Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-284-2013.pdf
PDF · 98.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/284/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci navrhovateľky Q. I. - Z. nar. XX.XX. XXXX, bytom Q.K. Š.A. X, proti odporcovi Q. I. - Z. nar. XX.XX. XXXX, bytom P. Z. XXX, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému Q. I. - Z. nar. XX.XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na čas po rozvode takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava manželstvo navrhovateľky Q. I. - Z. rod. V. nar. XX.XX. XXXX s odporcom Q. I. - Z. nar. XX.XX. XXXX, uzavreté dňa 07.07. 2007 na Matričnom úrade Mesta Dobšiná, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Dobšiná, vo zväzku 8, ročník 2007, na strane 31, pod poradovým číslom 14 r o z v á d z a .
Súd maloletého Q. I. - Z. nar. XX.XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd z a v ä z u j e odporcu prispievať na výživu maloletého po 150,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.
Odporca sa na čas po rozvode bude s maloletým stýkať n e o b m e d z e n e na základe mimosúdnej dohody rodičov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Maloletého na čas po rozvode žiadala zveriť do svojej starostlivosti a odporcu zaviazať k vyživovacej povinnosti voči nemu po 150,- Eur mesačne. Styky odporcu s maloletým synom navrhla upraviť neobmedzene na základe ich mimosúdnej dohody. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela 07.07. 2007, u odporcu ide o prvá, u nej o druhé manželstva. Z ich manželského spolužitia sa narodil maloletý syn Q.. Posledné spoločné bydlisko mali na uvedenej adrese v P.. Od začiatku manželstva boli medzi nimi hádky a nedorozumenia. Manželstvo uzatvárali päť rokov po narodení syna. Konflikty boli najmä preto, že odporca ju obmedzoval a bezdôvodne žiarlil. Už v roku 2010 odporcu opustila, no uverila, že sa zmení a obnovili manželské spolužitie. V tom čase bol odporca hospitalizovaný na psychiatrii a na krátku dobu sa zmenil k lepšiemu. Na jeho naliehanie sa presťahovala do Q.. Odporca nadmieru konzumoval alkoholické nápoje, čo podnecovalo jeho agresívne správanie. V roku 2012 jeho pitie už bolo neúnosné a dokonca ju aj fyzicky napadol pre údajnú neveru. K fyzickým atakom dochádzalo i predtým. S odporcom
si nevyhovovali ani po sexuálnej stránke. O týchto problémoch sa zverila aj psychologičke, ktorú začala navštevovať.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúce nezhody v spolužití odporcu požiadala, aby sa z ich domácnosti odsťahoval 01.06. 2013. Následne bol odporca opätovne hospitalizovaný na psychiatrii, kde ho na výzvu nemocnice navštívila, ale potom sa už o neho starala jeho matka. Na psychiatrii nadviazal známosť s inou ženou a nútil ju k tomu, aby podala návrh na rozvod ich manželstva. Od tej doby spolužitie neobnovili a nie sú v kontakte. Odporca na výživu maloletého neprispieva, preto na Okresnom súde v Martine prebiehalo aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému. Už za žiadnych okolností nechce s ním obnoviť spolužitie. So synom žije sama. Maloletý navštevuje 7. triedu základnej školy a vo voľnom čase sa venuje športu, hrá tenis. Maloletý sa v školskej jedálni nestravuje a hradí mu všetky potreby. Má aj zdravotné problémy, trpí na alergiu a užíva lieky. Odporca je s maloletým v telefonickom kontakte a synovi uviedol, že sa má dobre, má priateľku a z ubytovne sa sťahuje do bytu. Je toho názoru, že odporca je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému po 150,- Eur mesačne. O sebe uviedla, že pracovala do 31.03. 2014 a toho času je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá podporu v nezamestnanosti po 325,- Eur mesačne. V budúcnosti by chcela pracovať v zahraničí ako opatrovateľka. V žiadnom prípade už nechce obnoviť manželské spolužitie s odporcom.
Odporca sa vo veci písomne vyjadril a uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí a súhlasí aj s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Poukázal na to, že od 01.09. 2014 zmenil zamestnávateľa, ako dôkaz predložil súdu kópiu pracovnej zmluvy. Je insolventný, lebo začal platiť za bývanie 3.500,- Kč a uhradil aj výživné v sume 4.300,- Kč. Cesta do práce ho stojí 40,- Kč a platí Providentu pôžičku cca 800,- Kč. Zarába 11.000,- Kč mesačne. K návrhu na rozvod manželstva uviedol, že ich manželstvo je nefunkčné už asi päť rokov, odkedy navrhovateľka si našla prvého priateľa. Odvtedy ich mala niekoľko. Syna miluje a navštevoval by ho častejšie, ale vzdialenosť 900 km od jeho bydliska mu to nedovoľuje. Súhlasí s tým, aby syn bol zverený do starostlivosti matky.
Súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 07.07. 2007 a z ich manželstva pochádza maloletý syn Q.. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v P. na uvedenej adrese, v obvode tunajšieho súdu.
Podľa správy od Mestského úradu Dobšiná, navrhovateľka na uvedenej adrese v meste už nie je prihlásená k pobytu, ale odporca má naďalej trvalý pobyt v meste. V meste sa však nezdržiava.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, účastníci konania nepoberajú dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že odporca sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava už viac ako rok. Účastníci konania sa odsťahovali pred rokom do B. a od uvedenej doby nemá mesto o nich vedomosti.
