Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v právnej veci žalobkyne: F.. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX J. G., občan SR, proti žalovanému: Banskobystrická regionálna správa ciest, a. s., IČO: 36 836 567 so sídlom Majerská cesta 94, 974 96 Banská Bystrica, o určenie neplatného rozviazania pracovného pomeru a iné, takto

rozhodol:

I/ Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 31. 03. 2022 žalobu, ktorá bola dňom 08. 04. 2022 odstúpená tunajšiemu súdu ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie individuálnych pracovno-právnych sporov. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo oznámené zamestnávateľom dňa 26. 01. 2022 je neplatné, a že pracovný pomer medzi sporovými stranami ďalej trvá. Ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť umožniť jej pokračovať v práci a to prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť jej za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou v súlade s . Uplatnila si voči žalovanému náhradu mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kým jej žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobu odôvodnila tým, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu Pracovnej zmluvy dňa 30. 07. 2021 na dobu neurčitú so 6 mesačnou skúšobnou dobou, nástup do zamestnania dňa 01. 08. 2021. Dňa 26. 01. 2022 jej žalovaný doručil písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa . Žalobkyňa poukázala na to, že skúšobná doba zamestnancov žalovaného bola upravená nad rámec v Pracovnom poriadku účinný od 01. 02. 2018, ktorý bol vydaný zamestnávateľom po predchádzajúcom súhlase zástupcom zamestnancov. V časti 1 článku 2 ods.5 písm. l/ sa uvádza „skúšobná doba musí byť dojednaná písomne na 3 mesiace s každým novoprijatým zamestnancom.“ S poukazom na je pracovný poriadok záväzný pre zamestnávateľa a všetkých jeho zamestnancov. Pracovný poriadok ustanovuje 3 mesačnú skúšobnú dobu pre všetkých zamestnancov žalovaného bez rozdielu, či sa jedná o robotnícku profesiu alebo riadiaceho pracovníka. Prípadná dohoda o skúšobnej dobe dlhšej ako 3 mesiace v rámci pracovnej zmluvy je potom neplatná. Žalobkyňa si uplatnila nárok na trvanie pracovného pomeru u žalovaného dňa 14. 02. 2022 oznámením o neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s poukazom na neplatnosť dojednania skúšobnej doby. Žalovaný v odpovedi nesúhlasil s oznámením žalobkyne. Preto žalobkyňa trvá, aby ju žalovaný naďalej zamestnával a rovnako žiadala náhradu mzdy za čas, kedy jej bolo zabránené vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Na základe uznesenia súdu

zo 16. 08. 2022 bola žalobkyňa vyzvaná na upresnenie časti nároku, ktorým sa domáha náhrady mzdy tak, aby bol výrok riadny, určitý, zrozumiteľný a teda vykonateľný pod následkom odmietnutia podania v tejto časti. Písomným podaním zo dňa 13. 09. 2022 žalobkyňa doplnila žalobu o vyčíslenie nároku na náhradu mzdy. Nárok si uplatňuje od 14. 02. 2022, t. j. od kedy oznámila žalovanému uplatnenie na trvanie pracovného pomeru. Ako podklad bola použitá výplatná páska za mesiac január 2022, kde je priemerný zárobok za 4. štvrťrok roku 2022. Priemerný zárobok bol následne vyčíslený z hrubej mzdy za mesiac január a náhrady mzdy za nasledujúce mesiace v závislosti od počtu pracovných dní a platených sviatkov (t. j. fond pracovného času). Žalobkyňa vyčíslila svoje nároky, ktoré sa odvíjajú odo dňa, kedy žalovaný jej umožní pokračovať v práci a to pre prípad k 01. 10. 2022 v sume 21.575,53 Eur, k 01. 11. 2022 v sume 24.461,58 Eur, k 01. 12. 2022 v sume 27. 485,06 Eur, k 01. 01. 2023 v sume 30.508,54 Eur.

2. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný tak, že žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že so žalobkyňou bol dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú a bola dojednaná dĺžka skúšobnej doby na 6 mesiacov s poukazom na . Žalobkyňa bola prijatá na pracovnú pozíciu organizačný riaditeľ, t. j. pozícia vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, preto dĺžka skúšobnej doby je v súlade s ustanovením . Je pravdou, že žalovanému bolo doručené dňa 14. 02. 2022 oznámenie žalobkyni o uplatnení nároku na trvanie pracovného pomeru, kde tvrdila neplatné skončenie pracovného pomeru, s ktorým sa žalovaný nestotožnil. Poukázal na to, že návrh pracovnej zmluvy zaslaný žalobkyni bol so skúšobnou dobu na 3 mesiace a s pracovným pomerom na dobu určitú od 01. 08. 2021 do 31. 07. 2022. Takto uzatváraný pracovný pomer s novým zamestnancom je bežnou praxou u žalovaného. Na žiadosť žalobkyne bola pracovná zmluva prepracovaná a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s dĺžkou skúšobnej doby 6 mesiacov. Dĺžka skúšobnej doby tak bola stanovená dohodou zmluvných strán a je v súlade s podnikovou kolektívnou zmluvou ako aj v súlade so . Hoci pracovný poriadok uvádza dĺžku skúšobnej doby 3 mesiace, uvedené nemá za následok neplatnosť dohodnutej dĺžky skúšobnej doby na 6 mesiacov v pracovnej zmluve so žalobkyňou. Podľa treba prejav vôl vykladať tak ako so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom a zmluva v zmysle je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pracovná zmluva so žalobkyňou bola uzavretá na základe dohody a dĺžka skúšobnej doby 6 mesiacov bola určená na žiadosť žalobkyne. Vzhľadom na uvedené určenie dĺžky skúšobnej doby na 6 mesiacov je platné. Pokiaľ žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou v skúšobnej dobe ku dňu 31. 01. 2022, takéto skončenie pracovného pomeru je platné.

3. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa bližšie popísala priebeh výberového konania na jej pracovnú pozíciu, v ktorom bola úspešná. Nasledovalo osobné stretnutie s Ing. X., vtedajším podpredsedom predstavenstva a súčasným predsedom predstavenstva žalovaného, ktoré prebehlo 22. 06. 2021, kde sa mali dojednať pracovné podmienky s úspešným uchádzačom vo forme ústnej dohody. Tu bol dojednaný deň nástupu k 01. 08. 2021 s umožnením korektného ukončenia pracovného pomeru žalobkyne u bývalého zamestnávateľa, mzda vo výške 2.300,-- Eur, trvanie pracovného pomeru na dobu neurčitú, keďže žalobkyňa u predchádzajúceho zamestnávateľa mala uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú a tiež úprava - skrátenie neštandardne rozsiahlej pracovnej zmluvy. Následne dňa 02. 07. 2021 zaslal Ing. X. žalobkyni návrh pracovnej zmluvy s uvedením trvania pracovného pomeru na dobu určitú a stanovením skúšobnej doby v trvaní 6 mesiacov. Keďže žalobkyňa mala ústny prísľub trvania pracovného pomeru na dobu určitú a s poukazom na dostatočnú dĺžku skúšobnej doby v trvaní 6 mesiacov, dňa 29. 07. 2021 požiadala o zmenu trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú. V tom momente žalobkyňa nemala informáciu o ustanovení pracovného poriadku, na ktorý sa v tejto žalobe dovoláva. Dňa 12. 01. 2022 došlo k zmene v zložení predstavenstva žalovaného a Ing. X., ktorý sa stal predsedom predstavenstva dňa 25. 01. 2022 ústne informoval žalobkyňu skončiť s ňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, uviedol, že na jej pracovnú pozíciu má dohodnutého iného človeka a navrhol jej pokračovať u žalovaného na inej pozícii. Žalobkyňa túto ponuku odmietla a následne 26. 01. 2022 obdržala písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ sa jedná o nesúlad úpravy trvania v skúšobnej dobe v podnikovej kolektívnej zmluve zo dňa 16. 12. 2015 a pracovného poriadku, pričom pracovný poriadok bol prijatý neskôr a je aktuálnejší, nemá vplyv na povinnosť zamestnávateľa riadiť sa ustanovením toho interného dokumentu schváleného odborovým orgánom, ktorý je pre zamestnanca výhodnejší, v tomto prípade pracovný poriadok. Za dôležitú skutočnosť žalobkyňa považovala porovnať podmienky prijatia a pracovných náležitostí v pracovnej zmluve aktuálneho organizačného riaditeľa, pri ktorom bola uplatnená iná forma procesu výberu do riadiacej pozície ako interný predpis - Zásady výberového konania na obsadzovanie

funkcií generálneho riaditeľa a riaditeľov úseku vedenia spoločnosti žalovaného oproti podmienkam žalobkyne.

