Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-390-2014.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/390/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská č. 10, IČO: 35 925 922, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti odporkyni: A. R., nar. X.X.XXXX, bytom J. Q., R. č. XXX, o zaplatenie 850,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/255/2013-52 zo dňa 25. novembra 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/255/2013-52 zo dňa 25. novembra 2013 potvrdzuje.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. Odporkyni náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko tieto neboli uplatnené.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia predovšetkým v podrobnostiach poukázal na nedostatok skutkových tvrdení navrhovateľa, ktorému bol poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu jeho práv. Poukázal na to, že odporkyni bol poskytnutý úverový limit vo výške 30.000,- Sk, ktorý mala splácať po 1.000,- Sk mesačne. Odporkyňa spochybnila čerpanie úveru v sume 68.682,24 Eur tvrdiac, že systém jej čerpanie sumy nad 30.000,- Sk neumožnil. Toto jej vyjadrenie korešponduje s definíciou revolvingového úveru - k opakovanému čerpaniu úveru dochádza za rovnakých podmienok, takže úver vo výške995,82 Eur mohla odporkyňa čerpať až po vrátení skôr čerpaných financií. Navrhovateľ svoje tvrdenie o čerpaní revolvingového úveru čiastkou 2.279,83 Eur oproti dohodnutému úverovému limitu 995,82 Eur bližšie neobjasnil. To, že odporkyňa vrátila z čerpaného úveru 36.076,- Sk nebolo sporným. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že obligatórna zmluvná náležitosť, ktorou je suma, počet a termíny splátok (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.11.2005) v zmluve absentuje, zákon ale tento nedostatok nespája so žiadnou sankciou alebo neplatnosťou zmluvy. Zmluva však neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť - dojednanie v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.11.2005. Definícia štandardného úroku v čl. I. a spôsob výpočtu úroku v čl. VI. Obchodných podmienok sú všeobecné a neposkytujú bežnému záujemcovi o poskytnutie pôžičky obraz o tom, za koľko si peniaze požičiava. Odporkyňa si od právneho predchodcu navrhovateľa požičala 995,82 Eur, do 16.12.2011 mu vrátila 1.197,50 Eur, navrhovateľovi nedlhuje nič a nie je od 16.12.2011 ani v omeškaní s plnením záväzku, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa právnej povahy úverového vzťahu a vyčerpanej sumy na základe zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro uzavretej dňa 21.11.2005 medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa. Súd prvého stupňa síce správne identifikoval, že ide o revolvingový úver, no pri výklade obsahu zmluvného vzťahu nevychádzal ani z obsahu zmluvy a ani zo žiadneho právneho predpisu. Podľa článku I. Vymedzenie pojmov v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe Zmluvy, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať Kartou až do výšky Úverového rámca. Konajúci súd však namiesto toho, aby sa zaoberal obsahom zmluvného vzťahu (ktorý je určený jednak zmluvou samotnou a tiež ustanoveniami zákona) v zmysle príslušných zákonných ustanovení, vychádzal pri definovaní obsahu práv a povinností z definície revolvingového úveru v ekonomickom (finančnom) slovníku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je záver súdu, ktorý hovorí o tom, že čerpanie peňažných prostriedkov nad sumu 30.000,- Sk nie je plnením zo Zmluvy, skutkovo a právne nesprávnym. Odporkyňa preukázateľne vyčerpala v rámci úverového vzťahu sumu 36.400,- Sk. Okrem toho mala uhradiť úroky a poplatky tak, ako sú špecifikované vo výpise z pôžičkovej karty Quatro. Skutkovo nesprávnym je tiež tvrdenie, podľa ktorého Zmluva neobsahuje určenie výšky úrokov. Zákon č. 258/2001 Z. z. ani nevyžadoval uvedenie úroku pod nejakou sankciou majúcou ten následok, že dlžník nie je úrok povinný platiť. Údaj o úroku však bol uvedený v Zmluve, a to v jej prílohe tvorenej sadzobníkom. Ani záver súdu o absencii údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov nie je dôvodný. Táto miera sa totiž môže meniť v závislosti od spôsobu čerpania úveru. Obchodné podmienky uvádzajú výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 15,3% pri vyčerpaní celého úverového rámca v prvý možný deň čerpania. Zároveň obchodné podmienky uvádzajú spôsob výpočtu RPMN pre prípady iného spôsobu čerpania.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.
Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neprezentoval v konaní skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Keďže v konaní bolo uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere, bolo na navrhovateľovi aby podrobne špecifikoval peňažnú sumu, ktorú voči odporkyni uplatnil, a to z hľadiska výšky, splatnosti i právneho dôvodu vzniku. Navrhovateľ predložil nepostačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré v žiadnom prípade nemohli byť základom pre vyhovenie podanej žalobe. Osobitne krajský súd poukazuje na jednotlivé podania navrhovateľa - žalobu a jej doplnenie zo dňa 21.11.2013, ktorými bol uplatnený nárok odôvodňovaný nepostačujúcim spôsobom, na čo správne poukázal aj prvostupňový súd. V žalobe navrhovateľ stručne poukázal na dlh odporkyne v sume 850,- Eur bez toho, aby bol tento špecifikovaný z hľadiska štruktúry (dlžná istina, poplatky, úroky a atď.). Následne po výzve okresného súdu účastník uviedol, že „z výpisu z účtu vyplývajú debetné položky (čerpanie odporcom) vo výške 68.682,24 Sk a kreditné položky vo výške 36.076,- Sk. Rozdiel tvorí neuhradená suma pohľadávky vo výške 850,- Eur)“. Vykonaním jednoduchého prepočtu krajský súd zistil, že uvedené tvrdenie je nesprávne (rozdiel medzi označenými sumami je 1.082,33 Eur). Navrhovateľ tiež uviedol, že dokladom o doručení oznámenia o predčasnej splatnosti úveru nedisponuje. K výške poplatkov a úrokov jednoducho odkázal na všeobecné obchodné podmienky a výpisy z účtov. Štruktúrovaná argumentácia popisujúca podrobne jednotlivé zložky uplatnenej pohľadávky nebola navrhovateľom prezentovaná.
Rozporné a neúplné skutkové tvrdenia museli viesť k zamietnutiu návrhu na začatie konania. Nie je úlohou civilného súdu odstraňovať nedostatky v podaní navrhovateľa, či snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v chaotických podaniach navrhovateľa parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe, ako sa to snažil prezentovať navrhovateľ v odvolaní. Treba totiž zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca účastníkovi tvrdiacemu istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v konaní. Navrhovateľ zjavne neuniesol dôkazné bremeno, okresný súd mu pritom ponúkol príležitosť vysvetliť opodstatnenosť uplatneného nároku, a to aj vo forme osobitnej výzvy, ktorá však ostala nevyužitá. Konkrétna špecifikácia žalovanej sumy bola práve tým, čo mohlo vyústiť do procesného úspechu navrhovateľa v konaní. Pokiaľ účastník v konaní len poukazoval na jednotlivé výpisy z účtov a ďalšie listinné dôkazy, resp. na konkrétne ustanovenia zmluvy, či všeobecných obchodných podmienok, tento jeho postup bol nedostatočný, pretože neponúkol súdu jasný obraz o štruktúre uplatnenej pohľadávky.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.