Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-240-2012.pdf
PDF · 113.26 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/240/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, N.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom so sídlom Kremnická 61, Košice, proti žalovaným 1/ T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Na J. č. 1, 2/ Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom W., Na J. č. 1, 3/ T. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, 4/ T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., P. XXX, 5/ L. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Na J. č. 1, 6/ U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Na J. č. 1, o zaplatenie 774,11 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť žalobcovi sumu 145,74 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť žalobcovi sumu vo výške 628,37 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti ohľadne žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania voči žalovaným v 1. a 2. rade ako aj v časti ohľadne žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania voči žalovaným v 1. až 6. rade žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške XXX,XX eura, ktorú sú žalovaní v 1. až v 6. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ing. Radoslava Huljaka, advokáta so sídlom Kremnická 61, Košice do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajší súd dňa 8.2.2012 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 774,11 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nedoplatku za užívanie bytu č. 1 na ulici Na Demetri č. 1 v Košiciach za rok 2010 a nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2010. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že bol v rozhodnom období správcom bytu č. 1 nachádzajúceho sa v Košiciach na Na Demetri 1. Žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho titulu. Predmetom návrhu je nedoplatok za užívanie bytu za mesiace január až december roku 2010 v celkovej výške 291,48 eura a nedoplatok na vyúčtovaní za služby spojené s bývaním od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 482,63 eura. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 774,11 eura spolu s úrokmi z omeškania.
Žalovaní sa k návrhu nevyjadrili.
Písomným podaním zo dňa 15.2.2013 navrhol žalobca zmenu petitu žaloby vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade boli na základe rozhodnutia o pridelení bytu nájomcami až do 30.6.2010, kedy im uplynula výpovedná lehota. Od 1.7.2010 do 31.12.2010 užívali žalovaní v 1. až 6. rade predmetný byt bez právneho titulu. Z uvedeného dôvodu vzal žalobu voči žalovaným v 3. až 6. rade v časti dlžného nájomného s príslušenstvom za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 späť. Rovnako vzal žalobu späť v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania voči žalovaným v 1. až 6. rade. Navrhuje, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 145,74 eura a úrok z omeškania počítaný nasledovne: zo sumy 24,29 € (1/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (2/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (3/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (4/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (5/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (6/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.7.2010 do zaplatenia. Zároveň navrhuje, aby súd zaviazal odporcov v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 628,37 eura a úrok z omeškania počítaný nasledovne: zo sumy 145,74 € (7-12/2010) úrok vo výške 8,75 % ročne od 12.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 482,63 € (vyúčt. 2010 ) úrok vo výške 9,25 % ročne od 19.06.2011 do zaplatenia.
Súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu v nasledujúcom znení:
,, Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 145,74 eura a úrok z omeškania počítaný nasledovne: zo sumy 24,29 € (1/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (2/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (3/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (4/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (5/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (6/2010) úrok vo výške 9 % ročne od 11.7.2010 do zaplatenia.
Žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 628,37 eura a úrok z omeškania počítaný nasledovne: zo sumy 145,74 € (7-12/2010) úrok vo výške 8,75 % ročne od 12.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 482,63 € (vyúčt. 2010) úrok vo výške 9,25 % ročne od 19.6.2011 do zaplatenia. “
Zároveň súd konanie voči žalovaným v 3. až 6. rade o zaplatenie sumy 145,74 eura s úrokom z omeškania: zo sumy 24,29 € (1/2010) vo výške 9 % ročne od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (2/2010) vo výške 9 % ročne od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (3/2010) vo výške 9 % ročne od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (4/2010) vo výške 9 % ročne od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (5/2010) vo výške 9 % ročne od 11.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 € (6/2010) vo výške 9 % ročne od 11.7.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky konanie zastavil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 30.10.1990, s evidenčným listom zo dňa 26.4.1991, s mesačným zálohovým predpisom platieb platným od 1.1.2010, s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 2.11.2011, s výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 2.11.2011 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 30.10.1990 súd zistil, že Obvodný národný výbor Košice I, bytový odbor pridelil žalovaným v 1. a 2. rade byt v Košiciach, Na Demetri č. 1 na prízemí.
Z evidenčného listu zo dňa 26.4.1991 vyplynulo, že v predmetnom byte bývali žalovaní v 1. až 6. rade.