4. Žalovaný v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii a nárok žalobkyne neuznáva. Ďalej žalovaný uviedol, že podniková kolektívna zmluva je najvyšší dokument spoločnosti, ktorý upravuje pracovno-právne vzťahy a ustanovenia podnikovej kolektívnej zmluvy dovoľujú dohodnúť so zamestnancom skúšobnú dobu na 6 mesiacov. Žalovaný uviedol, že je u neho bežnou praxou pri prijímaní nových zamestnancov uzatvoriť pracovnú zmluvu s dĺžkou trvania pracovného pomeru na 1 rok a so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace. V takomto znení žalovaný poslal žalobkyni návrh pracovnej zmluvy na uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú od 01. 08. 2021 do 31. 07. 2022 a so skúšobnou dobou 3 mesiace. Na žiadosť žalobkyne sa uzavrela pracovná zmluva na dobu neurčitú a s prihliadnutím na to, že pracovná zmluva mala byť na dobu neurčitú, žalobkyňa sama navrhla skúšobnú dobu na 6 mesiacov. Dohoda o skúšobnej dobe 6 mesiacov je tak platná a skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe oznámením žalovaného ku dňu 31. 01. 2022 bolo platné. K porovnaniu podmienok prijatia súčasného organizačného riaditeľa žalovaný uviedol, že tento bol prijatý na základe výberového konania zo dňa 25. 08. 2022 a má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú na 1 rok so skúšobnou dobou 3 mesiace v súlade so zaužívanou praxou u žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením listinných dokladov a zistil na sledujúci skutkový stav veci.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v máji 2021 objavila pracovný inzerát a prihlásila sa do výberového konania u žalovaného. Bola vybratá ako víťazný úspešný uchádzač. V tom čase mala pracovný pomer na dobu neurčitú a keďže potrebovala korektne ukončiť tento pracovný pomer, bol dojednaný nástup od 01. 08. 2021. U žalovaného nastúpila na organizačný úsek, kde sa postupne oboznámila s náplňou práce. S prácou bola spokojná, práca ju napĺňala, mala na starosti nielen personalistiku, ale aj BOZP, IT, registratúru, správu sekretariátu a správu budov. Počas výkonu funkcie vnímala rozpory v predstavenstve, boli jej rozporuplne zadávané úlohy a vtedajší podpredseda predstavenstva pán X. uviedol, že ak nebude robiť veci podľa jeho predstáv, do budúcna to bude problém. Ona sa snažila plniť si svoje pracovné povinnosti v súlade so zákonom, právnymi predpismi a pracovno-právnymi predpismi. Keď nastala zmena v predstavenstve, napadlo ju, či to bude mať dopad na jej pozíciu. Počas výkonu práce jej neboli dané na vedomie žiadne písomné výhrady, avšak ústne pokyny považovala za rozporuplné a pripomienky zo strany pána X. sa netýkali jej práce ako takej, ale skôr jej snahy zabezpečovať úlohy v zmysle predstáv vtedajšieho pána predsedu a podpredsedníčky. Po spomínanej zmene v predstavenstve sa konala porada úseku dňa 24. 01. 2022, kde odprezentovala činnosť ich úseku a na druhý deň absolvovala osobný pohovor dňa 25. 01. 2022 s pánom X.. Tento jej oznámil, že si ju predstavuje v inej oblasti - PR oblasť, čo však pre ňu nedávalo zmysel vzhľadom na predmet činnosti žalovaného a ponuku skôr považovala za fiktívnu pozíciu, na ktorej ju chceli tzv. upratať, preto sa s ňou nestotožnila. Rovnako v tom čase pán X. povedal narážku, aby sa o tom doma poradila s manželom a pozrela si aj iné pozície u žalovaného, o ktorých z titulu svojej pozície má prehľad. Na druhý deň dňa 26. 01. 2022 oznámila predsedovi predstavenstva, že inú pozíciu v spoločnosti nepokladá pre seba za vhodnú, a následne jej bol predložený na podpis za prítomnosti personalistky Oznámenie o skončení pracovného pomeru. Toto podpísala, v zmysle oznámenia, pracovný pomer bol ukončený k 31. 01. 2022. Až do skončenia pracovného pomeru chodila do zamestnania, od 01. 02. 2022 bola evidovaná na úrade práce a dňa 14. 02. 2022 zaslala žalovanému Oznámenie o neplatnom skončení pracovného pomeru a trvala na ďalšom zamestnaní. Keďže dostala negatívnu odpoveď, rozhodla sa uplatniť svoje nároky na súd. Následne od 01. 05. do 31. 07. 2022 bola zamestnaná tri mesiace v SOŠ Žarnovica ako projektový manažér, od 01. 08. 2022 v spoločnosti Comdata Czech, a. s., následne Comdata Slovakia, s. r. o. s pracovnou zmluvou na dobu určitú do 31. 08. 2023. Žalobkyňa na pojednávaní vzniesla námietku diskriminácie z hľadiska pohlavia, pričom vychádzala z toho, že ona ako žena mala uzavretú pracovnú zmluvu s dlhšou skúšobnou dobou 6 mesiacov, pričom žalovaný uvádzal, že všetci zamestnanci mali mať skúšobnú dobu 3 mesiace. Nie je pravdou, že by ona navrhla skúšobnú dobu 6 mesiacov. Pred ňou bol na pozícii muž, ktorý mal v pracovnej zmluve skúšobnú dobu na 3 mesiace, túto informáciu prevzala z tvrdení žalovaného o jeho praxi pri uzatváraní pracovných pomerov. Preto dospela k záveru, že pokiaľ jej dali skúšobnú dobu na 6 mesiacov, naznačuje to diskrimináciu podľa pohlavia a žiadala, aby na to súd prihliadol. Okrem toho pri osobnom pohovore dňa 25. 01. 2022 zo strany pána X. zaznelo, že na jej pozíciu bude dosadený nový organizačný riaditeľ a výslovne povedal: „bude to chlap.“ Počas trvania pracovného pomeru vo vzťahu k diskriminácii z titulu pohlavia sa neudialo nič také, čo by stálo

za zmienku. V rámci záverečnej reči žalobkyňa ešte poukázala, že aj počas výberového konania jej bola položená otázka, či si na danú pozíciu trúfa pri troch deťoch a s odstupom času si myslí, že chlapa by sa takúto otázku nespýtali.

7. Štatutárny zástupca žalovaného S. X. - predseda predstavenstva vypovedal, že žalobkyňa bola úspešnou uchádzačkou z výberového konania v júni 2021 a následne v júli 2021 prebiehali rokovania o pracovnej zmluve. Bola jej ponúknutá štandardná pracovná zmluva na dobu určitú 1 rok so skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalobkyňa však žiadala, aby bola pracovná zmluva zmenená na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 6 mesiacov. Pri prvom osobnom stretnutí jej boli odovzdané na USB kľúči všetky podstatné organizačné akty, vrátane spomínaného Pracovného poriadku. Následne on komunikoval so žalobkyňou, či už e-mailom alebo telefonicky, žalobkyňa bola požiadaná vytvoriť šablónu pracovnej zmluvy, nakoľko existujúca pracovná zmluva bola dosť rozsiahla a obsahovala množstvo formálnych ustanovení. Žalobkyňou vytvorená šablóna bola predložená právničke spoločnosti, ktorá bola podpredsedníčkou predstavenstva a táto bola schválená. Žalobkyňa sa so žiadosťou o uzavretie pracovného pomeru na dobu neurčitú a skúšobnou dobou 6 mesiacov obrátila na bývalého predsedu predstavenstva, ktorý o tom ostatných členov informoval na porade predstavenstva, všetci s tým súhlasili, preto došlo v takomto znení k podpisu pracovnej zmluvy so žalobkyňou, táto nastúpila do pracovného pomeru od 01. 08. 2021. V priebehu výkonu jej práce boli ústne výhrady voči jej práci, v októbri 2021 sa to prejednávalo na predstavenstve, kedy dvaja podpredsedovia a predseda dozornej rady navrhli ukončiť s ňou pracovný pomer. Predseda predstavenstva, ktorý mal rozhodujúci hlas, s tým nesúhlasil. Po zmenách v predstavenstve sa obaja členovia zhodli na ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu nespokojnosti s výkonom jej práce. Náplňou jej práce okrem personalistiky boli aj ďalšie oblasti, BOZP, IT, správa budov a podobne a žalobkyňa v tom mala medzery v znalosti týchto oblastí a za pol roka činnosti sa ukázalo, že nebola schopná to riadne uchopiť. Na osobnom stretnutí 25. 01. 2021, kde bol prítomný predseda predstavenstva a žalobkyňa, jej tento kultivovaným spôsobom oznámil, že nespĺňa predpoklady na ďalšiu činnosť v danej funkcii, avšak bola jej ponúknutá možnosť spolupráce v inej agende, ako príklad bola uvedená oblasť PR, marketing, ale konkrétne miesto jej ponúknuté nebolo, s tým, aby si to sama premyslela. Predseda predstavenstva poprel, že by v tom čase oznámil žalobkyni, že na dané miesto je už niekto iný vybratý, nakoľko v tom čase o tom nemal predstavu, určite nepovedal, že danú pozíciu chce obsadiť práve mužom. Na druhý deň žalobkyňa uviedla, že súhlasí s ukončením pracovného pomeru, bolo jej doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 31. 01. 2022. Dňa 31. 01. 2022 žalobkyňa odovzdala všetky zverené veci, došlo spoločne s ostatnými zamestnancami k oficiálnemu poďakovaniu za jej prácu, bol jej odovzdaný osobný dar, následne, keď jej bola vyplácaná výplata za január 2022, jej bola priznaná aj odmena. Týmto žalovaný považoval pracovný pomer žalobkyne za ukončený s tým, že všetko prebehlo platne. Je pravdou, že v čase uzavretia pracovného pomeru so žalobkyňou, bol v platnosti pracovný poriadok tak, ako ho žalobkyňa predložila v konaní, v súčasnej dobe sú platné nové dokumenty. V tom čase bola tiež účinná kolektívna zmluva a z toho dôvodu nebolo záväzné ustanovenie o skúšobnej dobe pre riadiacich pracovníkov spadajúcich pod pozíciu generálneho riaditeľa. Žalovaný ďalej poprel akúkoľvek diskrimináciu uvádzanú žalobkyňou, poukázal na to, že viac ako polovica pracovníkov u žalovaného sú ženy a medzi pracovníkmi sú na pracovisku dobré vzťahy. Čo sa týka samotnej funkcie organizačného riaditeľa, pred žalobkyňou bola poverená výkonom tejto funkcie bývalá podpredsedníčka predstavenstva a to na 6 mesiacov, čo bolo v čase do 05. alebo 06. 05. 2021. Kto vykonával túto funkciu predtým, sa predseda predstavenstva nevedel vyjadriť, nakoľko do spoločnosti nastúpil od januára 2021. Po ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou, funkciu organizačného riaditeľa zastupovala ekonomická riaditeľka cca 1 mesiac a následne bol poverený zastupovaním externý pracovník, v auguste 2022 prebehlo riadne výberové konanie, kde úspešným bol tento externý pracovník a následne bol obsadený do pozície organizačného riaditeľa na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú na 1 rok so skúšobnou dobou 3 mesiace. Tento ukončil pracovný pomer k 30. 11. 2022 dohodou, aktuálne táto funkcia nie je obsadená, výkon funkcie zastupuje predseda predstavenstva. Žalovaný v rámci záverečnej reči odmietol diskrimináciu uvádzanú žalobkyňou, poukázal na to, že pri pohovore na svoju pozíciu aj on dostal otázku, či si na danú prácu trúfa, keďže mal doma jedno maloleté dieťa. K výpovedi žalovaného žalobkyňa namietla, že by ona iniciovala znenie pracovnej zmluvy v časti skúšobnej doby na 6 mesiacov. Rovnako zotrvala na tvrdení, že pri osobnom stretnutí pred ukončením pracovného pomeru jej bolo predsedom predstavenstva oznámené, že na jej pozíciu je vybratý iný člen a to muž.

8. Podľa Pracovnej zmluvy z 30. 07. 2021 nastúpila žalobkyňa u žalovaného na pracovnú pozíciu organizačný riaditeľ od 01. 08. 2021. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, zmluvné strany

dohodli skúšobnú dobu zamestnanca v dĺžke 6 mesiacov, s poukazom na a . V článku 15 bod 1. zamestnanec prehlásil, že pred uzavretím zmluvy bol oboznámený okrem iného aj s pracovným poriadkom a kolektívnou zmluvou.

9. Podľa listiny Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 26. 01. 2022, bolo žalovanej oznámené, že zamestnávateľ sa rozhodol podľa , ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31. 01. 2022 s poukazom na uzavretú skúšobnú dobu v trvaní 6 mesiacov.

10. Podľa Pracovného poriadku účinný od 01. 02. 2018, v časti 1 bod 5, je ustanovené, že pracovná zmluva obsahuje najmä tieto náležitosti: k/ dojednanie pracovného pomeru na dobu neurčitú alebo určitú (uvedie sa konkrétne doba trvania pracovného pomeru), l/ skúšobná doba musí byť dojednaná písomne na 3 mesiace s každým novoprijatým zamestnancom, pokiaľ je zamestnanec opätovne prijatý do pracovného pomeru (sezónne práce), môže byť dohodnutá kratšia skúšobná doba. Podľa bodu 9, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť so skúšobnou dobou v trvaní najviac 3 mesiace. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej určitej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

11. Podľa Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2016, 2017, kapitola 3, pracovný pomer, článok 2 - vznik pracovného pomeru, bod 3, v pracovnej zmluve možno dohodnúť písomne skúšobnú dobu, ktorá je najviac 3 mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je naviac 6 mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Podľa Dodatku č. 4 zo dňa 29. 11. 2017 bola dojednaná platnosť a účinnosť PKZ od 01. 12. 2017 do 30. 11. 2022.

12. Listom zo dňa 04. 02. 2022 oznámila žalobkyňa žalovanému, že s poukazom na si uplatňuje právo na pokračovanie zamestnania a nárok na náhradu mzdy až do času, kým jej bude umožnené pokračovať v práci. Poukázala na neplatnosť dohody o 6 mesačnej skúšobnej dobe pre rozpor s pracovným poriadkom žalovaného článok 1 ods.5 písm. l/, a teda skúšobná doba uplynula po 3 mesiacoch trvania pracovného pomeru. Listom zo dňa 21. 02. 2022 oznámil žalovaný žalobkyni, že nesúhlasí s jej nárokom, poukázal na to, že žalobkyňa bola prijatá na pracovnú pozíciu organizačného riaditeľa a teda dĺžka skúšobnej doby bola súladná s . Návrh pracovnej zmluvy jej bol zasielaný s pracovným pomerom na dobu určitú a na základe jej žiadosti bola pracovná zmluva prepracovaná a pracovný pomer bol uzretý na dobu neurčitú s dĺžkou skúšobnej doby 6 mesiacov. Keďže dĺžka skúšobnej doby bola stanovená dohodou zmluvných strán, je v súlade s podnikovou kolektívnou zmluvou ako aj so , na platnosť nemá vplyv uvedenie dĺžky skúšobnej doby 3 mesiace podľa pracovného poriadku, preto žalovaný ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe považoval za platné.

13. Žalobkyňa do spisu doložila e-mailovú komunikáciu, v zmysle ktorej 02. 07. 2021 obdržala e-mail od S. X. s textom: „V prílohe nájdite editovateľné verzie pracovných zmlúv.“ Prílohy boli označené ako or.zip, pz vodič.docx. K tomu žalobkyňa doložila pracovnú zmluvu bez identifikácie zamestnanca na pozíciu organizačného riaditeľa, kde bol uvedený deň nástupu práce od 01. 08. 2021 so skúšobnou dobou 6 mesiacov a dĺžkou trvania pracovného pomeru na dobu určitú 1 kalendárny rok do 31. 07. 2022. E-mailom zo 06. 07. 2021 zaslala žalobkyňa S. X. oznámenie o prepracovaní pracovných zmlúv, kde v prílohe boli označené „pracovná zmluva skrátená, pracovná zmluva Valachovičová“ a žalobkyňa pripojila prílohy, kde jednu tvorila všeobecná pracovná zmluva v upravenej verzii, a pracovná zmluva, ktorá mala byť uzavretá so žalobkyňou, kde bol dojednaný deň nástupu práce od 01. 08. 2021 so skúšobnou dobou 6 mesiacov a s trvaním pracovného pomeru na dobu určitú 1 kalendárny rok do 31. 07. 2022. Následne S. X. odosiela e-mail pre S.. J. Q., ktorá dňa 07. 07. potvrdila doručenie e-mailu a dňa 09. 07. 2021 oznámila: „Zmluva je OK, pekný deň.“ E-mailom z 29. 07. 2021 adresovaný pre S. X., cc: Z. E., žalobkyňa oznámila, že: „Včera som od pána predsedu prevzala návrh pracovnej zmluvy s prílohami. Mám ešte niekoľko otázok.“ Ďalej uviedla, že pri prečítaní tlačenej verzie si uvedomila, že sa pri osobnom stretnutí v júni bavili o pracovnom pomere so skúšobnou dobou, avšak na dobu neurčitú. V návrhu je doba určitá na 1 rok, ak by bolo možné vykonať zmenu, vymení v návrhu listiny, ak nie, chcela požiadať o prísľub, ak počas skúšobnej doby, ktorá je 6 mesiacov, bude všetko v poriadku, mohla by o rok počítať s predĺžením pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Uviedla, že pán predseda pri prevzatí tlačenej verzie vyjadril súhlas s pracovným pomerom na dobu neurčitú, keďže je dojednaná dostatočne dlhá skúšobná doba.

14. Žalobkyňa doložila výplatnú pásku za január 2022 a vyčíslenie mzdových nárokov (čl. 128).

15.1 Podľa , zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

15.2 Podľa , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

15.3 Podľa , pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú a) druh práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky.

15.4 Podľa , v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

15.5 Podľa , v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Podľa ods. 4, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

15.6 Podľa , v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Podľa ods.2, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

15.7 Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa , zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

15.8 Podľa , zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Podľa ods. 2, pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Podľa ods. 3, pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený. Podľa ods. 4, každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

15.9 Podľa , odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi

alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Podľa ods. 2, nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Podľa ods. 3, pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

15.10 Podľa Čl.6 , ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.

15.11 Podľa , zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa ods. 2, v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa ods.9, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy podľa odsekov 1 až 8 boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany. Ak zamestnanec v pracovnoprávnom spore oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z dôvodu, že si zamestnanec uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľ musí preukázať, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov.

15.12 Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa . Podľa ods. 2, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie") vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

15.13 Podľa dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nebola dôvodná. Predmetom rozhodovania súdu bolo určenie neplatnosti žalobkyňou označeného právneho úkonu a to skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe u žalovaného a ďalšie nároky vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru. V zmysle zákonnej úpravy, zamestnanec môže uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru skončením v skúšobnej dobe v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa oznámenia zamestnávateľa mal pracovný pomer žalobkyne skončiť ku dňu 31. 01. 2022, žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 31. 03. 2022, t. j. v zákonnej lehote 2 mesiacov. Žalobkyňa tvrdila, že v pracovnej zmluve s ňou bola dojednaná skúšobná doba na 6 mesiacov, avšak vo vnútornom predpise zamestnávateľa, t. j. žalovaného - pracovný poriadok je ustanovené, že s každým novým zamestnancom možno uzavrieť skúšobnú dobu na 3 mesiace a pokiaľ s ňou bola dojednaná dlhšia skúšobná doba, v časti skúšobnej doby v rozsahu nad 3 mesiace je pracovná zmluva neplatná. V prípade, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru v 6-tom mesiaci skúšobnej doby, neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko pre neplatnosť dojednania dlhšej skúšobnej doby s ňou zamestnávateľ už nemohol ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že strany uzavreli Pracovnú zmluvu dňa 30. 07. 2021 v písomnej forme, ktorú obe strany vlastnoručne podpísali a kde bol dojednaný nástup žalobkyne do pozície organizačného riaditeľa od 01. 08. 2021, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú so skúšobnou dobu 6 mesiacov. Pracovná zmluva zakladá individuálny pracovno-právny záväzkový vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu ( ). Zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon, pričom proces a spôsob uzatvárania zmlúv vychádza zo všeobecnej úpravy . Na vznik zmluvy je potrebný návrh a následne jeho perfektné prijatie, ktoré znamená vzájomnú zhodu vôle účastníkov právneho vzťahu. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa tvrdila, že v rámci ústneho dojednávania pracovného pomeru bol dojednaný nástup do nového zamestnania od 01. 08. 2021, čím bolo zohľadnené, že žalobkyňa po úspešnom absolvovaní výberového konania u žalovaného ukončovala predchádzajúci pracovný pomer, ktorý mala uzavretý na dobu neurčitú. V rámci ústneho dohadovania malo byť dojednané, že pracovný pomer s ňou bude uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 6 mesiacov. Následne žalobkyňa preukázala, že po ústnom pohovore jej bola zaslaná na vedomie všeobecná pracovná zmluva, ktorú na pokyn budúceho zamestnávateľa upravila, nakoľko bola rozsiahlejšia a obsahovala množstvo formálnych ustanovení. Žalobkyňa upravila vzorovú pracovnú zmluvu, ktorá bola u žalovaného odsúhlasená a následne jej e-mailom bol zaslaný návrh pracovnej zmluvy na jej meno s nástupom od 01. 08. 2021, pracovný pomer na dobu určitú do 31. 07. 2022 - 1 rok a skúšobná doba 6 mesiacov. Na to žalobkyňa e-mailom adresovaný vtedajšiemu predsedovi a podpredsedovi predstavenstva navrhla zmenu v trvaní pracovného pomeru na dobu neurčitú s poukazom na predbežné ústne dojednania. Medzi stranami nebolo sporné, že napokon došlo k písomnému dojednaniu pracovnej zmluvy v znení - nástup od 01. 08. 2021, pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 6 mesiacov. Žalovaný tvrdil, že pôvodne navrhoval žalobkyni pracovný pomer na dobu určitú 1 rok so skúšobnou dobou 3 mesiace, tak ako je to obvyklé pri každom novom zamestnancovi, avšak na žiadosť žalobkyne došlo k dohode v pracovnej zmluve tak, že bude pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 6 mesiacov. Žalovaný však žiadnym dôkazom nepreukázal, či od počiatku navrhoval žalobkyni skúšobnú dobu 3 mesiace, preto súd vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou, kedy návrh žalovaného z 29. 07. 2021 bol v znení pracovnej zmluvy na dobu určitú 1 rok so skúšobnou dobou 6 mesiacov. Súd tak uzatvára, že na základe vzájomných jednaní bolo výslovné znenie pracovnej zmluvy tak, ako bola predložená v tomto konaní a z vyjadrení oboch strán je nepochybné, že predstavovala výsledok vzájomných jednaní a súhlasný prejav vôle oboch zmluvných strán, zmluva teda bola uzavretá určite, zrozumiteľne, slobodne a vážne, t.j. platne ( Obč. zákonníka). V ďalšom sa súd zaoberal námietkou žalobkyne, či dojednanie v časti skúšobnej doby nad 3 mesiace, t. j. v trvaní 6 mesiacov bolo uzavreté platne s poukazom na znenie Pracovného poriadku, ktorý v čase uzavretia pracovného pomeru medzi sporovými stranami bol v platnosti. Žalovaný potvrdil, že bol u neho prijatý Pracovný poriadok po dohode so zástupcami zamestnancov v znení platnom v čase uzavretia pracovného pomeru so žalobkyňou, tak ako ho žalobkyňa doložila spolu so žalobou. Pracovný poriadok spravidla upravuje pracovné povinnosti a podmienky výkonu práce zohľadňujúce pomery u konkrétneho zamestnávateľa, jeho organizačnú štruktúru a podobne. stanovuje záväznosť pracovného poriadku ako pre zamestnávateľa, tak aj pre všetkých jeho zamestnancov. Jeho záväznosť je podmienená jeho zverejnením a oboznámením zamestnancov. Každý pracovník musí byť oboznámený s pracovným poriadkom. V tomto konkrétnom prípade nebolo medzi stranami sporné, že ešte pred uzavretím pracovného pomeru mala žalobkyňa k dispozícii všetky interné predpisy zamestnávateľa, ktoré jej boli odovzdané vrátane spomínaného Pracovného poriadku a mala možnosť sa s nimi oboznámiť ešte pred

