Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/42/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti povinnému R. J., C. F. XXX, o vykonanie exekúcie pre 820,04 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu -15 z 29.11.2013 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora (ďalej len exekútor) JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice, Košice, Jantárová 30 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom z 12.9.2013 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu (ďalej len titul), ktorým je rozhodcovský rozsudok RK-PC-1005/13-LP, ktorý 2.5.2013 vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorý zaväzoval povinného „k zaplateniu“ 820,04 € s prísl. a, že 8.10.2013 mu doručil exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným titulom a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie 820,04 € s prísl. Vychádzajúc z § 41 ods.2 písm. d),§ 44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) a § 44 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o rozhodcovskom konaní), ktorých znenie citoval, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, titul a zmluvu revolvingovom o úvere (ďalej len zmluva), ich súlad, resp. rozpor so zák. a dospel k záveru, že žiadosti exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku a zmluvy zistil nasledovné: Medzi účastníkmi bola 1.12.2011 uzatvorená zmluva, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 420 €. Účastníci uzavreli 1.12.2011 Rozhodcovskú zmluvu č.8300043458 (ďalej len rozhodcovská zmluva), ktorá upravuje riešenie sporov (citoval znenie jej bodu 5.) Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal podľa rozhodcovskej zmluvy, žalobu na Victoria rozhodcovský súd. Ďalej citoval znenie § 52 ods.1,3,4,§ 53 ods.1 prvá veta,ods.4 písm. r),ods.5 a § 54 ods.1,2 O. z. Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a n. O. z. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, oprávnený, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obch. zák. alebo označenie zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obch. zák. teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ust. O. z. o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj § 52 a n., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Pri posudzovaní veci sa

veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ust. zák. o spotrebiteľskom úvere to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného § 54 O. z., týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba - podľa jeho názoru - dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obch. zák.), čiže veriteľa (oprávneného). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v O. z. pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä O. z., ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú O. z. zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ust., ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods.5 O. z. je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje O. z. spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V § 53 ods.4 O. z. obsahuje demonštratívny výpočet ust. v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje O. z. v § 53 ods.4 písm. r) aj ust., ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky (ďalej len doložka) od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ust. o doložke - rozhodcovskej zmluvy tak, ako je formulovaná v bode 5. rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ust., avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ust. dodržané nebolo, teda zák. obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených uňho, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. V danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ust. bodu 5. uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je pripojená k zmluve je v rozpore so znením § 53 ods.4 písmeno r) O. z., čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Napokon citoval znenie § 39 O. z. a § 44 ods.3 EP. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, po preskúmaní titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zák., a preto podľa § 44 ods.2 EP návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o zastavení exekučného konania.

Proti označenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote, v celom rozsahu a z uvedených dôvodov nasledovné odvolanie: I. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd odôvodnil tým, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto je vydaný v rozpore so zák. Uvedený záver odôvodňuje

súd tým, že rozhodcovská zmluva je neplatná a teda nezaložila právomoc uvedeného rozhodcovského súdu na konanie. Súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Úvodom poukazuje (oprávnený) k tomu, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č.2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a p. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Dôvod, pre ktorý súd sa nezaoberal celou rozhodcovskou zmluvou, nepozná. Pritom a) z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. b) z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť jej zánik. Bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým č. Za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods.2 O. z. (citoval jeho znenie) považuje také ust., ktoré spotrebiteľ - mohol ovplyvniť, čo do jeho obsahu, - mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy (t.j. zmluvy, ktorá predstavuje založenie hlavného zmluvného vzťahu), - mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s ním (oprávneným). Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ust. a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Súd vychádzal len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle § 53 ods.2 O. z. je rozhodujúca práve možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Neobstojí preto tvrdenie, že povinný ako spotrebiteľ nemal na výber, mohol len návrhy zmlúv odmietnuť ako celok, ktoré ani nemá oporu v skutkovom stave. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. V tomto smere ponecháva súd stranou a bez akéhokoľvek argumentu význam a právne dôsledky odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strany a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) a citoval, čo v uznesení z 22.11.2012 (na str.5) uviedol. NS SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ mal len 2 možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. V tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva by ale ani v prípade, ak by nebola „inviduálnym“ dojednaním, nemohla byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. A to nielen z hľadiska jej právnych dôsledkov, ale ani z hľadiska procesu je uzatvárania. Ohľadne uzatvárania rozhodcovskej zmluvy odkazuje na uvedené a na jej obsah. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery povinný vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti jej uzavretia. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie v uvedenom zmysle, teda o možnosti ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Povinnosť

spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva (napr. generálna advokátka vo veci C-453/10 vo svojom stanovisku), keďže „Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať“. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukazuje tiež na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Vykonanie rozhodcovského konania v písomnej forme sa neodlišuje od prípadov, kedy aj pred všeobecným súdom prebiehajú spotrebiteľské spory bez účasti spotrebiteľa ( ) či bez nariadenia pojednávania (napr. pri drobných sporoch postupom podľa ). Spotrebiteľ pritom môže žiadať nielen o vykonanie ústneho prejednania veci, ale aj o jeho vykonanie v mieste svojho bydliska, alebo pred všeobecným súdom. Na rozdiel od všeobecného súdnictva môže v prípade rozhodcovského rozsudku po jeho právoplatnosti podať žalobu o jeho zrušenie, čo vzhľadom na široko koncipovaný dôvod podľa zák. o rozhodcovskom konaní mu zakladá oveľa väčší rozsah námietok, než je to, napr. v prípade odvolania ( ) či dovolania. Vzhľadom k uvedenému tvrdí, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa O. z. (citoval jeho znenie). Cieľom O. z. nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky) ako takej. Zmyslom O. z. je zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu

- právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ust. nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Výklad podsúvaný súdom presahuje rozsah uvedeného ust. v tom zmysle, kedy súd dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu (keďže žalobu podáva v takom prípade druhá strana). Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne, o. i., aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje ani ochranu spotrebiteľa, keďže aj podľa smernice Rady 93/13/EHS jeden z jej cieľov znie: keďže v súlade s princípom stanoveným pod názvom „Ochrana ekonomických záujmov spotrebiteľov“ uvedeným v týchto programoch: „Nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení proti zneužitiu právomocí zo strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách“. Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Bratislave z 15.5.2012, ktorý posudzoval doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená so spotrebiteľom a cituje, čo konštatoval na str.5. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je dôvodová správa k predmetnému ust. (citoval z nej). Dôkaz: Rozhodcovská zmluva č.8300043458 z 1.12.2011 Uznesenie KS v Bratislave z 15.5.2012 + zmluva o revolvingovom úvere č.8100007472 z 24.4.2008. II. Odvolanie proti Uzneseniu podal z dôvodov podľa v spojení s , podľa , a Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol zaviazať povinného zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 80,50 € vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zast. a podanie odvolania zo sumy 820,04 € vo výške po 30,88 € vrátane DPH/25,73 € + 20 % DPH/ + 2 x paušálna náhrada nákladov vo výške po 9,37 € vrátane DPH/7,81 € + 20% DPH/.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie potvrdil podľa , , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia je potrebné dodať, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zák. ustanovených dôvodov, z nej existujú výnimky a takouto výnimkou je § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorá mu umožňuje zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak ten má niektorú z vád uvedených v cit. ust. Exekučný súd je oprávnený a

povinný posúdiť, či rozhodcovský rozsudok účastníka rozhodcovského konania nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

V prejednávanej veci nemožno opomenúť skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe uzavretej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, čo nenamietal ani oprávnený.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je - ako to vyplýva už zo samotného jej označenia - zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ust. zák. o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ust. O. z. Povahu predmetnej zmluvy nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva EÚ, nakoľko v čase jej uzatvorenia SR už bola jej členským štátom. Z tohto členstva jej, o. i., vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o EÚ, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu SR do EÚ. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady EÚ č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Pri jej výklade Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s jej cieľmi, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa smernice súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napr. O. z. Je nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ust. chrániace práva spotrebiteľa, teda smernicu a § 52 a n. O. z., aj keď to z týchto ust. priamo nevyplýva.

EÚ venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť vnútroštátneho súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, napr. aj v rozsudku zo 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať doložku, na základe ktorej bol vydaný titul a uviedol, že smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy a ak je to tak, vnútroštátny súd má právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať doložku vyplýva aj z § 44 EP, pričom v rámci tohto prieskumu predovšetkým zisťuje, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej doložky, ak titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto doložky, čo vyplýva aj z cit. rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL.

Súdna prax sa zjednotila v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, o. i., zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk upravených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné, tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný posúdiť otázku, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR l z 9.2.2012).

Neplatná doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.