Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-468-2013.pdf
PDF · 71.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/468/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: I. C., H. D. I. T. H., O.. T. XXXX/XX, o 1.182,58 eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice okolie zo dňa 11.2.2012, č.k. 17C/65/2012 -27 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia 1.182,58 eur s úrokom z omeškania 0,24% z dlžnej sumy denne od 8.5.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 129,37 eur spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania od 8.5.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vychádzal toho, že predmetom konania je účastnícky vzťah spotrebiteľského charakteru založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.7.2008. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že žalovaná mala úverový rámec 25.000,-Sk a že ho má splácať po 1.000,-Sk mesačne. Iné okolnosti vyžadované zákonom, a to nielen podľa § 53 a nasled. Obč. zákonníka, ale ani podľa zák. 258/2008 uvedené neboli. Aj keď je pravdou, že v danej veci sa jedná o revolvingový úver a že RPNM sa určiť v podstate nedá. Pokiaľ ide o ostatné náležitosti vyžadované zákonom, t.j. výšku úrokovej sadzby ďalších poplatkov a tiež zmluvnej pokuty pre nedodržanie písomnej formy, žalobca na ne nemá nárok, pretože v samotnej zmluve ako dvojstrannom právnom úkone o nich nie je ani zmienka. Z týchto dôvodov bol celý právny vzťah nutné posúdiť len podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Navyše tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanej poskytol úverový rámec 1.161,79 €, keď zo zmluvy samotnej je zrejmé, že mala k dispozícii len 829,85 € ako pochybné, pričom viacerými výbermi a následnými splátkami mohla tie isté peniaze použiť aj opakovane. Ďalej má súd prvého stupňa za preukázané, že z výpisu účtu žalovanej, že táto použila, teda vybrala celkom 1.696,12 € a splátkami vrátila celkom 1.566,75 €. Rozdiel medzi týmito sumami je suma 129,37 €, ktorá predstavuje dlh tvoriaci bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vrátiť.
Vzhľadom k tomu potom s poukazom na ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka čiastočne žalobe vyhovel.
O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ, keďže ide o omeškanie a prihliadol na výšku úrokovej sadzby ECB, ktorá bola 1,5 %, pričom žalobca sa domáhal úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne, t.j. 8,76 % ročne, preto bol žalobcovi priznaný úrok v uplatnenej sadzbe.
Vzhľadom na výsledok sporu o trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva, keďže žalobca mal úspech iba v nepomerne malej časti.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Predovšetkým zásadne odmieta posudzovanie predmetného sporu podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení bez toho, aby konajúci súd takéto rozhodnutie náležite odôvodnil. Považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený, zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázal na to, že v zmysle zákona platného v čase uzavretia zmluvy sa nevyžadovalo, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala ročnú úrokovú sadzbu, takisto neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v spotrebiteľskej zmluve nemalo za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie o tom, že ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zaviedla až novela zákona č. 258/2001, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2008. Mal za to, že v danej veci bolo preukázané, že došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, keď v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi došlo k vymedzeniu zmluvných strán, k záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky k dohode o výške úveru a záväzku dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nárok žalobcu mal byť preto posudzovaný ako nárok z úverovej zmluvy a pokiaľ súd prvého stupňa priznal žalobcovi vo vyhovujúcej časti nárok titulom bezdôvodného obohatenia, vec nesprávne právne posúdil.
Navrhol preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť na nové konanie.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne, s poukazom na ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a v dôsledku toho považuje odvolacie námietky žalobcu v celom rozsahu za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaná ako úspešná si žiadne preukázateľné trovy neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.