Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-807-2009.pdf
PDF · 70.81 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/807/2009
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, proti povinnému O. I., C.. XX.XX.XXXX, H.. XX.XX.XXXX, C. S. A. O. - U., O. XXX/XX, vedenej pod spisovou značkou Ex 703/09 súdnym exekútorom Mgr. Evou Uhaľovou, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 6/11, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 503,05 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Eve Uhaľovej trovy exekúcie v sume 51,70 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd poverením č. 5611 031276 * zo dňa 06.10.2009 poveril súdneho exekútora Mgr. Evu Uhaľovú vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 503,05 Eur s príslušenstvom na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí - platobných výmerov vydaných Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská bystrica č. k. PV 601/04870/2009 zo dňa 18.05.2009 a č.k. PV 601/04863/2009 zo dňa 18.05.2009.
Súdny exekútor podaním súdu doručeným dňa 24.06.2014 dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinnej.
Z uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 5D/75/2013, Dnot 150/2013 zo dňa 19.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2014, súd zistil, že dedičské konanie po povinnom Stanislavovi Kielbasovi, nar. 26.05.1950, naposledy bytom v Sliači - Rybáre, SNP 305/33, ktorý zomrel dňa 14.07.2013, bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p., nakoľko poručiteľ zomrel bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko mal preukázané, že povinný zomrel bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku, a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo pre nemajetnosť povinného, keď tento zomrel bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku, a teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods.1 vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony vo výške 33,19 Eur. Túto mu súd priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko to bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 8,79 Eur za poštovné, kancelársky materiál a cestovné náhrady. Uplatnenú náhradu hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko mal vynaloženie hotových výdavkov na uvedený účel v čase svojho rozhodovania z predloženého exekučného spisu za v plnej výške preukázané. Taktiež súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so splnením zákonnej povinnosti súdneho exekútora vyplývajúcej z ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku zaslať konečné vyúčtovanie exekučného konania oprávnenému, a to v sume 0,44 Eur, a to za obálku a poštovné. Vo zvyšnej časti súd súdnemu exekútorovi náhradu budúcich hotových výdavkov nepriznal, nakoľko tieto sa mali týkať poštovného za korešpondenciu s inštitúciami (banky, ODI Zvolen), na ktoré sa súdny exekútor v rámci výkonu exekučnej činnosti opakovanie obracia so žiadosťami o súčinnosť; a teda podľa názoru súdu nie je v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania, aby dochádzalo k navyšovaniu hotových výdavkov na poštovné tým, že písomnosti vyhotovené súdnym exekútorom týkajúce sa rôznych exekučných konaní, ale adresované tej istej inštitúcii budú doručované každá samostatne - s väčšími nákladmi, na ťarchu účastníkov jednotlivých exekučných konaní. Takýto postup by bol v rozpore s kritériom účelnosti vyplývajúcim z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ktoré podmieňuje vznik nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora nielen skutočnosťou, že boli skutočne vynaložené, ale aj tým, že boli vynaložené účelne. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora musí zohľadniť skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je neefektívne navyšovanie trov (v čase po zastavení exekúcie) a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky, preto súd súdnemu exekútorovi vo zvyšnej časti náhradu budúcich hotových výdavkov nepriznal. Ďalej si súdny exekútor v zmysle § 23 vyhlášky uplatnil právo na náhradu za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť, a to v rozsahu 1 polhodiny v sadzbe 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu, spolu vo výške 0,66 Eur, nakoľko to bolo v súlade s príslušným ustanovením vyhlášky a malo to oporu v predloženom exekučnom spise, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu za stratu času v plnej výške tak, ako si ju tento uplatnil. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času 43,08 Eur, vo výške 8,62 Eur. Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie spolu vo výške 51,70 Eur, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. (celé vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 20 - 21 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. 21Er/807/2009).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné).