Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_42Csp-21-2022.pdf
PDF · 108.67 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: F. T. T. S. L., L. L. F. Q. X, XXX XX T., S., V. W. Ú. L. C. T. F. T. T. S. L., T. A. F., L. L.H. V. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: N. Q., W..XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX H. XX, Š. I. L., o zaplatenie 5.183,12 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.802,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.802,86 EUR od 03.08.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,32 %.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom podaným elektronicky dňa 05.04.2022 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.183,12 EUR spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 12,49 % ročne zo sumy 4.924,53 EUR od 03.08.2019 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.163,12 EUR od 03.08.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 29.01.2019 uzavrel žalobca, ako veriteľ, na jednej strane so žalovaným, ako dlžníkom, na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“) a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „rámcová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému klasický spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- EUR a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 84 mesačných splátok vo výške 94,05 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.02.2019. Žalobca v podanej žalobe zároveň uviedol, že žalovaný dňa 29.01.2019 uzatvoril so žalobcom aj poistenie „Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb“. Podpisom predmetnej prihlášky žalovaný prijal základný súbor poistenia, za ktorý mal uhrádzať poistné 4,52 EUR mesačne. Súčasne žalovaný podpisom predmetnej prihlášky vzal na vedomie, že uvedená suma poistného bude splatná spolu so splátkou úveru ako aj skutočnosť, že mesačná splátka úveru a poistenia predstavuje sumu 98,57 EUR. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver tak, že dňa 30.01.2019 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného. Napriek povinnosti splácať poskytnutý úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy a to sumu
197,14 EUR a na predžalobné výzvy žalobcu nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 02.08.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má podľa tvrdení uvedených v žalobe žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 5.183,12 EUR (4.924,53 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 202,63 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru; 35,96 EUR z titulu dlžného poistného z úveru; 20,00 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 12,49 % ročne zo sumy 4.924,53 EUR od 03.08.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.163,12 EUR od 03.08.2019 do zaplatenia. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Prihlášku k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb, Výpis z úverového účtu žalovaného a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.
3. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v súdom stanovenej lehote nevyjadril, nepoužil prostriedky procesnej obrany a v konaní zostal nečinný.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 07.02.2023, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2022 právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie svojej a žalobcovej neúčasti na pojednávaní s tým, že netrvajú na odročení pojednávania a súhlasia, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti na základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP dňa 18.01.2023, neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, ani z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania.
5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
6. Súd mal po vykonanom dokazovaní nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 5.000,- EUR, ktorý mal žalovaný ako dlžník žalobcovi ako veriteľovi vrátiť formou mesačných splátok vo výške 94,05 EUR, s počtom mesačných splátok 84, splatných v 15. deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, pri úrokovej sadzbe 12,49 % p. a., s v zmluve uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov 13,23 %, priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov 8,69 %, pri v zmluve uvedenej celkovej čiastke k zaplateniu 7.524,72 EUR so zvoleným poistením rozšírený súbor poistenia s poplatkom za poistenie 4,99 % s tým, že mesačná splátka žalovaného ako dlžníka bude predstavovať sumu 98,57 EUR pozostávajúca zo splátky za poskytnutý úver vo výške 94,05 EUR a z poplatku za poistenie vo výške 4,52 EUR.
7. Podľa prehľadu úhrad žalovaný uhradil žalobcovi sumu 197,14 EUR a to platbou vo výške 98,57 EUR zo dňa 18.02.2019 a platbou vo výške 98,57 EUR zo dňa 14.03.2019.
8. Listom zo dňa 05.08.2019 oznámil veriteľ žalovanému ako dlžníkovi mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy 5.183,12 EUR pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 4.924,53 EUR a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 238,59 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 EUR.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 zákona, na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, podľa písm. b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, podľa písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona v znení v čase uzavretia právneho úkonu zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona v znení v čase uzavretia právneho úkonu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), podľa písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.01.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V danom prípade sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
17. Z vykonaného dokazovania je s poukazom na § 497 Obchodného zákonníka zrejmé, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- EUR, pričom žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom a poplatkami v mesačných splátkach.
18. Prehľadom úhrad predloženým žalobcom a nerozporovaným žalovaným žalobca preukázal, že poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 5.000,- EUR a to dňa 30.01.2019. Z prehľadu úhrad mal súd ďalej preukázané, že žalovaný splátky úverov riadne a včas neplnil, keď z prehľadu úhrad, ktorý žalovaný, ako už bolo uvedené vyššie, žiadnym spôsobom nenamietal vyplýva, že žalovaný splátky úverov riadne a včas nesplácal, keď vykonal len dve úhrady a to dňa 18.02.2019 vo výške 98,57 EUR a dňa 14.03.2019 vo výške 98,57 EUR a následne už nevykonal žiadnu úhradu. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil listom zo dňa 05.08.2019 ku dňu 02.08.2019.
19. Skutočnosť, že žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky zo strany žalobcu, ako aj výška časti vrátených peňažných prostriedkov zo strany žalovaného v konaní nebola sporná, keď uvedené skutočnosti tvrdené v žalobe žalovaný v konaní účinne nepoprel. Uvedené skutočnosti preto súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.
20. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
21. Súd po pristúpení k preskúmaniu obsahových náležitostí zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona a to konkrétne pokiaľ sa týka splnenia povinnosti obsiahnutia povinnej náležitosti v zmluve podľa písm. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pokiaľ sa týka uvedenia celkovej čiastky úveru, v tejto súvislosti súd uvádza, že údaj o celkovej výške úveru ako taký v zmluve uvedený je, ktorého hodnota podľa zmluvy predstavuje sumu 7.524,72 EUR. Uvedená suma sa však nerovná súčinu počtu splátok a výšky splátok (84 x 94,05 EUR = 7.900,20 EUR). Rozdiel vo výške 375,48 EUR pri žalobcom deklarovanej mesačnej platbe vo výške 94,05 bez poistného a vo výške 98,57 EUR s poistným v neprospech spotrebiteľa je hodnota spôsobilá v spotrebiteľovi vzbudiť taký skreslený údaj o poskytovanom úvere, že je namieste, aby súd dospel k záveru, že pre jej nesprávne uvedenie sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere je nutné konštatovať, že nesprávne uvedený údaj o povinnosti platiť úver vo výške, ktorý nezodpovedá počtu mesačných splátok a ich výšky predstavuje pre spotrebiteľa rovnaký nedostatok, akoby takýto údaj o celkovej výške úveru absentoval. Súd zároveň tak, ako je uvedené nižšie v texte dospel k záveru, že uzatvorením zmluvy sa žalovaný ako dlžník povinne zaviazal tiež splácať poistné vo výške 4,52 EUR mesačne, s poukazom na ktoré výška mesačnej splátky predstavuje hodnotu 98,57 EUR a pri takto uvedenej povinnej mesačnej platbe predstavuje celková výška úveru, ktorý mal žalovaný ako dlžník žalobcovi ako veriteľovi uhradiť sumu 8.279,88 EUR (84 x 98,57 = 8.279,88), tzn. rozdiel v žalobcom deklarovanej celkovej čiastke úveru (7.524,72 EUR) a skutočnej celkovej čiastke úveru k zaplateniu (8.279,88 EUR) predstavuje sumu 755,16 EUR.
22. Súd v súvislosti s uvedením nesprávnej celkovej čiastky k zaplateniu tak, ako vyplýva z predchádzajúceho bodu tohto rozsudku zároveň poukazuje na povinnosť žalovaného ako dlžníka platiť mesačné poistné vo výške 4,52 EUR. K plateniu poistného sa žalovaný zaviazal uzatvorenou zmluvou, z ktorej časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ (zmluve o spotrebiteľskom úvere) a ZoRSÚ (zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere), bod 1.2 vyplýva, že žalovaný ako dlžník svojím podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyjadruje súhlas s poistením. Bod 1.1 zmienenej časti 3. zmluvy uvádza, že „dlžník zároveň prehlasuje, že bol oboznámený s tým, že pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať pôžičku Cetelem alebo zamestnanecký úver a/alebo splácať revolvingový úver nie je podmienkou uzatvorenia ZoSÚ (zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a/alebo ZoRSU (zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere)”. Súd má za to, že pri hodnotení zmluvy ako celku sa jedná iba o deklaráciu žalobcu ako veriteľa, keď z obsahu zmluvy je zrejmé, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb predstavujú jeden celok, ktorý je na konci opatrený jedným podpisom každej zmluvnej strany, bez možnosti vyňatia určitej časti zmluvy. Z časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ jednoznačne vyplýva, že poistný produkt je uvedený v Rámcovej poistnej zmluve pre poistenie schopnosti splácať pôžičku Z. alebo zamestnanecký úver č. Z. a vo Všeobecných poistných podmienkach T. Z. L., E..L.., ktoré poistné podmienky teda boli dané a pokiaľ mal žalovaný ako dlžník záujem o získanie úveru, musel ich prijať aj spolu s poistením. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom časti 3. zmluvy Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia bodu 1.1 časti 3., v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsiahnuté vyhlásenia spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení alebo VPP a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či poistenie využije alebo nie, ale mohol si už len vybrať konkrétny súbor poistenia. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, súd dospel k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo
podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totiž chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Súdu neuniklo pozornosti, že podľa bodu 1.9 časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ bolo možné zo strany dlžníka - spotrebiteľa poistenie kedykoľvek ukončiť. Avšak podľa názoru súdu táto skutočnosť nie je podstatná, podstatnou skutočnosťou je totiž skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistene uzavrieť. Navyše je podľa názoru súdu neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná strana, ak nechce byť viazaná určitými zmluvnými podmienkami, musela vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia (najmä za predpokladu, že o poistenie ani záujem nemala, jej snahou bolo len získanie úveru). V súvislosti s uvedeným má súd za to, že suma poistného má byť súčasťou celkovej čiastky k zaplateniu tak, ako je uvedená v časti 1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti tak došlo k nesprávnemu uvedeniu celkovej čiastky k zaplateniu úveru tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.
23. Súd ďalej pri skúmaní povinných náležitosti úveru podľa § 9 ods. 2 zákona zistil, že zmluva neobsahuje údaj podľa písm. k) predmetného ustanovenia, kedy z predmetného ustanovenia vyplýva, že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorý údaj musí byť pri logickom výklade predmetného ustanovenia správny. Opätovne súd zdôrazňuje, že uvedenie nesprávneho údaju v zmluve nemôže mať za následok splnenie povinnosti ukladaných zákonom o uvedení takéhoto údaju. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) uvedená v zmluve predstavuje hodnotu 13,23 %. Uvedená hodnota je uvedená nesprávne, keď súd podľa prepočtu úroku v Exceli funkciou PMT zistil, že takto uvedená RPMN nevychádza zo všetkých nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, kedy na základe úverovej kalkulačky, aj pri nezohľadnení poistného zistil, že pokiaľ by celková čiastka k zaplateniu úveru mala predstavovať žalobcom deklarovanú sumu 7.524,72 EUR, pri úroku 12,49 % by jeho mesačná splátka musela byť vo výške 89,58 EUR, a nie vo výške 94,05 EUR (mesačná splátka istiny a úroku) + 4,52 EUR (mesačná splátka poistného), t.j. spolu 98,57 EUR. Žalobcom uvedená RPMN teda nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým spotrebiteľským úverom. Nakoľko má súd za to, že RPMN musí v zmysle § 2 písm. g) zákona zohľadňovať všetky náklady, tzn. vrátane nákladov súvisiacich s poistením, ktoré majú byť do RPMN zahrnuté, súd uvádza, že RPMN uvedená v zmluve bola uvedená nesprávne, pričom uvedenie nesprávnej výšky RPMN má podľa názoru súdu rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v jenom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
24. Vzhľadom na vyššie zmienené závery súd konštatuje, že v zmluve absentuje správny údaj o celkovej výške úveru a výške ročnej percentuálnej miere nákladov a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona.
25. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 5.000,- EUR, pričom žalovaný vykonal dve úhrady, spolu vo výške 197,14 EUR, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z prehľadu úhrad. Z toho dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.802,86 EUR a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pre rozhodnutie a záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, postačuje, ak súd zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba (je uvedená nesprávne) čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 zákona. Žalobca má tak nárok len na vrátenie rozdielu medzi sumou, ktorá bola žalovanému skutočne poskytnutá a úhradami žalovaného.
27. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto súd žalobcovi priznal aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 4.802,86 EUR a odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu žalobcu rovnako zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 ods. 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,32 %. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 5.183,12 EUR s príslušenstvom, avšak súd mu priznal istinu iba vo výške 4.802,86 EUR s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 92,66 %, a tým žalovaný v rozsahu 7,34 %. Súd náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP medzi strany pomerne rozdelil tak, že úspech žalovaného odpočítal od úspechu relatívne úspešnejšieho žalobcu a priznal tak žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,32 % (92,66 % - 7,34 %.) Súčasne súd podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.