uzavretím pracovného pomeru. Pokiaľ teda žalobkyňa v žalobe tvrdila, že v čase uzavretia pracovného pomeru nemala vedomosť o konkrétnom ustanovení pracovného poriadku, na ktoré sa v žalobe odvoláva, súd konštatuje, že je vecou zamestnanca, do akej miery sa oboznámi podrobne s internými predpismi zamestnávateľa, rozhodujúce je, že zamestnávateľ dal k dispozícii zamestnancovi tieto interné predpisy na oboznámenie. V súvislosti s úpravou pracovného pomeru v interných predpisoch žalobca poukázal na znenie Kolektívnej zmluvy uzavretej so zamestnancami, v zmysle ktorej pri uzatváraní pracovného pomeru možno v pracovnej zmluve dohodnúť písomne skúšobnú dobu a to u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu najviac na 6 mesiacov. Uvedené znenie kolektívnej zmluvy bolo v súlade s ustanovením . Žalovaný poukázal na to, že v rámci organizačnej štruktúry, organizačný riaditeľ podliehal priamo generálnemu riaditeľovi, ktorý v tom čase bol predseda predstavenstva, to znamená, že sa jednalo o funkciu v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmysle vnútroorganizačných predpisov a bežnej praxe žalovaného, s každým novým zamestnancom bol uzatváraný pracovný pomer na dobu určitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Pri žalovanej bola urobená výnimka na základe jej požiadavky, kedy žiadala uzavrieť pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 6 mesiacov, v čom jej bolo pri rokovaní predstavenstva žalovaného vyhovené. Výsledná pracovná zmluva tak bola výsledkom individuálneho dojednania, bola v súlade s vnútorným interným predpisom a to kolektívnou zmluvou, ako aj v súlade so zákonnou úpravou . Súd po preskúmaní vnútorného predpisu Pracovného poriadku konštatuje, že tento v časti vzniku pracovného pomeru a náležitostí pracovnej zmluvy uvádza, že s pracovníkom môže byť dojednaný pracovný pomer na dobu určitú alebo neurčitú, ako aj skúšobnú dobu, ktorá musí byť dojednaná písomne na 3 mesiace s každým novoprijatým zamestnancom. V bode 9 ďalej dopĺňa, že pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť so skúšobnou dobou v trvaní najviac 3 mesiace. Z uvedeného dojednania a vyjadrenia žalovaného potom vyplýva, že u žalovaného bola zavedená prax s každým novoprijatým zamestnancom uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace, čo zodpovedá uvedeným ustanoveniam Pracovného poriadku. Zo znenia Pracovného poriadku však nemožno vyvodiť, že pokiaľ je dojednaný s novoprijatým zamestnancom pracovný pomer na dobu neurčitú a je v pozícii, ktorá spadá do priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, že by nemohla byť dojednaná individuálne skúšobná doba najviac na 6 mesiacov v zmysle a v zmysle znenia Kolektívnej zmluvy. Vychádzajúc z účelu interného predpisu

- Pracovný poriadok a bežnej praxe u žalovaného, možno vyvodiť záver, že pri prijatí každého nového zamestnanca sa s týmto mal uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. V tomto konkrétnom prípade medzi sporovými stranami došlo k individuálnemu dojednaniu, kde na požiadavku žalobkyne bol dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú a výsledkom vzájomných jednaní bolo dojednanie skúšobnej doby na 6 mesiacov. Takáto pracovná zmluva vyjadrovala vôľu a súhlas oboch zmluvných strán, čo vyjadrili svojimi podpismi na pracovnej zmluve. V tejto súvislosti je potom irelevantné, či skúšobnú dobu na 6 mesiacov navrhla žalobkyňa alebo žalovaný. Pre súd je rozhodujúci výsledok vzájomných jednaní a to pracovná zmluva v znení tak, ako bola predložená v tomto konaní, ako výsledok vzájomného konsenzu zmluvných strán. Súd z uvedeného nezistil, že by dojednanie pracovnej zmluvy v časti skúšobnej doby bolo dojednané neplatne, pretože interný riadiaci predpis nemožno uprednostniť pred všeobecne záväznou normou, t. j. pred zákonom, pokiaľ samotné konanie strán a jeho následok nebol v rozpore so zákonom. Súd preto uzatvára, že pracovná zmluva medzi sporovými stranami aj v časti dojednania skúšobnej doby na 6 mesiacov bola uzavretá platne. Pokiaľ žalovaný pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe, boli naplnené všetky predpoklady ustanovenia , a ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe došlo platne.

