Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-37-2014.pdf
PDF · 92.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: T. H., C.. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., M. XX/XXX, štátny občan SR, proti odporcovi: Y. H., W.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. H., W.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch takto
rozhodol:
I.
Súd manželstvo T. H., C.. V. a Y. H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y., vo zväzku D.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II.
Na čas po rozvode súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletej Y. nasledovného znenia:
Maloletá Y. sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca je povinný platiť na maloletú výživné vo výške 60,-eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.
Styk odporcu s maloletou sa ponecháva bez obmedzenia.
III.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým tunajšiemu súdu dňa 27.05.2014, sa navrhovateľka domáhala rozvodu jej manželstva uzavretého s odporcom dňa XX.XX.XXXX v Y. s odôvodnením, že od roku 2006 sa začali prejavovať ich rozdielne záujmy, postupne dochádzalo k odcudzeniu manželov a už dva roky spolu intímne nežijú. Vzťahy medzi manželsmi sú v súčasnosti dlhodobo a vážne narušené a nemožno viac očakávať
obnovenie spolužitia. Súčasne sa domáhala zverenia maloletej dcéry Y. na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti s tým, že stretávanie odporcu s maloletou bude ponechané na dohode rodičov a výživné určí súd.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov a rodným listom maloletej, správou kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch, potvrdeniami o príjmoch a nevyhnutných výdavkoch navrhovateľky a odporcu, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni príslušníci, u oboch ide o manželstvo prvé. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Y., posledné spoločné bydlisko mali v Piešťanoch. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra Y..
Výsluchom navrhovateľky bolo zistené, že je pevne rozhodnutá sa rozviesť, s odporcom ako manželia nežijú vyše dvoch rokov, aj keď bývali v spoločnej domácnosti, ale každý žil už svojím životom. Uviedla, že ona bývala ( a je doteraz) pracovne veľmi vyťažená, a takto bola z časových dôvodov prakticky vylúčená z možnosti tráviť spoločne s manželom a dcérou ich voľno-časové aktivity. Za dôvod rozvratu navrhovateľka považuje práve skutočnosť, že v dôsledku plného pracovného nasadenia z jej strany jej nezostával čas na spoločné záujmy s manželom, s ktorým sa vídala málo s ohľadom na ich zamestnania, čo napokon viedlo k vzájomnému odcudzeniu. Toto potvrdil aj odporca, ktorý súdu uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, pretože obaja manželia mali rovnakého zamestnávateľa a spoločne trávili voľný čas, toto obdobie však skončilo pre 11 rokmi, keď sa presťahovali do Piešťan. Striedavo boli nezamestnaní, resp. menili zamestnania, a keď odporca po štyroch rokoch zamestnania vo U. prišiel o prácu pretože pekáreň sa zatvorila, zostal od januára 2010 až do mája 2014 nezamestnaný, pretože medzitým prišla kríza a nevedel si nájsť prácu. Zostal doma, staral sa o rodinu a dcéru, zatiaľ čo manželka prichádzala domov až po 19.00 hodine. Počas celej tej doby sa odcudzili a neriešili spoločné rodinné problémy. Podľa názoru odporcu je dôvodom rozvratu manželstva skutočnosť, že spolu s navrhovateľkou trávili málo času, chýbala vzájomná komunikácia a tým sa odcudzili.. S rozvodom manželstva preto súhlasil.
Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené. Súd mal za preukázané, že manželská kríza trvá už niekoľko rokov, počas ktorých sa manželia pomaly odcudzovali. Bývali sice ešte do mája 2014 v spoločnej domcánosti, ale každý žil vlastným životom, následne sa odporca zamestnal v F. U. L. M. a odvtedy už prespáva na svojej chate v F. T. R.. Manželia spolu už nehospodária, intímne sa nestýkajú ani spoločne nevychovávajú ich maloleté dieťa, pričom žiadny z nich nemá záujem na zotrvávaní v manželstve. Manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navrhovateľka je pevne rozhodnutá neobnoviť viac manželské spolužitie, preto je zrejmé, že nie je predpoklad, aby v budúcnosti boli vzťahy medzi manželmi ozdravené. Rozvod sa maloletej Y. dotkne iba minimálne, pretože je už zvyknutá žiť iba s matkou, ktorý stav by sa nezmenil ani pri zachovaní manželstva a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citové ochladnutie v dôsledku pracovnej vyťaženosti navrhovateľky, ktorá im neumožňovala tráviť spoločné chvíle, čo viedlo k odcudzeniu a následnému ukončeniu spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom k rozvodu manželstva bolo potrebné v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dcére Y. na čas po rozvode. Rodičia sa dohodli, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok a odporca sa bude stretávať s maloletou bez obmedzenia, ktorú dohodu súd schválil keď mal za to, že dohoda je uzavretá v súlade so záujmami maloletej, pretože od odlúčenia manželov sa o maloletú stará prevažne navrhovateľka a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd rovnako vyhovel návrhu v časti oprávnenia oboch rodičov maloletého zastupovať spravovať jeho majetok, keď nevidel vážny dôvod na odňatie týchto práv niektorému z rodičov a pokiaľ ide o neupravený styk odporcu s maloletou, z dokazovania vyplynulo, že maloletá má s otcom veľmi dobré vzťahy a rodičia sa na stretávaní vedia bez problémov dohodnúť aj bez súdneho rozhodnutia.
Rodičia sa dohodli aj o výške výživného, ktoré žiadali určiť v sume 60,- eur mesačne. Pred schválením dohody súd preskúmal majetkové pomery oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti ako aj odôvodnené potreby maloletej a dospel k záveru, že takto navrhnuté výživné je primerané. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka je zamestnaná ako obchodný reprezentant spol. M. E..Z..M.. L.. L..C..I.., v ktorom za posledných 12 mesiacov dosiahla priemerný čistý zárobok 641 eur, jej mesačné náklady predstavujú 122,- eur za správu bytovému podniku, 31,50 eur do fondu opráv, 6,- eur plyn, 19,28 eur elektrina, poistenia cca 25,- eur, internet 15,02 eura, mobilné telefóny spolu 15,- eur a navrhovateľka si tiež platí cestovné náklady do práce autobusom 51,60 eur mesačne. Navrhovateľka býva s maloletou, ktorá chodí do 6.ročníka ZŠ, jej výdavky v súvislosti so školou predstavujú: stravovanie 32,- euro mesačne, ZRPŠ cca 15-20,- euro, náklady na povinné výlety, školské pomôcky, šatstvo, pezúvky a podobne. Na záujmové krúžky platí 2,50 eur mesačne ( bedmington) a 9,- eur mesačne ( výtvarná). Odporca bol od januára 2010 do mája 2014 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a bez príjmov. Postupne musel zľavovať zo svojich nárokov na zamestnanie, až nakoniec prijal prácu v F. L..C..I.., kde dosiahol priemerný čistý mesačný príjem cca 480,- eur. Pracovný pomer s ním však skončili v skúšobnej dobe a od 14.07.2014 do do 15.09.2014 bol opäť evidovaný na úrade práce bez nároku na dávky, až sa napokon zamestnal v V. W. Y. W. U. s dohodnutým brutto príjmom 500,- eur mesačne.V súčasnosti prebýva na svojej chate, kde uhrádza elektrinu s vodou cca 40,- eur, telefón 20,-eur, internet na komunikáciu s manželkou a dcérou a na hľadanie zamestnania 12,-eur , drevo na zimu cca 560,-eur a okrem toho si platí tiež cestovné do práce cca 100,- eur mesačne. Keďže tam býva s otcom, aj on sa podiela na spoločných nákladoch. Žiaden z rodičov nemá iné vyživovacie povinnosti, odporca o dcéru prejavuje záujem a prispieva jej podľa potreby aj vecne. Účastníci konania súdu zhodne uviedli, že pokiaľ ide o potreby ich dcéry, vedia sa vždy dohodnúť na ich úhrade. Po takto vykonanom dokazovaní súd dohodu rodičov schválil, keďže navrhnuté výživné zodpovedá aktuálnym možnostiam a schopnostiam odporcu a odôvodneným potrebám maloletej.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, súd však ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V uvedenom prípade však neboli splnené predpoklady pre priznanie ich náhrady a navrhovateľka ju ani nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia a to na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.