Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/56/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: T.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L. A. XXXX/X, proti odporcovi: Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Nám. Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35555777, o zaplatenie 516,78 € t a k t o

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 516,78 € a trovy konania vo výške 30,50 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy 516,78 € z titulu náhrady škody na tom skutkovom základe, že dňa 21.01.2012 v Obci M. P. došlo ku škodovej udalosti, rozbitiu čelného skla na jeho osobnom motorovom vozidle zn. Ford C max, EVČ: E ku ktorej došlo tak, že posypové vozidlo odporcu EVČ: E vymrštilo kamene na čelné sklo jeho vozidla, ktoré sa poškodilo preto ho musel dať vymeniť. Poisťovňa mu odmietla škodu uhradiť, lebo popis nehody podaný vodičom odporcu sa nezhoduje s popisom nehody, ktorú uviedol on, teda ich tvrdenia o tom ako ku škode došlo, sa rozchádzali. Navrhovateľ postoj poisťovne nepovažoval za rozhodujúci pre posúdenie zodpovednosti za škodu, ktorá na strane odporcu existuje a je objektívnou zodpovednosťou lebo vyplýva z povahy prevádzkovaného vozidla. Odporca je preto povinný zaplatiť mu škody, ktorú mu spôsobil jeho vodič.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Zdôraznil, že tvrdenia navrhovateľa o tom ako došlo k škode sa rozchádzajú a vzbudzujú pochybnosti o tom či mohlo dôjsť ku škode spôsobom ním opísaným. Odporca má podozrenie, že navrhovateľ si celú záležitosť vymyslel a skutočnosti nasimulovať tak, aby získal od nich peňažné plnenie aj napriek tomu, že mu škodu nespôsobili oni.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Jaroslava Bereščíka a zistil tento skutkový stav veci:

V pôvodnom návrhu na začatie konania navrhovateľ za odporcu označil Správu ciest KSK, Správu a údržbu Trebišov. Počas konania podaním zo dňa 18.02.2014 spresnil označenie odporcu, rešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č.k. -29 zo dňa 21.08.2013 a odstránil vadu návrhu v označení účastníka konania na strane odporcu tak, že za odporcu označil Správu ciest Košického samosprávneho krája, Námestie maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35555777. Súd túto skutočnosť vzal na vedomie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.09.2014.

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že dňa 21.01.2012, vo večerným hodinách okolo 21.00 hod., so svojim osobným motorovým vozidlom zn. Ford C EVČ: E išiel z Obce G. J. smerom do Trebišova a na konci obce Malý Ruskov sa míňal s oproti idúcim nákladným vozidlom odporcu. Išlo o veľké posypové vozidlo, z ktorého na jeho čelné sklo dopadli malé kamene a spôsobili rozbitie čelného skla. Navrhovateľ

