Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/700/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr. Martiny Trnavskej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: C. Q. a.s., so sídlom B., X. 7, , D. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. F. C. s.r.o., so sídlom B., V. XX proti odporkyni F. J., bytom B. nad B., X. XXXX/XX, o zaplatenie 215,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10.júla 2013, č. k. -40 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 69,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,03 eur od 06.02.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 17.09.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 358,20 eur na nákup bližšie neurčeného tovaru. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 15 mesačných splátkach po 30,55 eur, spolu teda 458,25 eur. V úverovej zmluve odporkyňa výslovne odmietla poistenie splácania úveru. Odporkyňa uhradila v čase od 15.10.2009 do 16.06.2010 spolu 289,17, potom prestala úver splácať. Vzhľadom na omeškanie odporkyne so splácaním poskytnutého úveru navrhovateľ listom zo dňa 09.02.2011 adresovaným odporkyni odstúpil od úverovej zmluvy, uviedol, že dňom 15.12.2010 sa úver stal splatným v celom rozsahu a vyzval odporkyňu na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 215,36 eur, zloženej z úverovej istiny vo výške 83,25 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 95,79 eur a zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 36,32 eur. Po odstúpení od zmluvy odporkyňa neuhradila žiadnu platbu. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára: Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v , ktorý je vo vzťahu k aj vo vzťahu k v pomere špeciality. Súčasne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa , preto súd na ňu aplikoval ustanovenia o odstúpení od zmluvy. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ani zo všeobecných podmienok predložených navrhovateľom nevyplýva, že by boli medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté právne dôsledky odstúpenia od zmluvy odchýlne od a . Ustanovenie článku III-6.-1. všeobecných podmienok, podľa ktorého C. je oprávnený od zmluvy odstúpiť "a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva" nie je dostatočne jasným vyjadrením vôle osobitne upraviť právne dôsledky odstúpenia od zmluvy. Aj keby však súd pripustil, že formulácia "vrátane príslušenstva" znamená povinnosť dlžníka vrátiť nielen to,

čo podľa zmluvy dostal, ale aj ďalšie nároky (najmä úroky), potom by takáto zmluvná podmienka bola neplatná podľa , pretože sa odchyľuje od v neprospech spotrebiteľa. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a v súlade s bola odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi to, čo podľa zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dostala, teda istinu v sume 358,20 eur, bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút. Vo zvyšnej časti je nárok navrhovateľa nedôvodný. Keďže odporkyňa v splátkach pred podaním žaloby zaplatila navrhovateľovi spolu 289,17 eur, zostal neuspokojený nárok navrhovateľa vo výške 69,03 eur. V tejto časti preto súd návrhu vyhovel, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odstúpenie od úverovej zmluvy z 09.02.2011, ktoré súčasne obsahovalo výzvu na úhradu dlhu, súd posúdil v danom prípade ako výzvu na vrátenie toho, čo odporkyňa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostala ( ), teda na vrátenie zostávajúcej časti istiny (aj keď v tejto výzve bol dlh odporkyne vyčíslený inak a vo vyššej sume). V odstúpení od úverovej zmluvy navrhovateľ uviedol, že splatnosť úveru nastala dňa 15.12.2010. Oznámenie o odstúpení od zmluvy však navrhovateľ spísal až 09.02.2011 a jeho doručenie (fikciou doručenia podľa bodu V.-7 všeobecných podmienok) nastalo dňa 14.02.2011. Až dňom doručenia tohto odstúpenia od zmluvy sa odporkyňa mohla dozvedieť, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy a požaduje vrátenie celej istiny naraz. Odporkyňa teda mala plniť svoj dlh voči navrhovateľovi na druhý deň po doručení odstúpenia od zmluvy (obsahujúceho aj výzvu na úhradu dlhu), čiže 15.02.2011. Do omeškania sa tak odporkyňa dostala nasledujúcim dňom, teda od 16.02.2011. Navrhovateľ má preto právo na zákonný úrok z omeškania od 16.02.2011 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k 16.02.2011 vo výške 1 %, preto podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. je výška úrokov z omeškania 9 % ročne. O trovách konania rozhodol súd podľa . Navrhovateľ a odporkyňa boli v konaní len čiastočne úspešní, pričom u žiadneho z nich nejde o neúspech len v nepatrnej časti. Čistý úspech odporkyne bol vyšší ako čistý úspech navrhovateľa, avšak odporkyňa nežiadala o náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa v zmysle a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že odporkyňa sa predmetný úver zaviazal splácať formou 15 mesačných splátok vo výške 30,55 eur, t. j. celkom 458,25 eur so splatnosťou prevej splátky 15.10.2010. Splatnosť poslednej mesačnej splátky úveru nastala dňa 15.12.2010. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 15.12.2010 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh odporkyne, keďže ostatné splátky boli už zročné skôr, a preto navrhovateľ neodstúpil od predmetnej úverovej zmluvy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade posúdenia odstúpenia od úverovej zmluvy podľa , Obč. zák., s čím navrhovateľ vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí, nemohlo dôjsť k zániku všetkých práva a povinností z úverovej zmluvy, keďže podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, pričom v danom prípade inak dohodnuté medzi účastníkmi bolo a naviac účinky odstúpenia odchylne upravuje aj iný právny predpis, ktorý má prednosť pred režimom občianskeho práva / zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy/. Poukázal aj na nesprávny právny záver súdu prvého stupňa, že aj keby súd pripustil, že formulácia v bode III.-6.-1 VÚP znamená povinnosť dlžníka vrátiť nielen to, čo podľa zmluvy dostal, ale aj ďalšie nároky, potom by takáto zmluvná podmienky bola neplatná podľa . Nesúhlasil ani s výkladom súdu, že akékoľvek dojednanie týkajúce sa dojednania úroku obsiahnuté v zmluve o pôžičke, ak by bol účastníkom takéhoto zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je neplatné, vzhľadom k tomu, že sa dohoda zmluvných strán o úroku odchyľuje v neprospech spotrebiteľa. Takýto právny názor súdu považoval za nesprávny vzhľadom k tomu, že zákonodarca poskytol účastníkom záväzkového vzťahu možnosť odchýliť sa od znenia zákonnej úpravy Obč. zák.. Odporkyňa napokon uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči navrhovateľovi, a chcela ho splácať splátkami po 30 eur mesačne. Odporkyňa tak žiadnym spôsobom žalovanú sumu nerozporovala. Mal za to, že navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svoji tvrdení, čím splnil svoju dôkaznú povinnosť. Bol toho názoru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách ako aj splátok, výpis z úverového účtu a všetky pohyby na úverovom účte sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdenia

uvedené v návrhu na začatie konania. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , v spojení s , a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil podľa . Odvolací súd sa v celom rozsahu preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa napadnutý výrok, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh týkajúci sa úrokov z úveru, poplatkov, zmluvných pokút za omeškanie za splácanie úveru a zmluvných poplatkov zamietol odôvodnil tým, že odstúpením od zmluvy sa zmluva o spotrebiteľskom úvere zrušila a v súlade s bola odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi to, čo podľa zmluvy dostala, teda istinu v sume 358,20 eur bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi spolu 289,17 eur a zostal neuspokojený nárok navrhovateľa vo výške 69,03 eur.

Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvého stupňa odchýliť. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že odstúpením od zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa táto zmluva od začiatku zrušila podľa , a podľa bola odporkyňa vrátiť navrhovateľovi to, čo od neho na základe zmluvy dostala. Tvrdenie navrhovateľa, že od predmetnej úverovej zmluvy neodstúpil nie je pravdivé, nakoľko v písomnom podaní zo dňa 09.02.2011 adresovaným odporkyni, navrhovateľ výslovne uviedol, že, že odstupuje od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania so splácaním poskytnutého úveru a vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 83,25 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 95,79 eur a zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 36,32 eur. Navrhovateľ si tak sám v zmysle Všeobecných podmienok spoločnosti CETELEM a.s. pre poskytovanie spotrebiteľského úveru vybral, že keď sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením splátok, tak od zmluvy odstúpil. A napokon za správny považuje odvolací súd aj právny názor súdu prvého stupňa, že aj keby formulácia ustanovenia článku IIIU.-6.-1. Všeobecných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy znamenala vrátiť nie len to, čo podľa zmluvy odporkyňa dostala, ale ja ďalšie nároky - úroky, poplatky, zmluvnú pokutu, potom by takáto zmluvná podmienka bola neplatná podľa , nakoľko je v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa.

Rozsudok súdu prvého stupňa je správny aj vo výroku o náhrade trov konania, keď vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa čiastočný úspech odporkyne rozhodol v zmysle tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konanie rozhodol odvolací súd podľa a tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.