Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-68-2011.pdf
PDF · 115.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej veci navrhovateľa: T. L., bytom E., V. XXX/X, zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, so sídlom Nádražná 23, Malacky, proti odporkyniam: v 1. rade E. F., bytom J. 826, J., v 2. rade M. F., bytom G.. X. XXX/XX, B., obidve zastúpené advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade k rukám ich právneho zástupcu trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 284,97 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom došlým na tunajší súd dňa 28.04.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že Listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice u notárky JUDr. Oľgy Folbovej v Bratislave, sp. zn. N 1/96, NZ 1/96 dňa 02.01.1996 a Závet spísaný do notárskej zápisnice u JUDr. Oľgy Folbovej, sp. zn. N 2/96, NY 2/96 zo dňa 02.01.1996 sú neplatné. Svoj návrh odôvodnil tým, že poručiteľ C. F., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom v B., G.. X.. XXX/XX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po poručiteľovi je vedené dedičské konanie na Okresnom súde Bratislava III. pod č. 47D 3/2011, ktorý súd poveril JUDr. Evu Imrišovú, notárku so sídlom v Bratislave, na prejednanie dedičstva. Účastníci konania sú potomkovia poručiteľa - syn T. L., navrhovateľ, narodený poručiteľovi mimo manželstva z matky F. L., rod. V.. Otcovstvo poručiteľa bolo určené Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 v Bratislave zo dňa 25.08.1988 pod sp. zn. 10C 56/87. Ďalšími dedičmi sú dcéra E. F., nar. XX.XX.XXXX, dcéra poručiteľa a M. F., nar. XX.XX.XXXX, manželka poručiteľa. Dňa 29.03.2011 sa na Notárskom úrade JUDr. Evy Imrišovej uskutočnilo dedičské konanie po neb. C. F., na ktorom bolo skonštatované, že poručiteľ zomrel ženatý a zanechal dvoch potomkov a preto ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy navrhovateľ - syn T. L. a odporkyne v 1. a v 2. rade, pričom boli dedičom predložené dve listiny - Závet poručiteľa spísaný formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, sp. zn. N2/96, NZ 2/96, podpísanej dňa 02.01.1996 a Listina o vydedení, spísaná formou notárskej zápisnice tou istou notárkou, toho istého dňa ako závet, pod sp. zn. N 1/96, NZ 1/96, ktorou poručiteľ vydedil svojho, v tom čase maloletého syna - navrhovateľa. Ako dôvod vydedenia poručiteľ uviedol, že nemôže byť otcom navrhovateľa, o čom je presvedčený a že to dokáže dedično-biologickými testami, ktoré si nechá vykonať, len čo to jeho vek a zdravotný stav dovolí, tiež že s dieťaťom od jeho narodenia neudržuje žiadne vzťahy, okrem platenia výživného, ktoré mu bolo určené súdom.
Navrhovateľ sa s uvedenými skutočnosťami nestotožnil a žiadal súd o určenie, že Listina o vydedení a Závet spísaný poručiteľom formou notárskej zápisnice sú neplatné z týchto dôvodov: Listina o vydedení je neplatná z dôvodu, že dôvod na vydedenie nie je daný, resp. dôvod v nej uvedený nezodpovedá
platným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, konkrétne §469a OZ, ktorý taxatívne uvádza dôvody, pre ktoré možno zákonného dediča vydediť. Takýto dôvod listina o vydedení neobsahuje a preto je neplatná (§39 OZ). Poukázal na to, že skutočnosť, že je potomkom poručiteľa bola určená rozsudkom súdu a poručiteľ bol zapísaný v rodnom liste a je zapísaný ako otec navrhovateľa a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť „presvedčenie" poručiteľa v dobe spísania závetu a listiny o vydedení, že nie je otcom navrhovateľa. Dôvod vydedenia musí existovať už v čase urobenia právneho úkonu o vydedení a k platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a Obč. zákonníka. Vydedenie z iných dôvodov je neplatné.
Závet je podľa navrhovateľa neplatný v časti určenia okruhu dedičov a veľkosti ich podielov, nakoľko ho opomína ako neopomenuteľného dediča v čase spísania závetu, keď bol maloletý. Navrhovateľ považuje závet za neplatný v zmysle § 479 Oz, pretože v čase jeho spísania bol maloletým potomkom a ako neopomenuteľnému dedičovi mu prislúcha dedičský podiel zo zákona ako dedičovi v 1. dedičskej skupine. Navrhovateľ poukázal na to, že z ustanovenia § 873 Občianskeho zákonníka vyplýva, že posudzovanie neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení je možné len na základe právnej úpravy účinnej ku dňu vyhotovenia Závetu a nie ku dňu smrti poručiteľa. Domáhal relatívnej neplatnosti závetu poručiteľa podľa § 479 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že návrh na súd podala z dôvodu, že dedičia boli notárkou odkázaní na podanie žaloby podľa § 175k ods. 2 O.s.p.; žaluje absolútnu neplatnosť závetu a ak súd posúdi, že sa nejedná o absolútnu neplatnosť, tak žaluje relatívnu neplatnosť.
Odporcovia žiadali aby súd návrh ako bezdôvodný zamietol, čo odôvodnili tým, že súhlasia s navrhovateľom, že Listina o vydedení spísaná do Notárskej zápisnice u notárky JUDr. Oľgy Folbovej č. k. N1/96, Nz 1/96 zo dňa 2.1.1996 je neplatná. S týmto odporcovia súhlasili už pri prejednaní dedičstva u notárky JUDr. Evy Imrišovej (č. k. 47D 3/2011, Dnot 2/2001) a uznali neplatnosť listiny o vydedení z dôvodu, že notárka nerešpektovala požiadavku nebohého C. F., čo sa týka spísania listiny o vydedení a neuvedomila si znenie § 469 a OZ, že podmienky pre vydedenie sú v zákone taxatívne vymedzené a nemožno sa od nich odchýliť. V listine o vydedení malo byť podľa nich uvedené, že navrhovateľ o poručiteľa neprejavoval trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Poukázali na to, že nedali žiadnu príčinu na vyvolanie tohto sporu, keďže nárok uznávajú a uznali ho už pred podaním návrhu zo strany navrhovateľa na súd. V časti neplatnosti závetu s týmto nesúhlasia, nakoľko závet spísaný do notárskej zápisnice u notárky JUDr. Oľgy Folbovej pod č. k. N2/96, Nz 2/96 zo dňa 2.1.1996 považujú za platný, pretože nebohý poručiteľ spísal závet do notárskej zápisnice a naložil so svojim majetkom slobodne, podľa vlastného uváženia ešte za svojho života. Uviedli, že uznávajú relatívnu neplatnosť závetu s tým, že navrhovateľovi ako potomkovi prináleží 1-ica jeho zákonného podielu.
Prvostupňový súd Rozsudkom sp. zn. 14C 68/2011- 34 zo dňa 29.09.2011 návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v obsahu listiny o vydedení chýba kvalifikovaný dôvod vydedenia v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka je namieste postup podľa § 175k ods. 1 O.s.p.. V časti návrhu, v ktorom navrhovateľ žiada určenie, že závet je neplatný navrhovateľ uviedol, že “závet je neplatný v časti určenia okruhu dedičov o veľkosti ich podielov, nakoľko opomína neopomenuteľného dediča v čase spísania závetu maloletého syna T. L.. Závet považuje za neplatný v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka, pretože T. L. v čase spísania závetu bol maloletý a preto mu prislúcha dedičský podiel zo zákona ako dedičovi v 1. dedičskej skupine.“ Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že dôvody, ktoré dedič uvádza sa vzťahujú na relatívnu neplatnosť závetu a preto sa naň vzťahujú ustanovenia § 40a a § 479 Občianskeho zákonníka, s ktorými sa súd vysporiadal v rámci konania o dedičstve. Z pripojeného dedičského spisu č.k. 47D 3/2011, Dnot 2/2001 súd zistil, že notárka Eva Imrišová predložila tunajšiemu súdu návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na súd podľa § 175 k ods. 2 O.s.p.. Zo spisu vyplýva, že súd s týmto návrhom nesúhlasil, vrátil notárke spis späť na pokračovanie v konaní z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania a odkázanie dediča na podanie žaloby podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p.
Voči rozsudku prvostupňového súdu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, nesúhlasil sním a namietal jeho správnosť a zákonnosť, s poukazom na to, že uvedené rozhodnutie je predčasné, pretože notárka JUDr. Imrišová správne predložila súdu návrh na prerušenie dedičského konania, nakoľko navrhovateľ v konaní namietal nielen relatívnu ale aj absolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení, čo súd nezohľadnil a preto je jeho rozhodnutie nezákonné.
Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. 5Co 521/2011-52 zo dňa 30.12.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie pripojením dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 47D 3/2011, výsluchom účastníkov konania resp. ich právnych zástupcov a zistil nasledovný skutkový stav:
Poručiteľ C. F., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom v B., G.. X.. XXX/XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, formou notárskej zápisnice N 2/96, NZ 2/96 zriadil listinu o vydedení, napísanú dňa 02.01.1996, ktorou vydedil neopomenuteľného dediča T. L. z dôvodu, že tento nie je jeho synom, svoje otcovstvo k nemu týmto zapiera, lebo je presvedčený, že nemôže byť jeho otcom a dokáže to dedično-biologickými testami, tiež uviedol, že s týmto dieťaťom neudržiava žiadne vzťahy okrem platenia výživného, ktoré mu určil súd.
Poručiteľ tiež formou notárskej zápisnice N 2/96, NZ 2/96 dňa 02.01.1996 zriadil závet, ktorým za závetných dedičov ustanovil E. F. - dcéru a M. F. - manželku, ktorým ponechal všetok svoj majetok. Súčasne ako náhradných dedičov po svojej dcére ustanovil jej potomkov, ak by takýto v čase jeho smrti žili. Navrhovateľa listinou o vydedení vydedil.
Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3, sp. zn. 10C 56/87 zo dňa 25.08.1988 súd určil, že C. F. / poručiteľ/ je otcom navrhovateľa.
Z dedičského spisu sp.zn. 47D/3/2011 súd zistil nasledovné:
V dedičskom konaní po poručiteľovi C. F. predložila notárka JUDr. Eva Imrišová dňa 20.05.2011 tunajšiemu súdu dedičský spis s návrhom na vydanie uznesenia na prerušenie konania o dedičstve, tiež s uložením povinnosti navrhovateľovi, aby do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde žalobu, že odporkyne v 1. a 2. rade nie sú dedičmi zo závetu, spísaného do notárskej zápisnice JUDr. Oľgou Folbovou, notárom so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. N 2/96, Nz 2/96, podpísaného dňa 2.1.1996 s tým, že ak nebude žaloba v určitej lehote podaná, bude súd v dedičskom konaní pokračovať. Konanie o dedičstve navrhovala prerušiť s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.o., nakoľko rozhodnutie súdu v konaní o dedičstve závisí na spornej otázke a to absolútnej neplatnosti závetu, ktorú nie je v dedičskom konaní oprávnený riešiť notár.
Listom zo dňa 25.05.2011 vrátil tunajší súd dedičský spis notárke JUDr. Eve Imrišovej, s tým, že notárka má pokračovať ďalej prejednávaní dedičstva po poručiteľovi, čo odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania a odkázanie dediča na podanie žaloby podľa § 175k ods. 2 O.s.p. nakoľko z obsahu žaloby jasne vyplýva, že dôvody, ktoré dedič uvádza sa vzťahujú na relatívnu neplatnosť závetu, a preto sa naň vzťahujú ustanovenia § 40a O.z., § 479 O.z. s ktorými sa súd vyporiada priamo v rámci konania o dedičstve a to, že si dedič podal žalobu v sporovom konaní, nie je dôvodom na prerušenie konania o dedičstve po poručiteľovi, nakoľko podmienky ust. § 109 O.s.p. nie sú za daných podmienok splnené. Naopak dedič v sporovom konaní bude musieť súdu preukazovať, že na takejto určovacej žalobe je naliehavý právny záujem.
V dedičskom konaní po poručiteľovi C. F. vydal súd uznesenie pod č. k. 47D/3/2011-168 zo dňa 15.12.2011, ktorým určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom podľa dedičských podielov.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa § 484 v spojení s § 175g ods. 1 písm. d) O.s.p. s konštatovaním, že rozhodol v súlade s platným závetom poručiteľa, pričom takéto rozdelenie podľa neho odporuje zákonu a je predčasné. Predčasnosť videl v tom, že súd prvého stupňa tak rozhodol napriek tomu, že na tom istom súde sa vedie konanie o neplatnosť závetu a listiny o vydedení (sp. zn. 14C 68/2011), v ktorom namieta ich absolútnu neplatnosť, pričom uvedené konanie v čase vydania uznesenia v predmetnej veci nebolo právoplatne skončené.
Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. 8CoD 5/2012-202 zo dňa 19.03.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že listinu o vydedení syna poručiteľa T. L. spísanú poručiteľom do notárskej zápisnice dňa 02.01.1996 zhodne považujú všetci účastníci za neplatnú, nakoľko v nej absentuje uvedenie zákonného dôvodu vydedenia ako materiálnej náležitosti prejavu poručiteľovej vôle a v dôsledku tejto skutočnosti t.j. neplatnosti listiny o vydedení, sa dedič T. L. v tomto konaní úspešne dovolal relatívnej neplatnosti závetu v tej časti, ktorou ho poručiteľ vo svojom závete opomenul a vylúčil ho tak z dedenia. L. T. L., ktorý nebol platne vydedený, dedil v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka jednu polovicu jeho dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie predčasne, keď doposiaľ nebolo právoplatne skončené konanie 14C 68/2011o neplatnosť závetu a listiny o vydedení uviedol, že právnou otázkou je vyriešenie sporu o dedičské právo vtedy, ak sú rozhodné skutočnosti medzi účastníkmi nesporné a rozhodnutie závisí len na právnom posúdení týchto skutočností. V takom prípade súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a ďalej koná. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení pre údajnú absenciu uvedenia dňa, mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný, súhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, ktorý si uvedenú právnu otázku posúdil sám v tomto konaní a to tak, že vychádzajúc z notárskej zápisnice sp. zn. N 2/96, Nz 2/96 zo dňa 02.01.1996 a v nej obsiahnutého závetu, táto listina spĺňa zákonom požadované náležitosti vrátane dátumu podpísania závetu, ktorý môže byť uvedený tak na začiatku závetu, ako aj na konci závetu, ktorý sa dovršuje podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky notára. Na základe tejto skutočnosti potom nie je možné označiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za predčasné, nakoľko spornosť skutkových okolností, pre ktoré by bolo potrebné vyčkať na výsledok sporového konania, nebola v danej veci zistená. Krajský súd tiež uviedol, že v prejednávanej veci sa súd prvého stupňa dôsledne riadil zákonnými ustanoveniami pri vydaní napadnutého uznesenia na návrh povereného súdneho komisára, keď potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi jeho trom dedičom v zmysle ním spísaného závetu s prihliadnutím na zákonný nárok neopomenuteľného zákonného dediča, nakoľko po preskúmaní podmienok dedičského práva mal za to, že závet poručiteľa je z hľadiska absolútnej neplatnosti platný a z hľadiska relatívnej neplatnosti je neplatný v tej časti, v ktorej poručiteľ opomenul svojho plnoletého potomka, ktorý nebol platne vydedený, na základe čoho rozhodol vecne správne.
Podľa § 460 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú jeho zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 2.1.1996 /t.j. ku dňu spísania závetu/ poručiteľ musí závet napísať buď vlastnou rukou alebo ho zriadiť formou notárskej zápisnice.
Podľa § 873 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2002) pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa. Ak sa však vyhotovil závet pred účinnosťou tohto zákona, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov. To platí aj o platnosti vydedenia.
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu zákon odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Podľa ust. § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však navrhovateľ môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporkyňami v 1. a 2. rade, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľa a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prístupnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, (navrhovateľ). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určenia súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane (3 Cdo 249/2009) vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahov účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem nepreukáže, (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 91/2006).
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na podaní žaloby navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože:
- nebol uznesením súdu podľa § 175k ods. 2 O.s.p. odkázaný na podanie návrhu na súd.
Ako je uvedené vyššie, notárka síce predložila tunajšiemu súdu dedičský spis s návrhom na vydanie uznesenia na prerušenie konania o dedičstve, tiež s uložením povinnosti navrhovateľovi, aby do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde žalobu, že odporkyne v 1. a 2. rade nie sú dedičmi zo závetu, spísaného do notárskej zápisnice JUDr. Oľgou Folbovou, avšak tunajší súd dedičský spis notárke vrátil, s tým, že má pokračovať ďalej v prejednávaní dedičstva po poručiteľovi, čo odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania a odkázanie dediča na podanie žaloby podľa § 175k ods. 2, nakoľko z obsahu žaloby jasne vyplýva, že dôvody, ktoré dedič uvádza sa vzťahujú na relatívnu neplatnosť závetu, a preto sa naň vzťahujú ustanovenia § 40a O.z., § 479 O.z. s ktorými sa súd vyporiada priamo v rámci konania o dedičstve.
- dedičské konanie po neb. poručiteľovi C. F., zomr. XX.XX.XXXX bolo právoplatne skončené rozhodnutím súdu, Uznesením č. k. 47D/3/2011-168 zo dňa 15.12.2011, ktorým určil všeobecnú
cenu majetku poručiteľa, potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom podľa dedičských podielov a ktoré nadobudlo dňa 15.05.2013 právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8CoD 5/2012-202 dňa 15.05.2013, v ktorom odvolací súd uviedol, že v dedičskom konaní sa súd vyporiadal s napadnutou relatívnou aj absolútnou neplatnosťou listín; potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi jeho trom dedičom v zmysle ním spísaného závetu s prihliadnutím na zákonný nárok neopomenuteľného zákonného dediča, keď po preskúmaní podmienok dedičského práva mal za to, že závet poručiteľa je z hľadiska absolútnej neplatnosti platný a z hľadiska relatívnej neplatnosti je neplatný v tej časti, v ktorej poručiteľ opomenul svojho plnoletého potomka, ktorý nebol platne vydedený,
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal relatívnej aj absolútnej neplatnosti závetu a listiny o vydedení s uvedením dôvodov ako v dedičskom konaní, uvádzal však len dôvody relatívnej neplatnosti; ani po doplnení dokazovania navrhovateľ nedoplnil žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval absolútnu neplatnosť predmetných listín. Odporcovia súhlasili s tým, že Listina o vydedení je neplatná už pri prejednaní dedičstva u notárky JUDr. Imrišovej (č. k. 47D 3/2011, Dnot 2/2001). Navrhovateľ sa v dedičskom konaní ako dedič úspešne dovolal relatívnej neplatnosti závetu v tej časti, ktorou ho poručiteľ vo svojom závete opomenul a vylúčil ho tak z dedenia; ako dedič, ktorý nebol platne vydedený, dedil v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka jednu polovicu jeho dedičského podielu zo zákona.
Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ nebol uznesením súdu podľa § 175k ods. 2 O.s.p. odkázaný na podanie návrhu na súd, v dedičskom konaní sa súd vyporiadal s napadnutou relatívnou aj absolútnou neplatnosťou listín a dedičské konanie bolo právoplatne skončené, súd návrh navrhovateľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol v celom rozsahu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcom, ktorí boli v tomto prípade plne úspešnými účastníkmi konania, priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania vo výške 284,97 Eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby účelne vynaložené na bránenie práva odporcov a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky na jednu trinástinu výpočtového základu, ktorá bola na rok 2011 - 57 Eur, na rok 2014 - 61,87 Eur. Súd priznal odporcom náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby:
Dátum Uplatnený úkon právnej služby V sume (EUR) Režijný paušál (EUR) Trovy celkom (EUR)
1 2011 Príprava a prevzatie právneho zastúpenia (§ 11 ods. 1 písm. a, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v platnom znení účinnom do 30.06.2013 57 7,41 64,41
2 01. 06. 2011 Písomné podanie na súd vo veci samej- vyjadrenie k návrhu (§ 11 ods. 1 písm. a, § 14 ods. 1 písm. b/, Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v platnom znení účinnom do 30.06.2013 57 7,41 64,41
3 18.11.2011 Písomné podanie na súd vo veci samej- vyjadrenie k odvolaniu (§ 11 ods. 1 písm. a, § 14 ods. 1 písm. b/, Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v platnom znení účinnom do 30.06.2013 57 7,41 64,41
4 13.05.2014 Účasť na pojednávaní 1/4 ( § 11 ods. 1 písm. a, § 13a ods. 3 písm. d/, Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) platnom znení účinnom od 01.07.2013 14,25 7,81 22,06
5 18.09.2014 Účasť na pojednávaní 1/1 ( § 11 ods. 1 písm. a, § 13a ods. 1 písm. d/, Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) platnom znení účinnom od 01.07.2013 61,87 7,81 69,68
SPOLU 247,12 38,85 284,97
Súd nepriznal odporcom zastúpeným právnym zástupcom náhradu trov konania v uplatnenom rozsahu, hoci právny zástupca pri výpočte odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal správne z ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, avšak nesprávne určil jej výšku na sumu 96,11 Eur, pričom 1/13 výpočtového základu v roku 2011, kedy boli vykonané prvé tri úkony bola vo výške 57 Eur, následne v roku 2014 kedy boli vykonané ďalšie dva úkony bola vo výške 61,87 Eur. Rovnako žiadal priznať režijný paušál konštantne pri všetkých úkonoch vo výške 7,81 Eur, pričom režijný paušál za rok 2011 bol len vo výške 7,41 Eur a následne pre rok 2014 už vo výške 8,04 Eur, avšak súd priznal režijný paušál za posledné 2 úkony len vo výške 7,81 Eur, nakoľko v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže účastníkom priznať viac ako si uplatnili, pričom uvedené platí aj na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.