Z mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.1.2010 súd zistil, že nájomné za užívanie predmetného bytu na Na Demetri 1 v Košiciach bolo stanovené vo výške 24,29 eura mesačne.
Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 2.11.2011 súd zistil, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 predstavovali celkové náklady zálohovateľných služieb (predpis) sumu 850,56 eura, pričom skutočné náklady za tieto služby boli vo výške 482,63 eura. Žalovaní neuhradili nič. Majú teda nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu celkom vo výške 482,63 eura.
Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 2.11.2011 súd zistil, že, žalovaným v 1. a 2. rade bola dňa 31.3.2010 doručená výpoveď z nájmu bytu č. 1 na ulici Na Demetri č. 1 v Košiciach.
Podľa prvej vety ustanovenia § 685 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ustanovenia § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.7.2010 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy.
Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom dlžného nájomného za užívanie bytu č. 1 na ulici Na Demetri 1 v Košiciach za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 vo výške 145,74 eura s príslušenstvom a to s úrokmi z omeškania a nárok žalobcu voči žalovaným v 1. až 6. rade titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 628,37 eura s príslušenstvom a to s úrokmi z omeškania.
Z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade v rozhodnom období od 1.1.2010 do 30.6.2010 užívali na základe platnej nájomnej zmluvy byt číslo 1 na ulici Na Demetri 1 v Košiciach, teda mali povinnosť platiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné, pričom nájomné bolo v rozhodnom období stanovené na sumu 24,29 eura mesačne a bolo splatné mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili žalobcovi nájomné za mesiace január až jún roku 2010 v celkovej výške 145,74 eura (za 1/2010 až 6/2010 vo výške 24,29 eura mesačne, t.j. 24,29 eura x 6 mesiacov). Žalobcovi tak vznikol voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie sumy vo výške 145,74 eura titulom dlžného nájomného.
V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o nárok žalobcu proti žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24,29 eura od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.6.2010 do zaplatenia a zo sumy 24,29 eura od 11.7.2010 do zaplatenia (ako príslušenstva pohľadávky žalobcu na dlžnom nájomnom za 1/2010 až 6/2010 vo výške 145,74 eura), súd konštatuje, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania žalovaných v 1. a 2. rade s platením nájomného nárok na zaplatenie poplatku z omeškania po piatich dňoch po splatnosti nájomného, teda počnúc 11. dňom nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia toho ktorého splatného nájomného a nie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Keďže v prejednávanej veci nejde o prípad, ktorý predpokladá ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p., je súd viazaný návrhom účastníka, ktorý nemôže prekročiť.
Žaloba je inštitútom občianskeho procesného práva s úzkym vzťahom k hmotnému právu. Patrí do kategórie podaní; popri všeobecných náležitostí každého podania (§ 42 O.s.p.) musí obsahovať aj osobitné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 79 ods. 1 O.s.p.), medzi ktoré patrí presné označenie účastníkov, opísanie rozhodujúcich skutočností a žalobný petit ako najdôležitejšiu obsahovú náležitosť, ktorým sa žaloba individualizuje, ak nejde o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 81,§ 153 ods. 2 O.s.p.),
ktorým žalobca stanovuje medze, o čom a ako má súd rozhodnúť. Formuluje tak nielen požiadavku, čoho sa domáha a voči komu, ale aj návrh súdneho výroku.
Súd preto zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 145,74 eura a v prevyšujúcej časti ohľadne žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania voči žalovaným v 1. a 2. rade (úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24,29 eura od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,29 eura od 11.6.2010 do zaplatenia a zo sumy 24,29 eura od 11.7.2010 do zaplatenia), keďže žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol z dôvodu, že zákon nespája s prípadom omeškania s plnením peňažného dlhu titulom nájomného vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania, ale vznik nároku veriteľa na zaplatenie poplatku z omeškania (ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), súd žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovaným v 1. až 6. rade titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 628,37 eura s príslušenstvom a to s úrokmi z omeškania výške 8,75 % ročne zo sumy 145,74 eura od 12.12.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania výške 8,75 % ročne zo sumy 482,63 eura od 19.6.2011 do zaplatenia, z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalovaní v 1. až 6. rade v rozhodnom období od 1.7.2010 do 31.12.2010 užívali bez právneho dôvodu, teda protiprávne, byt číslo č. 1 na ulici Na Demetri 1 v Košiciach, pretože nemali platnú nájomnú zmluvu so žalobcom.
