Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-75-2014.pdf
PDF · 78.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/75/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária, Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti povinným 1) P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XXX, 2) M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XXX, 3) B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XXX, 4) Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XXX, o vymoženie 697,07 Eur ( 21 000 Sk s prísl. ) s prísl., súdnym exekútorom Mgr. Jánom Harvanom, Exekútorský úrad Humenné, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/152/2008 - 31 zo dňa 07.06.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že dňa 07.03.2008 bola súdu doručený žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinným. Dňa 08.08.2008 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 29.01.2013 došlo súdu podanie povinných v 1) až 4) rade, v ktorom vzniesli námietku premlčania z dôvodu, že platobný rozkaz bol vydaný dňa 14.10.1994 a stal sa právoplatným a vykonateľným dňa 25.11.1994. Exekúcia na návrh oprávneného tak mohla začať do 25.11.2004, t.j. v 10 ročnej premlčacej lehote. Žiadali exekúciu zastaviť.
Povinný v 1) až 4) rade podali na exekútorskom úrade dňa 22.03.2013 námietky proti exekúcii samotnej, kde uviedli ten istý dôvod. Prvostupňový súd vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie časovo predchádzal námietkam, najskôr rozhodoval o zastavení exekúcie.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nepovažoval prvostupňový súd za potrebné, aby sa oprávnený k návrh na zastavenie exekúcie vyjadril.
Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal z ustanovenia § 110 ods. 1 O.s.p. ( pozn. odvolacieho súdu - zrejme Občianskeho zákonníka ) a § 112 O.s.p. ( zrejme Občianskeho zákonníka ). Konštatoval, že desaťročná lehota je lehotou premlčacou, súd na ňu prihliada až na vznesenú námietku účastníkov konania. V danom prípade všetci povinní túto námietku vzniesli a súd má za to, že v danom prípade 10 ročná prekluzívna lehota, v rámci ktorej možno začať výkon rozhodnutia na základe uvedeného rozhodnutia, uplynula dňa 25.11.2004, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až dňa 07.03.2008, t.j. viac ako 3 roky po tejto lehote. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania všetkými povinnými nie je možné v predmetnej exekúcii ďalej pokračovať. Pohľadávka oprávneného síce nezanikla, iba sa oslabila, t.j.
nemôže byť predmetom núteného výkonu rozhodnutia. Preto prvostupňový súd mal za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 Exekučného poriadku poukazom na to, že nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie v čase rozhodovania o trovách konania, preto o týchto trovách rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Namietal postup prvostupňového súdu, keď uviedol, že nie celá pohľadávka vzhľadom na existujúcu súdnu prax vrátane úrokov z omeškania, sú premlčané. Ustanovenie § 110 ods. 3 OZ, podľa ktorého úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, pričom v prípade práv právoplatne priznaných alebo písomne uznaných, táto trojročná premlčacia doba platí len v prípade úrokov a opakujúcich sa plnení, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo uznesenia. Zákon výslovne rozdeľuje situáciu, kedy sa úroky premlčujú a to na základe skutočností, kedy došlo k ich zročnosti. Ak zročnosť úrokov nastala po právoplatnosti rozhodnutia, platí trojročná premlčacia doba. V prípade ak zročnosť úrokov nastala do právoplatnosti rozhodnutia ( exekučného titulu ), platí 10 ročná premlčacia doba, teda úroky sa premlčujú v tomto prípade spolu s istinou. V prípade, že si oprávnený - veriteľ uplatní právo v premlčacej dobe na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 112 OZ, od tohto momentu počas konania premlčacia doba neplynie. Od vykonateľnosti exekučného titulu na úroky v zmysle citovanej právnej úpravy sa úroky premlčali v 3 ročnej lehote, preto nemohlo logicky v dôsledku uplatnenia práva oprávneného podaním návrhu na vykonanie exekúcie dôjsť k premlčaniu úrokov, ktorých zročnosť nastala 3 roky spätne od podania tohto návrhu. Týmto momentom totiž prestala plynúť premlčacia lehota. Je preto potrebné rozlišovať moment zročnosti úrokov. Preto je nárok oprávneného minimálne v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 700,39 Eur od 04.01.2005 ( t.j. 3 roky pred podaním návrhu - návrh podaný dňa 04.01.2008 ) do zaplatenia nepremlčaný a exekúcia v tejto časti nároku je plne dôvodná. Nie je tu dôvod, aby v tejto časti bola exekúcia neprípustná.
Ďalej oprávnený namietal tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že exekúcia začala až 07.03.2008, pretože v tento deň bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. Exekučné konanie podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa začalo dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekútorovi, t.j. dňa 04.01.2008.
Oprávnený namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k námietke premlčania zo strany povinných, ktorá námietkam viedla k zastaveniu exekúcie. Postupom prvostupňového súdu oprávnený stratil priznaný nárok a nebude môcť si voči povinným tento nárok vymôcť. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený na exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Jána Harvana v Humennom dňa 03.03.2008. Predmetom exekúcie je exekučný titul vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou č.k. 5C/739/94 - 2 zo dňa 14.10.1994. Ide o platobný rozkaz, ktorý sa stal právoplatným dňa 25.11.1994 a vykonateľný dňa 25.11.1994. Povinný podaním, ktoré došlo prvostupňovému súdu dňa 29.01.2013 namietajú premlčanie exekučného titulu.
Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčujú sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Ak bola však uznaniu uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 3 OZ, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch, ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Odvolací súd musí, potom čo konštatoval dôležité skutkové okolnosti v prejednávanej veci, konštatovať, že námietka povinného v súvislosti s nesprávnym uvedením dátumu začatia exekučného konania prvostupňovým exekučným súdom je dôvodná. Skutočne návrh na vykonanie exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 03.03.2008, o čom svedčí podacia pečiatka súdneho exekútora v návrhu na začatie exekúcie. Návrh na začatie exekúcie bol predložený súdnym exekútorom dňa 07.03.2008 so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prvostupňovému exekučnému súdu. Ani tvrdenie oprávneného, že exekúcia začala dňa 04.01.2008 nie je správne, pretože listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v exekučnom spise preukazujú dátum začatia exekúcie dňom 03.03.2008 ako to má na mysli ustanovenie § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd ako dôvodnú zistil námietku oprávneného v odvolaní, ktorá sa týka odňatia možnosti konať pred súdom, keď námietku premlčania vznesenú povinnými prvostupňový súd nedoručil na vyjadrenie oprávnenému a bez ďalšieho exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva a túto svoju charakteristiku nestráca len preto, že bola uplatnená v priebehu exekučného konania vo forme procesného úkonu účastníka konania. Platí, že o premlčaní práva oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným exekučným titulom proti dlžníkom je potrebné tento záver podložiť zisteniami všetkých rozhodujúcich skutočností, s ktorými zákon spája začiatok, plynutie a skončenie premlčacej doby vo vzťahu ku všetkým nárokom, ktoré sú predmetom exekúcie a exekučného titulu. K takejto námietke má právo oprávnený sa vždy vyjadriť už aj s poukazom na to, že exekučné konanie začalo na jeho návrh a vymáha sa právoplatne priznaná pohľadávka súdnym rozhodnutím v prospech oprávneného, ktorý je dominus litis v tomto exekučnom konaní aj vo vzťahu k trvaniu exekučného konania.
Tým, že prvostupňový súd neinformoval oprávneného o podanej námietke premlčania a nevyčkal na jeho vyjadrenie k tejto námietke, odňal tak oprávnenému právo konať pred súdom.
Preto aj túto námietku oprávneného v odvolaní považoval odvolací súd za dôvodnú.
Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku oprávneného vo vzťahu k premlčaniu úrokov z omeškania, ktoré prvostupňový súd riadnym spôsobom nevyhodnotil už aj s poukazom na to, že vychádzal len z premlčania uplatnenej istiny z exekučného titulu a vôbec sa nezaoberal rozsahom premlčaného nároku. Pritom tak ako je to uvedené v ustanovení § 110 ods. 3 OZ, úroky sa premlčujú v súvislosti s priznaným nárokom súdnym rozhodnutím v úplne inom režime ako samotná pohľadávka.
Úroky tvoria totiž podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo pohľadávky. Majú rovnaký osud ako pohľadávka. Pokiaľ ide o premlčanie, majú s ňou však spoločný osud len z časti. Ak sa súdnym rozhodnutím prisúdili spolu s pohľadávkou aj úroky, potom sa úroky premlčujú tak isto za 10 rokov, avšak len pokiaľ sa stali splatnými do právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ však sa stanú splatnými až po právoplatnosti rozhodnutia, úroky sa premlčujú vždy v 3 ročnej premlčacej dobe.
Preto paušálnym aplikovaním ustanovenia § 110 ods. 1 OZ aj na pohľadávku a aj na priznané úroky prvostupňový súd nepostupoval správne a na svoje nielen nedostatočné skutkové zistenia neaplikoval správne právne predpisy a nesprávne vec aj právne posúdil.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h ) O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou prvostupňového súdu bude v prvom rade doručiť námietku premlčania oprávnenému a umožníť mu vyjadriť sa k tejto námietke. V ďalšom prvostupňový súd na daný právny vzťah bude aplikovať správny právny predpis, a to ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie Občianskeho súdneho poriadku, a pri rozhodovaní o tom, či nárok je alebo nie je premlčaný samostatne bude posudzovať premlčanie nároku priznaného súdom vo vzťahu k istine a vo vzťahu k úrokom v závislosti od ustanovenia § 110 ods. 1, 3 a § 112 Občianskeho zákonníka. Pri úrokoch z omeškania špeciálne sa sústredí na úroky, ktoré sa stali splatné do právoplatnosti rozhodnutia a zvlášť na úroky, ktoré sa stali splatné po právoplatnosti
rozhodnutia. Až po týchto zisteniach bude môcť prvostupňový súd zákonne a správne o vnesenej námietke premlčania rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.