17. Žalobkyňa v priebehu konania vzniesla námietku diskriminácie z titulu pohlavia a uviedla, že pri záverečnom pohovore sa štatutárny zástupca žalovaného vyjadril tak, že s ňou ukončuje pracovný pomer z dôvodu, že na uvedené miesto má k dispozícii iného zamestnanca a má to byť chlap. Poukázala na to, že jej predchodcovia boli zvýhodnení z titulu pohlavia, kedy mali dojednanú skúšobnú dobu len na 3 mesiace. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne o takomto vyjadrení, uviedol, že v čase pohovoru so žalobkyňou, kedy vyjadril nespokojnosť s jej prácou, čo malo byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, sa určite nevyjadril takýmto spôsobom. Poukázal na to, že u zamestnávateľa pôsobí takmer 50 % zamestnancov žien, na pracovisku vládne dobrá atmosféra, poprel možnosť diskriminácie žalobkyne z titulu pohlavia. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že počas výkonu svojej práce sa nevyskytli situácie, ktoré by znamenali jej diskrimináciu z hľadiska pohlavia. V rámci záverečnej reči len poukázala na to, že pri vstupnom pohovore jej bola položená otázka,

ktorá vyznela diskriminujúco a to, či svoju funkciu zvládne, keďže má doma tri maloleté deti. Zástupca žalovaného však poukázal na to, že obdobná otázka bola položená aj jemu ako mužovi pri pohovore. Zástupca žalovaného k dôvodom ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou uviedol, že už počas výkonu práce žalovanej sa v predstavenstve prejednávala nespokojnosť s výsledkami práce žalovanej vyslovená členmi predstavenstva a predsedom dozornej rady, avšak rozhodujúci hlas bol hlas predsedu predstavenstva, ktorý nesúhlasil s rozviazaním pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe, preto zotrvala v zamestnaní. spolu s tzv. antidiskriminačným zákonom zaručujú v rámci pracovno-právnych vzťahov zásadu rovnakého zaobchádzania čo sa týka prístupu k zamestnaniu, výkonu samotného zamestnania a podmienok výkonu práce, ako aj prepúšťania. Zásada rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie, okrem iného aj z dôvodu pohlavia. Súd konštatuje, že pokiaľ sa zamestnanec v konaní pred súdom dovoláva skutočností, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa z dôvodov diskriminácie, je na zamestnávateľovi, aby preukázal, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov. Žalovaný prostredníctvom štatutárneho orgánu vo svojej výpovedi uviedol, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe bola nespokojnosť zamestnávateľa s výsledkami jej práce, žalobkyňa tieto tvrdenia nepoprela, poukázala však na to, že pri výkone svojej práce si všimla rozporuplné požiadavky jednotlivých členov predstavenstva a to konkrétne medzi predsedom predstavenstva a vtedajším podpredsedom pánom X., ktorý je aktuálnym predsedom predstavenstva s tým, že práve on jej uvádzal, že nevykonáva prácu podľa jeho predstáv. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bola nespokojnosť s výkonom práce žalobkyne, ktorá nespĺňala predstavy zamestnávateľa. Je treba povedať, že skúšobná doba dáva priestor ako zamestnávateľovi, tak aj zamestnancovi vyskúšať si zotrvanie v pracovnom pomere a konkrétne zamestnávateľovi umožňuje overiť si schopnosti zamestnanca a v prípade, že z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu zamestnávateľ nemá záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru zamestnanca, má možnosť s ním skončiť pracovný pomer jednoduchým spôsobom a to zaslaním oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez akýchkoľvek ďalších zákonných obmedzení. Súd preto konštatuje, že tvrdenie žalovaného o dôvode skončenia pracovného pomeru považuje za preukázaný, nakoľko žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o prípadnej diskriminácii žalobkyne z titulu pohlavia. Žalovaný potvrdil, že pred nástupom žalobkyne do zamestnania jej funkciu zastávala bývalá podpredsedníčka predstavenstva ako zastupujúca v rozsahu 4-5 mesiacov, t.j. žena. Po ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou uvedenú funkciu ako zastupujúca vykonávala iná zamestnankyňa - žena. Až následne bol prijatý na túto funkciu ako zastupujúci muž, ktorý následne v rámci riadneho výberového konania bol prijatý na túto funkciu, pričom u neho došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy štandardným postupom, t. j. na dobu určitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Súd nezistil, že by v tomto postupe zamestnávateľa dochádzalo k diskriminácii žalobkyne z titulu pohlavia. Preto ani uvedený dôvod súd nevzhliadol ako dôvod pre vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe z dôvodu jej diskriminácie z titulu pohlavia.

18. Vzhľadom na uvedené závery súd uzatvára, že žalovaný ako zamestnávateľ platne ukončil so žalobkyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, preto žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola nedôvodná a súd ju zamietol. Ďalšie nároky, ktoré si žalobkyňa uplatňovala, súvisia s neplatným skončením pracovného pomeru a to určenie ďalšieho trvania pracovného pomeru a povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa, súvisiace mzdové nároky. Týmito nebol dôvod sa ďalej zaoberať, keďže súd nezistil neplatnosť skončenia pracovného pomeru u žalobkyne a preto bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

19. O trovách konania rozhodoval súd podľa a priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.