Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-86-2022.pdf
PDF · 107.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/86/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., IČO: 46 860 355, Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, IČO: 37928422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 112,05 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/10/2017-168 z 9.11.2021, takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania zo sumy 112,05 eur od 6.4.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 112,05 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že medzi A. B. C. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzatvorená dňa 27.3.2018 Zmluva o postúpení časti pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 142,05 eur s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 370,51 eur a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 228,46 eur, z postupcu na postupníka. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa pohľadávku vo výške 142,05 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 31801, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.
Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyplýva, že došlo k poškodeniu laku na prednom nárazníku, poškodeniu predného pravého svetla a k poškodeniu predného pravého blatníka.
Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.3.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 21.3.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti. Súčasťou oznámenia bolo aj vyjadrenie likvidátora k osobitostiam
likvidácie: „Vo faktúre neprimerane účtované náklady na opravu. Poistné plnenie priznané podľa kalkulácie Slovexperty. Technikom Slovexperty bolo zdokumentované aj nesúvisiace poškodenie laku predného nárazníku. Pre nezmluvný neautorizovaný servis priznaná NH 16,67 eur bez DPH, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou technika spoločnosti Slovexperty je v lakovaní, prácach a normohodine. Uviedol, že plnenie vo výške 228,46 eur poukazuje na účet spoločnosti AutoM Geci Borov, s.r.o. Súčasťou oznámenia bola aj príloha, kde je uvedený výpočet výšky plnenia.
Žalobca ako dodávateľ vystavil A. B. C. ako odberateľovi faktúru č. 31801 dňa 22.1.2018, splatnú 5.2.2018 za opravu vozidla D. E., B. podľa predloženej kalkulácie č. XXXXXXXXXX na sumu 370,51 eur. Z fakturovanej sumy za karosárske práce účtoval 74,52 eur (2,7 normohodín po 27,60 eur), za lakovnícke práce 117,- eur a lakovnícky materiál sumu 178,99 eur.
Z predloženého porovnania cenníkov lakovacích a mechanických prác pre porovnateľný typ motorového vozidla vyplýva, že podľa cenníka spoločnosti Auto Gabriel, s.r.o. predstavujú mechanické a klampiarske práce pre značky vozidiel do 20.000,- eur sumu 27,- eur bez DPH za normohodinu, lakovacie práce 30,- eur bez DPH za normohodinu, podľa cenníka spoločnosti Moris Slovakia s.r.o. predstavujú mechanické práce od 25,- eur bez DPH za normohodinu, karosárske a lakovacie práce 34,- eur bez DPH za normohodinu, podľa cenníka spoločnosti PK AUTO s.r.o. predstavujú mechanické práce od 35,- eur s DPH za normohodinu, klampiarske a lakovnícke práce od 44,- eur bez DPH za normohodinu.
Podľa predloženej kategorizácie patri model D. E. medzi malé automobily.
Ako vyplýva z predloženého posudku/kalkulácie č. XXXXXXXXXX žalovaného zo dňa 14.8.2017 mzda za prácu bola priznaná vo výške 21,67 eur, za lakovanie vo výške 193,71 eur, teda náklady na opravu predstavovali 215,38 eur bez DPH/258,46 eur s DPH. Priznaná normohodina za prácu bola vo výške 16,67 eur.
Žalobca ako právny nástupca poškodeného má v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. priamy nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri škodovej udalosti zo dňa 11.8.2017 proti poisťovateľovi a bol povinný tento nárok preukázať.
V konaní nebolo sporné, že dňa 11.8.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle D. E., E4V: B., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo B. C., bytom F. G. XXXX/ XX, B. H. E.. Pri škodovej udalosti došlo k poškodeniu predného nárazníka, predného pravého blatníka a predného pravého svetla. Vyššie uvedené vyplynulo zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla a následne aj z predloženého posudku/kalkulácie č. 9564694547.
Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla pri tejto škodovej udalosti škoda, rozsah ktorej preukázal v súdnom konaní predložením faktúry č. 31801, ktorou bola právnemu predchodcovi žalobcu A. B. C. za opravu vozidla D. E., EČV: B. účtovaná suma 370,51 eur.
Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.3.2018 je zrejmé, že žalovaný plnil za svojho poistenca, s ktorým mal v danom čase uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX viažucu sa na motorové vozidlo s EČV: B. a poškodenému vyplatil sumu 228,46 eur. Súčasťou oznámenia je vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, kde sa uvádza, že vo faktúre sú neprimerane účtované náklady na opravu. Technikom Slovexperty bolo zdokumentované aj nesúvisiace poškodenie laku predného nárazníka, pre nezmluvný neautorizovaný servis bola priznaná normohodina 16,67 eur bez DPH a rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou technika spoločnosti Slovexperty je v lakovaní, prácach a normohodine. V prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení je uvedený výpočet výšky plnenia ako rozdiel medzi faktúrou, t.j. sumou
370,51 eur a kalkuláciou, t.j. sumou 112,05 eur, pričom spolu priznané poistné plnenie predstavovalo 258,46 eur, z ktorej bola odpočítaná ešte suma 30,- eur ako nesúvisiace poškodenie laku.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Je nepochybné, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazané k ods. 6 ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže odkazuje na nesplnenie povinností poisťovateľa, ktoré sú vyjadrené práve v ods. 6 ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z.. Je potrebné v danej sporovej právnej veci vychádzať z uplatneného nároku žalobcu, ktorý vyplýva z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý osobitný právny predpis v ustanovení § 11 ods. 7 stanovuje, kedy nastane splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je plnenie splatné do 15-tich dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (teda v časti poisťovateľom uznaného nároku), resp. po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku pôvodne neuznaného poisťovateľom, avšak následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
S poukazom na vyššie uvedené závery súd žalobu žalobcu v časti nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 112,05 eur od 6.4.2018 do zaplatenia, zamietol. V danom spore poisťovateľ odmietol poskytnúť plnenie poškodenému, resp. jeho nástupcovi, v dôsledku čoho žalobca svoj nárok uplatnil v súdnom konaní. Pre určenie času plnenia žalovaného je rozhodujúce v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým súd žalobu čiastočne zamietol, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 112,05 eur od 6.4.2018 do zaplatenia.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že právny názor súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku z omeškania v prejednávanej veci vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017. Tento názor najvyššieho súdu bol však prekonaný nálezmi Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 309/2020-33 zo 14.10.2021 a č.k. III.ÚS 214/2020-29 z toho istého dňa, ktorými boli sporné rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa nepriznaných úrokov z omeškania zrušené pre ich nezákonnosť a rozpornosť s eurokonformným výkladom.
Ústavný súd v tomto smere vyslovil názor, že doslovný výklad právnych predpisov, aký použil najvyšší súd a v tomto konaní aj súd prvej inštancie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ustanovenie § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ZoPZP) nemôže viesť výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny. Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote 3 mesiacov v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP), od ich uplatnenia si sťažovateľom za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní.
Preto treba zohľadniť pri výklade právnych predpisov skutočne účel a zmysel zákona č. 381/2001 Z.z., ktorého podstatou je to, aby poškodenému bolo poskytnuté včasné a spravodlivé plnenie vyplývajúce z nároku na náhradu škody a aby zohľadnil aj spôsob a postup poisťovne, ktorá v tomto prípade svojvoľne odmietla poskytnúť náhradu škody poškodenému. Včasné plnenie poškodenému nebolo poskytnuté, pretože do dnešného dňa poškodenému nebola uhradená vzniknutá škoda.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobcu napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase vzniku škodovej udalosti (ďalej len „zákona č. 381/2001 Z.z.“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V zmysle ustanovenia § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 799 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
V zmysle § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav, avšak jeho rozhodnutie v napadnutom výroku týkajúcom sa úrokov z omeškania nemožno považovať za správne so zreteľom na argumentáciu žalobcu a posun v právnom názore na túto problematiku, a teda aj v rozhodovacej činnosti, ktoré vyplývajú z rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 309/2020-33 a III.ÚS 214/2020-29.
Týmito rozhodnutiami ústavný súd deklaroval, že právny názor dlhodobo ovplyvňujúci právnu prax týkajúcu sa priznania úrokov z omeškania vo veciach pokrytých zákonom č. 381/2001 Z.z. vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 je prekonaný, nakoľko vychádzajúc z eurokonformného výkladu predmetných právnych predpisov, je namieste aj poskytnutie úrokov z omeškania pri takto uplatňovaných nárokoch.
K takémuto právnemu názoru sa prikláňa aj následná súdna prax viacerých odvolacích súdov (napríklad Krajský súd v Košiciach vo veci 3Co/335/2017 a 4Cob/31/2018).
Možno teda konštatovať, že neexistuje prekážka aplikovať v prípade omeškania poisťovateľa s peňažným plnením aj ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z.z. sa uplatňuje len v prípade osobitného typu omeškania, a to omeškania so splnením povinností upravených v § 11 ods. 6 citovaného zákona.
Za daných okolností možno teda uzavrieť, že úroky z omeškania vo svetle tejto judikatúry Ústavného súdu SR patria žalobcovi, pričom tak ako vyplýva z obsahu spisu, plynutie úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie poisťovne je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré bolo skončené v prejednávanej veci 21.3.2018. Lehota 15 dní na poskytnutie plnenia takto uplynula 5.4.2018 a žalovaný sa dostal do omeškania s plnením 6.4.2018, od ktorého je možné úroky z omeškania priznať.
Výška úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
So zreteľom na to, že ku 6.4.2018 bola nulová základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, je dôvodný nárok na 5 % úrok z omeškania, ktorý si žalobca v tomto konaní aj uplatnil.
Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a priznal žalobcovi nárok na 5 % úrok z omeškania zo sumy 112,05 % eur od 6.4.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).