Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-50-2014.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/50/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti O.A. T., A.. XX.XX.XXXX Y. A. T., A.. XX.XX.XXXX, deti rodičov matky B. T., A.. XX.XX.XXXX, W. P.Č., P. XX, otca Š. T., A.. XX.XX.XXXX, W. D., N. XXXX/X, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Lučenec, odbor sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately na návrh Y. L., A.. XX.XX.XXXX, W. P., P. XX v konaní o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti O. T., A.. XX.XX.XXXX Y. A. T., A.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti Y. L., A.. XX.XX.XXXX, ktorá je o p r á v n e n á a p o v i n n á maloleté deti zastupovať, spravovať všetky ich bežné záležitosti, v tom aj majetkové, poskytovať im všestrannú výchovu a výživu, poberať za nich opakované sociálne dávky, ako aj iné majetkové a nemajetkové plnenia a nakladať s nimi vždy v prospech maloletých detí.
V podstatných veciach potrebuje súhlas rodičov.
Matka B. T. Y. E. Š. T. sú p o v i n n í prispievať každý zvlášť na výživu maloletých detí O. Y. A. v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa toho k rukám Y. L. od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Na základe žiadosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 23.05.2014 bolo uznesením Okresného súdu D. č.k. 6PPOm/2/2014 -3 zo dňa 23.05.2014 nariadené predbežné opatrenie a maloleté deti O. T. Y. A. T. boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti Y. L.. Uznesením č.k. 17P/50/2014 - 6 zo dňa 23.07.2014 súd začal konanie vo veci.
Matka súhlasila so zverením maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti jej sestry Y. L., nakoľko v súčasnej dobe nemá vytvorené vhodné podmienky na to, aby sa mohla o deti starať. Nemá kde bývať, ale snaží sa zabezpečiť si bývanie v Lučenci pre slobodné matky, aby si mohla zobrať deti k sebe. Predtým bývala, avšak nemala dostatok finančných prostriedkov na nájom, preto prišla o bývanie.
Y. L., sestra matky súhlasila so zverením maloletých detí do jej náhradnej starostlivosti, uviedla, že má vytvorené podmienky pre ich výchovu, má jedného syna v ich veku, s ktorým si maloleté deti rozumejú, spolu chodievajú do školy, preto s návrhom súhlasí.
Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti Y. L., nakoľko momentálne rodiča nemajú vytvorené vhodné podmienky, aby mohli zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti.
Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 101 ods. 2 O.s.p. .
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa ods. 2 náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom, alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa ods.2 pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa stanovené predpoklady.
Podľa ods. 3 v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa ods.4 osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa ods. 6 rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov, alebo tejto osoby súd.
Podľa ods.7 vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods.1 nezaniká.
Podľa ods.8 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, ako aj rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Y. L. sestra matky maloletých detí zabezpečuje výchovu a výživu maloletých detí vzorne a v ich prospech, preto je v ich záujme, aby boli zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko má vytvorené vhodné podmienky, aby zabezpečovala aj
v budúcnosti starostlivosť o nich. V súčasnej dobe rodičia maloletých detí nemajú vytvorené vhodné podmienky na to, aby vedeli zabezpečiť ich riadnu výchovu a výživu maloletých detí, nakoľko ani jeden z nich nemá zabezpečené trvalé bývanie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2. Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods.3. každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods.5. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti, alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Súd určil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj povinnosť platiť rodičom výživné na maloleté deti z dôvodu, že ich vyživovacia povinnosť k deťom naďalej trvá. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa t.j. maloletého dieťaťa suma 27,13 eura mesačne. V tejto sume súd určil každému z rodičov výživné na maloleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten , kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo,, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a predo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletého detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.