nevedel posúdiť či kamene vyleteli spod kolesa alebo od samotného posypového vozidla lebo v tej chvíli sa musel venovať riadeniu vozidla, aby nedošlo k nehode preto to neriešil. Po chvíli vozidlo odstavil na krajnici, zistil že došlo k rozbitiu čelného skla ale nakoľko bola zima, tma a v aute mal deti, rozhodol sa pokračovať v ceste ďalej, aby čím skôr došiel domov usúdiac, že aj s takto poškodeným čelným sklom dokáže cestu zvládnuť. Záležitosť na mieste samom neriešil, nezastavoval posypové vozidlo, nevolal políciu, škodu si nezdokumentoval napr. fotením ale na druhý deň ráno / bola nedeľa/ to nahlásil na dispečingu v pobočke odporcu v E. kde zistil kto mal večer službu, teda kto šoféroval vozidlo, ktoré mu škodu spôsobilo. Súčasne tam nechal správu o nehode so žiadosťou, aby ju vodič vyplnil lebo sa po to vráti, aby mohol záležitosť nahlásiť do poisťovne. Keď sa vrátil, zistil, že správa o nehode bola vyplnená a až vtedy zistil, že vozidlo šoféroval B.. Na tlačive nebol uvedený dátum, ale je tam prezenčná pečiatka spoločnosti Allianz - SP, a.s. o tom, že im správu o nehode doručil dňa 27.01.2012. Na základe toho začala poisťovňa riešiť poistnú udalosť, kontaktoval ho zamestnanec poisťovne, aby mu oznámil do ktorého autorizovaného servisu má ísť na opravu. Pokyn poisťovne rešpektoval, vybral si autoservis I. v E., kde za výmenu čelného skla zaplatil žalovanú sumu. Očakával, že po predložení faktúry mu poisťovňa peniaze vráti späť ale nestalo sa tak. Oznámili mu, že škodu mu neuhradia. Odvolávali sa na to, že vodič nákladného vozidla v správe o nehode pripustil tú možnosť, že kameň, ktorý mu rozbil čelné sklo, odletel pravdepodobne od kolies vozidla, kým on priebeh nehody popisoval tak, že kameň odletel od nákladného vozidla. Navrhovateľ v tom nevidel žiaden podstatný rozdiel ale poisťovňa sa pre tento rozpor plneniu vyhla. Proti rozhodnutiu poisťovne sa odvolal, no jeho odvolanie bolo zamietnuté. Zdôrazňoval, že na pokyn poisťovne priniesol vozidla na opravu do autorizovaného servisu preto ho oprava stála podstatne viac, ale rešpektoval pokyn poisťovne, ktorá nakoniec nebola ochotná škodu uhradiť. Zdôraznil, že škodu si uplatňuje od odporcu lebo je presvedčený, že mu škoda bola spôsobená jeho vozidlom, v rozhodnom čase, čo potvrdil aj vodič odporcu , hoci je minimálny časový skĺz medzi ich tvrdenia o čase vzniku škody. On si čas opísal z palubného počítača vo svojom aute a vodič pravdepodobne zo svojich evidenčných záznamoch na stázke preto je možné, že ich záznamy nie sú totožné.

Výsluchom odporcu súd zistil, že majú pochybnosti o tom, či ku škode došlo spôsobom opísaným navrhovateľom. Majú totiž skúsenosti s rovnakými prípadmi, keď si ľudia cielene nasimulujú podobné situácie tak, aby dosiahli preplatenie škody na svojom motorovom vozidle od odporcu. Vedia byť veľmi vynaliezaví, vedia si odsledovať napr. pohyb vozidiel na komunikácii a zosúladiť to s časom, keď sa oni práve nachádzajú na komunikácii bez toho, aby privolali políciu a mali to zdokumentované a dožadujú následne plnenia. Ich pochybnosti v tomto prípade vznikli preto, že tvrdenie navrhovateľa je rozporuplné. V správe o nehode udáva, že v smere na E. protiidúce vozidlo na neho vymrštilo spŕšku kameňov od sýpacieho zariadenia ale z listu, ktorý mu zaslala poisťovňa je zrejmé, že poopravil svoje tvrdenia a prispôsobil sa tvrdeniu vodiča K., ktorý pripusti, že ku škode mohlo dôjsť aj tak, že kameň odskočil od kolies vozidla, v čom poisťovňa videla rozpor a na tomto rozpore založila zamietavé rozhodnutie k likvidácii poistnej udalosti. Poisťovňa bola natoľko vynaliezavá, že sa plneniu vyhla. Zdôraznil, že poisťovne majú poistné zmluvy z titulu zákonného poistenia, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla formulované tak, že v prípade takýchto zariadení ako je sýpacie vozidlo, je výluka z poistenia, pretože ide o zariadenie, s činnosťou ktorého súvisí sypanie kameňa na miestnu komunikáciu možno preto predpokladať, že sa opakovane poškodia protiidúce vozidla, preto sa zákonné poistenie na takéhoto vozidla nevzťahuje. Pre takýto prípad je potrebné vozidlo osobitne pripoistiť. Netvrdil, že navrhovateľ klame ale svoje negatívne stanovisko odvádza zo skúseností a poznatkov, ktoré odporca má s podobnými prípadmi a kým nebude preukázané, že ku škode došlo spôsobom popísaným navrhovateľom, s náhradou škody nesúhlasí. Pripustil, že usmernenie poisťovne, aby si navrhovateľ dal auto opraviť v autorizovanom servise nebolo férové, pretože oprava ho mohla vyjsť aj lacnejšie ale poisťovňa si vyhradzuje takéto právo a voči tomuto odporca nemôže namietať.

