Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-96-2014.pdf
PDF · 74.88 KB
Case nature
Subarea
13CoE/96/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Trenčín, Jilemnického 1, IČO: 00 735 817 proti povinnému: M. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., H. XX/XX, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. mája 2014, č. k. 9Er/2890/2010-12, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi V.. J.. J. M. W.., R. X, N. V. N. M., trovy exekúcie vo výške 59,54 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 15.10.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 33,19 eur s prísl., na základe právoplatného bloku na pokutu Obvodného oddelenia PZ S. č. P. XXXXXXX zo dňa 13.01.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 05.11.2010. Podaním zo dňa 07.04.2011 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a vyúčtovanie trov exekúcie. Povinný dňa X.XX.XXXX zomrel, dedičské konanie sa viedlo na tamojšom súde pod sp. zn. 14D/1256/2010 a bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). Vzhľadom na skutočnosť, že sa dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi zastavilo pre nedostatok majetku, súd považuje za preukázané, že je (bol) nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje (nepostačoval) ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 88,78 eur. Exekútor vo vyúčtovaní žiadal priznať len paušálnu minimálnu odmenu, ktorá mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v prípade zastavenia exekúcie bezpochyby patrí, t.j. 33,19 eur. Pokiaľ sa odmena exekútora počíta podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ako je tomu aj v tomto prípade, nie je možné postupovať v zmysle ustanovenie § 26 uvedenej vyhlášky tak ako to vo vyúčtovaní urobil exekútor, a vypočítanú odmenu zaokrúhliť podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 26 uvedenej vyhlášky upravuje postup výpočtu len v prípadoch, keď odmena sa počíta z tzv. základu podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1, 2 uvedenej vyhlášky. Nie je možné súdnemu exekútorovi priznať ním uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 10,56 eur za zanesenie každej listiny na poštu, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu, nakoľko zanesenie listín na poštu je len administratívnou prácou, náhrada za ktorú, je v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. V časti hotových výdavkov vo výške 38,02 eur, ktorých náhradu si súdny exekútor uplatnil, súd konštatuje nasledovné: 1/ časť výdavkov uplatnená za účtovnú firmu vo výške 3,00 eur a za manipuláciu so spisom a náklady uloženia spisu vo výške 8,07 eur predstavuje výdavky za administratívne práce, ktorých náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. krytá už odmenou exekútora; 2/ náklady za bankový poplatok 0,15 eur, za účtovné doklady 0,02 eur, za internet 0,50 eur, za telefón
2,00 eur, za účtovnú firmu 3,00 eur a za manipuláciu so spisom a náklady uloženia spisu 8,07 eur z exekučného spisu nevyplývjú a nie je preukázané ich vynaloženie preto súd v tejto časti nemohol uznať ako účelne vynaložené, preto rozhodol, že súdnemu exekútorovi nepatria; 3/ náklady za použitý papier a toner - 59 strán 8,85 eur, t.j. 0,15 eur za stranu zjavne prevyšujú odôvodnené náklady a pokiaľ aj exekútorovi reálne vznikli, predstavujú v časti neúčelne vynaložené náklady, preto exekútorovi za túto položku patria náhrady len vo výške 0,10 eur za stranu (presnejšie zodpovedajúcu reálnym dôvodným nákladom a korešpondujúcu s obdobnými náhradami priznávanými podľa osobitného predpisu - § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 491/2004 Z. z.), t.j. 5,90 eur; 4/ náhrady za poštovné z exekučného spisu vyplývajú len čiastočne a to len poštovné za zaslanie: žiadosti o udelenie poverenia (1,70 eur), žiadosti o súčinnosť SP (0,50 eur), žiadosti o súčinnosť ODI (0,50 eur), žiadosti o súčinnosť Mestský úrad S. (0,50 eur), podnetu na zastavenie konania s prílohami (2,20 eur). Exekútorovi zároveň patrí aj náhrada poštovného, ktoré mu ešte vznikne v súvislosti s doručovaním, ktoré bude povinný vykonať, konkrétne za zaslanie (vrátenie) poverenia súdu (1,70 eur) a zaslanie konečného vyúčtovania trov (1,70 eur). Vzhľadom na vyššie uvedené patrí teda exekútorovi náhrada poštovného len vo výške 8,80 eur a nie v ním vyúčtovanej výške 13,70 eur; 5/ ako účelné a exekútorovi prináležiace vyhodnotil súd vo vyúčtovaní uplatnené náhrady za použité obálky (1,20 eur), spisový obal (0,27 eur) a euroobal (0,26 eur). Celkom teda v prejednávanej exekučnej veci patria súdnemu exekútorovi náhrady hotových výdavkov vo výške 16,43 eur. Podľa § 196 Exekučného poriadku sa (pri zachovaní ústavne konformného výkladu uvedeného ustanovenia /čl. 20 ods. 1 Ústavy SR/) odmena 33,19 eur a náhrady hotových výdavkov 16,43 eur zvyšujú o DPH 20 % = 9,92 eur, t.j. exekútorovi patria celkom trovy exekúcie vo výške 59,54 eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že uvedené trovy exekúcie je povinný uhradiť oprávnený, ktorý ich podľa uvedeného zákonného ustanovenia má znášať.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie podal v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe, v dôsledku čoho, s poukazom na súdnu judikatúru, je zrejmé, že pokiaľ podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu úmrtia povinného v čase po začatí exekučného konania. Zastával názor, že v danom prípade nie sú pri náhrade trov exekúcie z dôvodu úmrtia povinného bez právnych nástupcov a bez postihnuteľného majetku splnené podmienky aplikácie § 197 a neprichádza do úvahy ani zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie, nakoľko v predmetnej exekučnej veci bol návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a pred úmrtím povinného. Preto navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania vydal nové rozhodnutie, ktorým rozhodne, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
V danej veci bolo dňa 11.06.2014 oprávneným podané odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi V.. J.. J. M. W.. trovy exekúcie vo výške 59,54 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné uznesenie bolo vydané sudcom. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .