Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-215-2022.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Subarea
6S/215/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie - Green Earth, Björnsonova 3046/14, 811 05 Bratislava, IČO: 53 357 256, zastúpený: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti: 1/ Obec Dežerice, 957 03 Dežerice č. 193, IČO: 00 310 336, 2/ Dežerická EKO, s. r. o., 957 03 Dežerice č. 193, IČO: 46 179 801, zastúpený: Advokátska kancelária CURAE, s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 144 450, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: 10400/2022-1.1, číslo: 41152/2022 zo dňa 06.09.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: 10400/2022-1.1, číslo: 41152/2022 zo dňa 06.09.2022, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 06.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 07.10.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: 10400/2022-1.1, číslo: 41152/2022 zo dňa 06.09.2022, ktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods.1/, 2/ zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní a na návrh Osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie zamietol rozklad občianskeho združenia - Green Earth, Bratislava a potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie posudzovania vplyvov na životné prostredie č.4456/2022-11.1.1/mo, č. 11849/2022, č. 11852/2022-int. zo dňa 06.05.2022. Žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Spolu s podaním správnej žaloby žalobca podal návrh na priznanie jej odkladného účinku. Uviedol, že v prípade nepriznania odkladného účinku Správnej žalobe stratí Správna žaloba akýkoľvek zmysel, keďže bez ohľadu na úspech žalobcu v súdnom konaní, bude na základe rozhodnutí (pre ktoré platí prezumpcia správnosti a zákonnosti až do momentu ich zrušenia Správnym súdom), vytvorený právny základ pre povolenie, a najmä pre faktickú realizáciu Zmeny navrhovanej činnosti. Uviedol, že v prípade skládky odpadov sú s ohľadom na špecifickosť tejto inžinierskej stavby následky jej realizácie veľmi ťažko odstrániteľné, a predstavujú hrozbu pre životné prostredie.
3. Žalobca uviedol, že, k povoleniu a následnej realizácii Zmeny navrhovanej činnosti môže dôjsť na základe rozhodnutí, ktoré sú vydané na podklade Záverečného stanoviska, ktoré je toho času neplatné (minimálne čiastočne neplatné, v rozsahu, v akom navrhovaná činnosť posúdená Záverečným stanoviskom) nikdy nebola povolená. Uviedol, že k zmene navrhovanej činnosti tak dôjde na podklade
neplatného a neaktuálneho Záverečného stanoviska, nakoľko toto vychádza z podkladov z roku 2000. Poukázal na posun environmentálnych štandardov za posledných dvadsať rokov, úsilie o ústup v skládkovaní odpadov pretavené v programových dokumentoch (ako napr. v Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 až 2025, s ktorým musí byť Zmena navrhovanej činnosti v súlade) a tiež rozhodovaciu súdnu prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané dňa 17.11.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžo 43/2015, v zmysle ktorého „pokiaľ od vydania záverečného stanoviska EIA uplynulo dlhšie časové obdobie, došlo k zmenám v právnej úprave resp. k modifikácii samotnej činnosti, ktorá bola predmetom posudzovania, potom je na mieste zisťovať, či staré záverečné stanovisko EIA možno použiť aj v konaní o vydanie územného rozhodnutia, alebo je potrebné proces EIA zopakovať v zmysle § 37 ods. 7, resp. v zmysle § 65 ods. 5 zákona o EIA.“).
4. Žalobca tiež poukázal na v súčasnosti platný Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 až 2025, ktorý významne obmedzuje skládkovanie odpadov, keď obmedzuje vytváranie nových skládok odpadov a ukladá dôkladne vyhodnocovať potrebu rozšírenia kapacít tých existujúcich, a to s ohľadom na potreby regiónov. Žalovaný pri vyhodnocovaní súladu Zmeny navrhovanej činnosti s týmto programom v Rozhodnutí a poukázal na viacero protirečení, ktoré nasvedčujú podľa jeho názoru skutočnosti, že ide o vybudovanie novej prevádzky, ktorej existencia je predmetným Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 až 2025, ktorý je rovnako pretavením záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej únii limitovaná. Žalobca zdôraznil, že po kvalitatívnej stránke tak nemožno vykonanie zisťovacieho konania, v ktorom boli Rozhodnutia vydané, považovať za dostatočné, nakoľko za účelom navýšenia kapacity prevádzky o 295 000 m3, resp. za účelom vytvorenia novej prevádzky o kapacite o 295 000 m3 je nesporne potrebné vykonanie povinného hodnotenia a vydanie kvalitatívne odlišného rozhodnutia - tzv. záverečného stanoviska. Povolenie a realizácia Zmeny navrhovanej činnosti (v prípade nepriznania odkladného účinku), tak povedie k porušeniu judikatúry (najmä pokiaľ ide o rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (prvá komora) v spojených veciach C-196/16 a C-197/16 zo dňa 26. júla 2017).