Výsluchom svedka B. K. súd zistil, že dňa 21.01.2012 mal nočnú zmenu, posypovým vozidlom posypával vozovku na úseku A.. Pripustil, že sa s vozidlom navrhovateľa mohli míňať v obci M. P. lebo aj cez túto obec prechádzal cca o 21.hod. Nevylúčil, že mohlo dôjsť k poškodeniu čelného skla navrhovateľa, ale on to nezaregistroval, navrhovateľ ho nezastavoval, nič mu nesignalizoval, políciu neprivolal, preto to nemôže s určitosťou tvrdiť. Vedel s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť to či posypové vozidlo bolo v tej chvíli v prevádzke, teda či sypalo kamene na vozovku ale zdôraznil, že ak by ho navrhovateľ zastavil, na mieste

samom by vec riešil, nahlásil by to na dispečing ale o celej záležitosti sa dozvedel až o niekoľko dní na to, keď bol zamestnávateľom vyzvaný, aby popísal udalosť do správy o nehodu lebo ju navrhovateľ potrebuje poslať do poisťovne. Až vtedy zistil, že navrhovateľ vec nahlásil na dispečing na druhý deň ráno. Po nahliadnutí do správy o nehode na čl. 53 spisu svedok potvrdil, že v časti 14 správy o nehode / Poznámky/ vlastnou rukou napísal svoje vyjadrenie, v zmysle ktorého si je vedomí skutočností, ktoré vyplývajú z tejto správy a pripúšťa, že kameň mohol odskočiť od kolesa posypového vozidla. Popísal princíp, na ktorom pracuje posypové vozidlo, ktoré sype štrk pod seba, teda má namontovaný sypač v tvare vrtule a sype kamene pod vozidlo. Teoreticky aj technicky je možné, že kameň mohol odskočiť zospodu aj takým spôsobom, že sa odrazil od kolesa vozidla preto to do správy o nehode uviedol. Postoj navrhovateľa k celej veci považoval za neštandardný lebo nezastavil vozidlo, neriešil to na mieste samom a nedal mu príležitosť, aby sa k tomu ihneď vyjadril. Svedok zdôraznil, že svoje stanovisko do správy o nehode napísal na vyzvanie svojho nadriadeného p. K., ktorý mu vyčítal, že išiel rýchlo a preto poškodil čelné sklo protiidúceho vozidla akoby celú vinu pripisoval jemu. Bránil sa a tvrdil, že neporušil dopravné predpisy, išiel primeranou rýchlosťou, ktorá pri takomto zariadení je 30km/ h, ktorú rýchlosť dodržal. Dôkazom toho sú záznamy na stázkach.

Navrhovateľ k výpovedi svedka nemal výhrady. Odporca zdôraznil, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že škoda bola spôsobená odporcom resp. vodičom odporcu tak ako to popísal navrhovateľ. Svedok nepotvrdil tvrdenia navrhovateľa, zodpovednosť za túto škodovú udalosť neprevzal. Poukázal aj na to, že navrhovateľ sa na odporcu obrátil až následne, keď v poisťovni neuspel ale oni aj napriek tom tvrdia, že za škodu nezodpovedajú.

Z faktúry č. 20120021 splatnej dňa 28.02.2010 súd konštatuje, že v autoopravovni Viliam Horos Trebišov, za výmenu čelného skla fakturovali navrhovateľovi spolu 516,78 €.

Z potvrdenia o úhrade tejto faktúry súd konštatuje, že fakturovaná suma bola navrhovateľom uhradená dňa 15.2.2012 v plnom rozsahu.

Zo správy o nehode zo dňa 21.01.2012 súd konštatuje, že v tento deň v M. okolo 21.11 hod. došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Škoda mala byť spôsobená vodičom vozidla odporcu B. K., ktorý je v správe o nehode uvedený. Navrhovateľ v podrobnom popise vzniku škodovej udalosti uviedol, že v Obci M. P. v smere na E. oproti idúce sýpacie vozidlo vymrštilo spŕšku kameňov od sýpacieho zariadenia, poškodilo mu čelné sklo. V časti 14 - poznámky vodič B. K. uviedol, že nie je si vedomí toho, žeby ku škode došlo spôsobom ako to opísal navrhovateľ. Pripúšťal, že kameň mohol odskočiť od kolesa.