Podľa správy od Mestského úradu Vrútky, navrhovateľka má trvalý pobyt v meste, ale mesto nemá vedomosti o jej osobných, rodinných a majetkových pomeroch.
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, navrhovateľka bývala na uvedenej adrese vo B. v trojizbovom byte. Nemala však finančné prostriedky na odkúpenie bytu, preto sa presťahovala ku svojej kolegyne do jej trojizbového bytu. Bývanie sa snaží zabezpečiť prostredníctvom Matra n.o. Martin, kde si podala žiadosť o pridelenie bytu. Pracovala vo firme ECCO Slovakia ako operátor výroby v dvojzmennej prevádzke a jej príjem činil 320,- Eur mesačne. Odporca býva v Českej republike, kde údajne aj pracuje. Maloletý navštevoval 6. ročník Základnej školy v Martine. V poslednej dobe nie je v kontakte s otcom. Maloletý uviedol, že chce aj naďalej bývať u svojej matky, ale bol by veľmi rád, keby sa mohol častejšie stretávať aj so svojím otcom. Navrhovateľka dávky v hmotnej núdzi nepoberá.
Podľa správy od Mestského úradu Tachov, odporca žije na ubytovni a izbu obýva so spolubývajúcim. V čase šetrenia uviedol, že sa bude sťahovať do Stříbra. Pracuje prostredníctvom Agentúry Peam u firmy Ideal Automotive s.r.o. Nová Hospoda 16 Bor. Zarába 12.000,- Kč mesačne. Za ubytovanie hradí agentúra 3.300,- Kč mesačne.
Zo správy od zamestnávateľa odporcu Ideal Automotive Bor s.r.o. Nová Hospoda Bor súd zistil, že odporca je zamestnancom tejto spoločnosti od 01.09. 2014 a k tejto firme prestúpil z pracovnej Agentúry Peam M.L. s.r.o. na žiadosť majstra, ktorý bol s jeho pracovným výkonom spokojný. Jeho hrubý mesačný základ tvorí 13.500,- Kč a zároveň môže podľa pracovného výkonu obdržať mesačné prémie v maximálnej výške 6.000,- Kč.
Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími písomnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania
- pracovnou zmluvou, mzdovým výmerom, popisom pracovnej činnosti odporcu u jeho terajšieho zamestnávateľa.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého uviedol, že v prípade, že súd manželstvo účastníkov konania rozvedie, navrhuje návrhu navrhovateľky ohľadom práv a povinností rodičov voči maloletému na čas po rozvode vyhovieť.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine :
1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií : funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie
výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
Súd na základe zisteného stavu veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2013 pre vážne nezhody v manželskom spolužití. Príčinou ich rozchodu je hlboký a trvalý rozvrat medzi nimi. Je preukázané, že od tej doby účastníci konania neobnovili manželské spolužitie a v súčasnej dobe už ani jeden z nich nemá záujem na obnovení manželstva. Ich manželstvo je iba formálne a neplní ani jednu zo svojich funkcií. Rozvod ich manželstva pritom nebude v rozpore ani so záujmami ich maloletého dieťaťa, ktoré od júna 2013 vychováva
navrhovateľka a jej starostlivosť o dieťa je na dobrej úrovni. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR
1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ako to vyplýva z prevedeného dokazovania, starostlivosť o maloletého zabezpečuje navrhovateľka. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s tým, aby starostlivosť o maloletého naďalej zabezpečovala ona a to aj na čas po rozvode ich manželstva. Navrhovateľka má vytvorené podmienky a predpoklady pre riadnu starostlivosť o maloletého a silný je aj vzájomný vzťah a citová väzba medzi nimi. Záujem maloletého si preto vyžaduje, aby naďalej bol v starostlivosti navrhovateľky. Preto súd maloletého aj na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Navrhovateľka je toho času nezamestnaná, poberá iba podporu v nezamestnanosti a prídavky na dieťa. Okrem maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ani odporca okrem maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a je riadne zamestnaný, pričom jeho príjem je preukázaný predloženými písomnými dôkazmi, najmä správou od jeho zamestnávateľa. Vychádzajúc z týchto skutočností súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého od právoplatnosti tohto rozsudku po 150,- Eur
mesačne do rúk navrhovateľky. Takto stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého, s prihliadnutím na finančné a zárobkové pomery oboch rodičov, ako aj s prihliadnutím k tomu, že okrem maloletého nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Odporca žije v Českej republike a z jeho vyjadrenia vyplýva, že chcel by sa v budúcnosti s maloletým stýkať, ale neumožňujú mu to jeho finančné pomery a vzdialenosť medzi jeho pobytom a bydliskom dieťaťa. Navrhovateľka pritom uviedla, že pokiaľ odporca o styky s maloletým bude mať záujem, dohodnú sa mimosúdne na jeho stykoch s dieťaťom. Na základe týchto skutočností súd styky odporcu s maloletým synom na čas po rozvode upravil neobmedzene na základe mimosúdnej dohody rodičov.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého v rozvodovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /
Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
späť svoje predošlé priezvisko.