5. Žalobca vyjadril presvedčenie, že odvrátenie vymedzeného negatívneho stavu je možné výlučne prostredníctvom priznania odkladného účinku správnej žalobe. V zmysle § 186 ods. 1 SSP priznaním odkladného účinku súdu podľa § 185 (i) sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
6. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 18/2010 zo dňa 25.05.2011, podľa ktorého legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia.“ Priznaním odkladného účinku Správnej žalobe by tak Správny súd zasiahol do právnych následkov Rozhodnutí, ktoré s ich právoplatnosťou spája Zákon o posudzovaní a „zamrazil“ právny stav. Podľa doktríny správneho súdnictva „V dôsledku priznania odkladného účinku Správnej žalobe by sa zamrazil existujúci stav a Rozhodnutia (pre ktoré platí prezumpcia správnosti a zákonnosti) by nemohli byť podkladom pre vydanie nadväzujúcich rozhodnutí vydaných v povoľovacom konaní, na základe ktorých by bol predmet rozhodnutí následne aj realizovaný.
7. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade verejný záujem tkvie v na obmedzení vzniku nových prevádzok skládok odpadov, a nepriznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko by hrozil ťažko zvrátiteľný výkon činnosti ukladania odpadov na novú prevádzku skládky odpadov.
8. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 16.01.2023, v ktorom správnemu súdu navrhol žalobu zamietnuť a navrhol tiež zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nekonkretizoval tvrdenú závažnú ujmu na životnom prostredí a ani neoznačil žiadne dôkazy pre podporu svojich tvrdení o jej hroziacom vzniku. S poukazom na túto skutočnosť považoval žalovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný.
9. K žalobe sa vyjadril účastník 1/ podaním zo dňa 01.12.2022, ktorý navrhol žalobu zamietnuť, no k návrhu na vydanie odkladu vykonateľnosti správnej žalobe sa nijakým spôsobom nevyjadril.
10. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril účastník 2/, ktorý vo svojom podaní - vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.12.2022 navrhol správnemu súdu nepriznať odkladný účinok správnej žalobe a žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca neuviedol žiadny konkrétny dôvod ani žiadny vplyv zmeny navrhovanej činnosti, ktorým by hrozila závažná ujma na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe.
11. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
13. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
14. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
15. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
16. Na tomto mieste správny súd uvádza, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné splniť dve zákonné podmienky. Prvou podmienkou je osvedčenie následku predpokladaného v § 185 SSP a druhou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.
17. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 2. až 7. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
18. Správny súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, v danom prípade na životnom prostredí, či prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.
19. Žalobca svoje tvrdenia o hrozbe ujmy na životnom prostredí v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil. Správny súd je názoru, že preskúmavané rozhodnutia ešte samy o sebe nepredstavujú také rozhodnutia, ktorými sa posudzovaná navrhovaná činnosť „ Skládka odpadov Dežerice III, Skládka odpadov NNO“ povoľuje, ale ide iba o to, že táto navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať v zmysle zákona č. 24/06 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
20. Správny súd zastáva názor, že hrozba ujmy na životnom prostredí a iný nenapraviteľný následok by v danom prípade mohol nastať až v prípade vydania rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti, nakoľko napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím v zisťovacom konaní, ktoré predchádza povoľovaciemu konaniu a až takéto rozhodnutie priamo súvisí s činnosťou, ktorá môže mať vplyv na životné prostredie s negatívnym dopadom naň.
21. Správny súd musí mať k dispozícii reálne podklady, z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú situáciu tak, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí existuje a bezprostredne môže nastať bez zásahu správneho súdu vydaním odkladného účinku predmetnej správnej žaloby.
22. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku v žalobnom návrhu dostatočne neosvedčil a v prípade konkrétneho vplyvu rozhodnutia na možnosť zásahu do životného prostredia ako v návrhu žalobca tvrdil je možné predpokladať až v prípade povoľovacieho konania a v ňom vydanom rozhodnutí a nie zisťovacieho konania, o ktorom v posudzovanom administratívnom konaní išlo, ako správny súd vyššie uviedol.
23. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú hrozbu škody na životnom prostredí, tak ako predpokladá zákonná úprava § 185 písm. a) SSP, relevantným spôsobom neosvedčil, a nepresvedčil ani správny súd o tom, že v zisťovacom konaní môže byť napadnutým rozhodnutím negatívne zasiahnuté do sféry životného prostredia. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd v súlade s § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.