Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-263-2006.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/263/2006
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci pobočky Trnava, Ul. V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: A. Ž., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. XXXX/XX, XXX XX C. - M., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, o vymoženie sumy 23,04 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, náhradu trov exekúcie v sume 46,80 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 038250 zo dňa 29.06.2006 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Martišík v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Bratislave, pobočka Trnava, č. k. 950/2003/DNP zo dňa 31.07.2003.
Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 03.04.2006.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 15.05.2014 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno predmetné rozhodnutie č. 950/2003/DNP zo dňa 31.07.2003 vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
V zmysle uvedeného má súd za to, že predmetné rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po uplynutí prekluzívnej lehoty neúčinným, a preto súd exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd sa zaoberal otázkou, koho zaviazať na povinnosť nahradiť trovy exekúcie. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Výnimku z tohto ustanovenia predstavuje § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku. Nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, ani k zastaveniu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ako ani z dôvodu, že by bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, súd dospel k záveru, že na náhradu trov exekúcie zaviaže v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.
Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia sa ustanovuje vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatie exekučného konania (ďalej len “vyhláška“). V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 03.04.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.06.2006.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 14.03.2014 v celkovej výške 66,31 EUR + DPH, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 26,56 EUR, z odmeny v zmysle § 15 vyhlášky vo výške 26,56 EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 13,19 EUR a z DPH.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 EUR za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (2 začaté hodiny - 100 minút po 6,64 EUR). Vzhľadom na súdnu prax, súd považoval čas vyčíslený súdnym exekútorom v zmysle 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky za neprimeraný, a preto mu odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu znížil, konkrétne bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tieto úkony: registrácia spisu - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, vypísanie spisového obalu, zaevidovanie do registra, uloženie údajov do elektronickej databázy, kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 39 a § 40 Exekučného poriadku (20 min.), výzva § 54 Exekučného poriadku (10 min.), predvolanie (5 min.), predvolanie (5 min.), podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie - preklúzia (60 min.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie VÚB, žiadosť - súčinnosť - doručenie ObÚ Biely Kostol. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za zaslanie faktúry / vyúčtovania, vrátenie poverenia, zrušenie banka VÚB, nakoľko ide o predbežné úkony, ktoré v čase rozhodovania súdu ešte neboli skutočne vykonané. Tieto úkony sa vykonajú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, koľko hodín vynaloží súdny exekútor na vykonanie týchto úkonov.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 EUR vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (6 úkonov po 3,32 EUR - konkrétne: 1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x zisťovanie bydliska povinného a 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi z dôvodu hospodárnosti náhradu za zisťovanie účtu povinného v Sociálne poisťovni (2 x), nakoľko boli tieto úkony vykonané v ten istý deň a na jednom tlačive spolu so zisťovaním platiteľa mzdy povinného.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 5,50 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 nedoručenou obálkou nachádzajúcou sa v exekučnom spise: upovedomenie o začatí exekúcie + výzva + predvolanie 1 x (povinný 1x 40,- Sk) a 3 doručenkami: upovedomenie o začatí exekúcie 1 x (oprávnený 1 x 40,- Sk), príkaz na začatie exekúcie 1 x (VÚB 1 x 40,- Sk) a žiadosť o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 x (Obecný úrad Biely Kostol 1 x 38,- Sk). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné za 1 doručenku, resp. závadu doručenia (1 x upovedomenie o začatí exekúcie) a za 3 doručenky (1 x upovedomenie o začatí exekúcie + 1 x príkaz na začatie exekúcie + 1 x žiadosť o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) v celkovej výške 5,25 EUR (3 x 40,- Sk + 38,- Sk = 120,- Sk + 38,- Sk = 158,- Sk = 5,25 EUR). Súdny exekútor požadoval poštovné i za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie - preklúzia, avšak v spise sa nenachádzala doručenka, ktorá by preukazovala vznik a výšku požadovaného poštovného.
Pokiaľ ide o odblokovanie účtov banka VÚB, vrátenie poverenia, zaslanie faktúry na úhradu trov exekúcie a vyúčtovanie, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za poštovné, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise.
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za telefón, fax, internet vo výške 1,89 EUR a za kancelárske náklady (papier, obálky, atď.) vo výške 0,55 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, o ktorých vzniku a výške bol v exekučnom spise doklad, konkrétne náhradu hotových výdavkov za kancelárske náklady vo výške 0,55 EUR (papier 30 x 0,004596 €, obálky DVR 4 x 0,029 €, obálky DDR 3 x 0,031 €, obyč. obálky 1 x 0,038 €, bank. prev. 1 x 0,17 €). Avšak náhrada hotových výdavkov za telefón, fax a internet vo výške 1,89 EUR mu súdom nebola priznaná, nakoľko v spise sa nenachádzal žiadny doklad (faktúra, pokladničný doklad) preukazujúci výšku týchto výdavkov.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 39,- EUR v celkovej sume 7,80 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 46,80 EUR (odmena vo výške 33,20 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 5,80 EUR, DPH vo výške 7,80 EUR) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 197 Exekučného poriadku povinného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).