O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania bytov alebo nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto byty resp. nebytové priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byt resp. nebytový priestor.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V prejednávanej veci došlo proti vôli žalobcu k tomu, že fakticky poskytoval plnenie (po určitý čas bol okolnosťami donútený trpieť užívanie predmetného bytu) bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by mu za ním poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom treba preto považovať žalovaných, ktorí sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili; ich majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho úkonu uzavretého so žalobcom). Z hľadiska hmotno- právneho sú žalovaní v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada), preto sú v prejednávanej veci pasívne legitimovaní.
Žalovaní v 1. až 6. rade sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, keďže získali majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musia vydať žalobcovi. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní bytu bez platnej nájomnej zmluvy súd určil peňažnou sumou vo výške 24,29 eura mesačne v období od 1.7.2010 do 31.12.2010 stanovenou v mesačnom zálohovom predpise platieb platnom od 1.1.2010, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných bytov formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy, čo činí za 6 mesiacov sumu 145,74 eura. Pokiaľ ide o plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, pri určovaní rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 2.11.2011 má súd za preukázané, že skutočné náklady za tieto služby boli vo výške 482,63 eura, pričom žalovaní v 1. až 6. rade neuhradili nič. Majú teda nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu celkom vo výške 482,63 eura. Súd teda zaviazal žalovaných v 1. až v 6. rade vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 628,37 eura.
V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaných v 1. až 6. rade s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaní v 1. až 6. rade dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní sú povinní zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ich žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade (keďže nedošlo požiadanie všetkým žalovaným už skôr) považovať žalobu, pričom dňom splatnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bude deň po doručení žaloby všetkým žalovaným, t.j. 10.12.2012. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 11.12.2012.
Výška základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 11.12.2012 0,75%.
Súd teda žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 145,74 eura od 12.12.2012 do zaplatenia (ako to požaduje žalobca ako dominus litis) a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 482,63 eura od 11.12.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania voči žalovaným v 1. až 6. rade výške 8,75 % ročne zo sumy 482,63 eura od 19.6.2011 do 10.12.2012 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pre úplnosť vyjadrenia hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi tohto konania súd uvádza, že dlžnú sumu vo výške 628,37 eura sú žalovaní v 1. až v 6. rade povinní zaplatiť z dôvodu, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, čím naplnili rovnakú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Vznikol tak medzi nimi spoločný záväzok, pričom z povahy plnenia vyplýva, že sú žalobcovi povinní splniť dlh spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže medzi žalovanými ide o solidárny spoločný záväzok, súd pri určení dňa omeškania vychádzal zo skutočnosti, kedy bol aj posledný zo žalovaných veriteľom požiadaný o splnenie dlhu. Tak ako súd uviedol vyššie, za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade (keďže nedošlo požiadanie žalovaným už skôr) považovať žalobu.
Súd ďalej konštatuje, že žalovaní v 3.a 4. rade z dôvodu svojej pasivity v konaní súdu nepreukázali, že v rozhodnom období od 1.7.2010 do 31.12.2010 neužívali predmetný byt číslo 1 na ulici Na Demetri 1 v Košiciach.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 145,74 eura, žalovaných v 1. až 6. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 628,37 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 145,74 eura od 12.12.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 482,63 eura od 11.12.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania voči žalovaným v 1. a 2. rade ako aj v časti ohľadne žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania voči žalovaným v 1. až 6. rade žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. nakoľko žalobca mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti a priznal mu preto náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 46,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 236,91 eura.
Podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c) MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby v roku 2012 odmena vo výške 51,45 eura, za úkon podania návrhu na začatie konania zo dňa 31.1.2012 odmena vo výške 51,45 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 15.2.2013 odmena vo výške 51,45 eura a za úkon účasti na pojednávaní dňa 10.4.2013 odmena vo výške 51,45 eura a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 2 úkony po 7,63 eura jeden úkon po 7,81 eura a jeden úkon po 8,04 eura, t.j. spolu odmena 236,91 eura.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).