Z listu spoločnosti Allianz - SP, a.s. zo dňa 17.02.2012 súd konštatuje, že potvrdili prijatie hlásenia škodovej udalosti zo dňa 27.01.2012 od navrhovateľa, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho vozidla. V súlade s § 5 ods. 1 písm. h/ z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa poistenie zodpovednosti nevzťahuje za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. V prípade navrhovateľa vykonali šetrenie, pri ktorom nebola určená zodpovednosť ich poisteného za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Na základe týchto argumentov nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia ich poisteného navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody.

Na základe odvolania navrhovateľa poisťovňa listom zo dňa 29.03.2012 oznámila navrhovateľovi, že v dôsledku jeho odvolania zabezpečili podrobné preskúmanie ich postupu pri riešení škodovej udalosti č. 1280102682. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ich poisteného p. K. si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla na čelnom skle motorového vozidla EVČ: E ktorú poisťovňa nemôže vyrovnať poistným plnením. Právny predpis, podľa ktorého poisťovateľ náhradu škody uhrádza poškodenému v prípade preukázania zodpovednosti poisteného, v plnom rozsahu dodržiavajú. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škodu priamo proti poisťovateľovi, je však povinný tento nárok preukázať (§ 15 ods. 1 z.č. 381/2001 o PZP). Po nahlásení škodovej udalosti vykonali preskúmanie všetkých okolností vzniku škody. Pri overovaní skutkového stavu škodovej udalosti posudzovali výpovede priamych účastníkov škody. Pri overovaní okolností škodovej udalosti však zistili rozpory vo výpovediach priamych účastníkov nehody. Okolnosti,

ktoré si navzájom odporovali, spočívali v spôsobe vzniku škody na vozidle navrhovateľa. Obaja priami účastníci nehody uviedli iné okolnosti o tom ako malo dôjsť k poškodeniu čelného skla. Navrhovateľ uviedol, že ku škode malo dôjsť odskočením kameňa od kolesa poisteného vozidla, čo bolo však v rozpore s predošlými výpoveďami účastníkov poistnej udalosti. Poisťovňa pre spravodlivé rozhodnutie o poistnej udalosti a o jej priebehu prikladá bezprostredným výpovediam priamych účastníkov význam a dôležitosť, najmä ak si navzájom odporujú základné fakty akým je spôsob vzniku škody.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 427 ods. 1,2 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Tento druh zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie. Týmito aspektmi sa tento druh zodpovednosti odlišuje od všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ. Dôsledkom takejto objektívnej zodpovednosti je, že k jej zbaveniu dochádza iba z objektívnych dôvodov (liberačné dôvody) a nie pre nedostatok zavinenia. Na to, aby išlo o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ako osobitnej zodpovednosti zákon vyžaduje splnenie špecifických podmienok, a to: a) škodcom musí byť iba osoba citovaná v § 427 alebo § 430 b) musí ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky c) nemôže tu existovať dôvod na liberáciu poškodeného. Okrem týchto osobitných podmienok je predpokladom tejto zodpovednosti vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkou.

Súd konštatuje, že odporcu je potrebné považovať za zodpovednú osobu v zmysle § 427 ods. 2 OZ, pretože ide o osobu, ktorá má právnu i faktickú možnosť nakladať s dopravným prostriedkom. Vystupuje tu v pozícii iného prevádzateľa motorového vozidla. Z predmetu činnosti odporcu totiž vyplýva, že na plnenie svojich úloh používa dopravné prostriedky, ktoré slúžia na údržbu a správu komunikácií, a pre tento účel spĺňajú podmienku prevádzky dopravného prostriedku, ktorým môže byť spôsobená škoda.

Škoda, za ktorú nesie zodpovednosť odporca, musí mať pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Posypové vozidlo, ktoré sa používa na údržbu miestnych komunikácií a pri svojej prevádzke sype štrk na komunikáciu je svojim charakterom natoľko špecifické, že ani teoreticky ani prakticky nemožno vylúčiť, že pri prevádzke tohto dopravného prostriedku môže dôjsť ku škode na protiidúcich vozidlách aj spôsobom ako to popísal navrhovateľ. Je absolútne právne bezvýznamné to, či čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa bolo rozbité tak, že kameň z posypového vozidla odletel od kolesa tohto dopravného prostriedku alebo to bola spŕška kameňov, ktoré odleteli od rozmietača štrku, pretože ani jeden ani druhý spôsob resp. mechanizmus nemožno pri takomto dopravnom prostriedku vylúčiť. Ide o taký dopravný prostriedok, ktorého ovládanie nie je fyzicky vodičom ovplyvniteľné a nemožno predvídať, ktorý mechanizmus pri jeho prevádzke spôsobí protiidúcemu vozidlu škodu. Preto ide o osobitný druh zodpovednosti lebo škoda, ktorá sa takýmto dopravný prostriedkom môže spôsobiť, pochádza z jeho osobitnej prevádzky a súvisí s ňou. V konaní bolo preukázané, že dňa 21.01.2012 vo večerných hodinách okolo 21.00 hod. došlo na miestnej komunikácii v Obci M. P. k stretu vozidla navrhovateľa a protiidúceho posypového vozidla patriaceho odporcovi, ktoré šoféroval vodič B. K.. Bolo to preukázané nielen skutočnosťami, ktoré vyplývajú zo správy o dopravnej nehode ale aj výpoveďoi svedka K., ktorý na výzvu svojho zamestnávateľa tieto skutočnosti potvrdil a zo stasky vyplýva, že sa v tomto čase, na tomto úseku cesty skutočne aj pohyboval s vozidlom, ktoré bolo v prevádzke a sypal štrk na zľadovatenú vozovku, lebo poveternostné podmienky si to požadovali, čo svedok rovnako potvrdil.

Nie je dôležité ani to, či po poškodení čelného skla navrhovateľ na mieste samom zastavil protiidúce posypové vozidlo alebo či škodu zdokumentoval resp. riešil ihneď, pretože následne jeho konanie smerovalo k zisteniam nevyhnutným na preukázanie týchto skutočností pre účely ohlásenia poistnej udalosti v poisťovni s úmyslom uplatniť si poistné plnenie u poisťovateľa škodcu na základe tých skutočností, ktoré vyšli najavo po spôsobení škody u odporcu, ktorý navrhovateľovi poskytol informácie o tom kedy ku škode došlo, kto bol šoférom vozidla, ktoré v tom čase spôsobilo rozbitie čelného sklad navrhovateľa. Odporca sa tejto zodpovednosti za vzniknutú škodu nemôže zbaviť ani tým, že poukazuje na neochotu poisťovne poistnú udalosť uznať a škodu poškodenému zaplatiť. Poškodený totiž ma právo škodu žiadať alebo priamo u škodcu alebo si môže vybrať či si ju bude uplatňovať u poisťovateľa škodcu. Navrhovateľ postupoval takým spôsobom, že chcel aby mu bola uhradená škoda v súlade zo zákonom. z.č. 381/2001 Z.z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľom škodcu. Poisťovateľ, ako to vyplynulo z predložených listinných dôkazov, pri uznaní nároku na náhradu škody skúmal výpovede priamych účastníkov dopravnej nehody, lebo mu to vyplýva priamo zo zákona. Mohol teda rozhodnúť aj tak, že poistné plnenie neuzná a škodu neuhradí. To však samo o sebe neznamená, že táto skutočnosť zbavuje odporcu povinnosti zaplatiť spôsobenú škodu na majetku navrhovateľa, pretože ako to vyplýva z ust. § 427 a násl. OZ. ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa odporca zbaviť nemôže. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy, a to vo výške, ktorá vyplýva z predloženej faktúry za výmenu čelného skla v žalovanom rozsahu. Ide o skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 OZ, ktorou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšením majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

Pre úplnosť súd dodáva, že na existenciu zodpovednosti v tomto prípade nie je potrebné to, aby vodič odporcu uznal svoju vinu, pretože sa tu zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť a jeho vyjadrenie v tomto ohľade je preto právne bezvýznamné.

K otázke pasívnej legitimácie odporcu súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď navrhovateľ pôvodne nesprávne označiť odporcu v tomto konaní, neskôr vadu svojho podania odstránil v zmysle pokynov odvolacieho súdu, keď odporcu špecifikoval tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorú skutočnosť súd zobral na vedomie čo považoval za postačujúce k tomu, aby s týmto subjektom mohol konať ďalej. Nestotožnil sa s názorom odporcu, že bolo potrebné postupovať v súlade s § 92 ods. 2,3 OSP, teda že mal súd rozhodnúť o zámene účastníkov konania, preto že v danom prípade bola procesná situácia iná a spresnením označenia odporcu bol odporca špecifikovaný a bolo zrejmé od koho si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škodu v tomto konaní.

Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 OSP prináleží náhradu trov konania. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 30,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.