Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4Co-207-2013.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Subarea
4Co/207/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa P. R., a.s. so sídlom U., D. XX/A, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. J. J. PhD., advokátom so sídlom M., W. X proti odporkyni Y. J., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom H. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zaplatenie 821,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. januára 2013 č. k. 12C/189/2011-37 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 529,77 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 06.01.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 48,35 eur (z toho trovy právneho zastúpenia 34,14 eur) k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. J., do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9110800008 zo dňa 07.01.2008 navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške 19.000,- Sk t.j. 630,68 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 15 % na 52 týždenných splátok po (589,-Sk) 19,55 Eur, s ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 177,73 %. Súčasťou zmluvy bol Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy, v ktorom boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 11.628,-Sk (385,98 Eur) a zmluvné pokuty za omeškanie splátok. Navrhovateľ uvádzal, že navŕšenie bolo tvorené 15 % úrokom vo výške 48,72 Eur (1.467,74 Sk) a administratívnym poplatkom za poskytnutie a správu úveru vo výške 337,20 Eur. Podľa splátkového kalendára navrhovateľa, odporkyňa spolu zaplatila sumu 5.889,93 Sk (195,51 Eur) a posledná 52. splátka bola splatná dňa 05.01.2009. Súd prvého stupňa z úradnej povinnosti podľa ustanovení § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka zisťoval, či predmetná zmluva neobsahovala neprijateľnú podmienku a či nie je v rozpore s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 19.000,- Sk t.j. 630,68 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 15 %. Túto súd považoval za primerane vysokú v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk zverejnených na internete ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré boli vo výške 14,9 % ročne. Keďže úrok z úveru je vlastne cenou za poskytnutý úver, súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, ale iba podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd považoval úrok vo výške 15 % ročne za úrok v súlade s dobrými mravmi a priznal navrhovateľovi tento úrok. Úrok vo výške 15 % ročne zo sumy 19.000,-Sk za obdobie 52 týždňov, predstavuje sumu 2.850,- Sk (94,60 Eur). Teda odporkyňa mala povinnosť zaplatiť úver vo
výške 19.000,-Sk, 15 % ročný úrok za 52 týždňov vo výške 2.850,-Sk, spolu 21.850,-Sk. Odporkyňa zaplatila z dlhu sumu 5.890,-Sk a zostal dlh vo výške 15.960,- Sk ( 529,77 Eur). Súd nepriznal navrhovateľovi poplatok za poskytnutie a správu úveru ako vedľajšie dojednania o cene pre rozpor s dobrými mravmi, pretože nejde o samostatnú odplatnú službu dlžníkovi, ale ide o službu, ktorá slúži výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho účtovné potreby a sledovanie stavu plnenia úveru dlžníkom. Poplatok za poskytnutie úveru je tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľ neposkytuje dlžníkovi skutočne žiadne plnenie, ale ide o vedľajšie úkony a služby, poskytované vo vlastnom záujme veriteľa. Dlžník platí za poskytnutie úveru dohodnutý úrok. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenie aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku stanovuje vykonávací predpis. Odporkyňa sa dostala s plnením svojho celého dlhu do omeškania nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky, preto má navrhovateľ právo na úrok z omeškania vo výške 2,5% + 8 bodov = 10,5 % ročne, ale žiadal úrok len vo výške 5% ročne, preto mu bol priznaný v tejto požadovanej výške. Podľa § 142 ods.2 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi pomernú náhradu trov konania, pretože mal neúspech len v pomernej časti (64,52 % úspech - 35,48 % neúspech = 29 % pomerný úspech). Trovy konania pozostávali zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 49,-Eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie veci a žaloba zo dňa 29.7.2011) po 51,45 Eur a 2x režijný paušál 7,41 Eur, spolu 117,72 Eur. Náhrada vo výške 29 % zo súdneho poplatku 49,-Eur predstavuje sumu 14,21 Eur a z trov právneho zastúpenia 117,72 Eur predstavuje sumu 34,14 Eur, spolu 48,35 Eur.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil, že konanie na súde prvého stupňa neprebehlo podľa zásad spravodlivého súdneho konania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vykazuje všetky vady odôvodňujúce odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.. Poukázal na to, že súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 18.06.2011 vydal uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito. Napriek tomu, že súd neoznámil ďalší termín pojednávania, súd vydal napadnuté rozhodnutie dňa 23.01.2013 s poukazom na ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p., to znamená, že súd rozhodol vo veci bez toho aby o termíne odročeného pojednávania, resp. v zmene spôsobu rozhodovania informoval navrhovateľa a umožnil mu tak účasť na ňom. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o žalobe mal postupovať spôsobom podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo po začatí procesného postupu s nariadením pojednávania s týmto riadne pokračovať až do rozhodnutia. Z dôvodu odročenia pojednávania mohol odôvodnene predpokladať, že bude nariadené ďalšie pojednávanie, na ktorom bude môcť pokračovať v dokazovaní a bude mu poskytnutý priestor na vyjadrenie k jednotlivým dôkazom, preto nevykonával ďalšie prípadné procesné úkony. Postupom súdu, ktorý odročil pojednávanie na neurčito, pričom následne rozhodol bez nariadenia pojednávania, navrhovateľ nemal vedomosť o štádiu, v ktorom sa konanie nachádza a z uvedeného dôvodu nemal ani možnosť uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. Zároveň sa týmto spôsobom mu odňala možnosť uplatniť si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, nakoľko cestou a účasťou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.06.2012 vznikli navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za úkon právneho zastúpenia, náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov. Dôvodil, že súd prvého stupňa týmto postupom mu odňal ústavné právo na súdnu ochranu, a to najmä možnosti účasti na pojednávaní, možnosti vyjadriť sa k žalobe, vyjadriť sa k doposiaľ vykonanému dokazovaniu, možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania ako aj možnosť záverečného zhrnutia priebehu konania. Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že súd vydal rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, čoho následkom je nesprávne právne posúdenie predmetnej veci. Bez náležitého zistenia skutkového stavu bolo posúdené tvrdenie navrhovateľa o zamietnutom poplatku, ktorý tvorí navýšenie spotrebiteľského úveru vo výške 337,20 eur pri RPMN 177,33% je administratívnym poplatkom za služby, ktoré sú klientovi v spoločnosti skutočne poskytované, a to okrem iného osobným výberom splátok. Uviedol, že súd prvého stupňa preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že administratívny poplatok spojený s poskytnutím a správou úveru, ktorý splatný s jednotlivými splátkami úveru v celkovej výške 337,20 eur je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nejde o službu poskytovanú dlžníkovi, ale ide o službu, ktorá slúži výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho účtovné potreby a sledovanie stavu plnenia úveru dlžníkom, a teda nejde o skutočné poskytovanie služieb, ale vedľajšie úkony a služby. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jednoznačne predpokladá, že poskytovateľovi spotrebiteľského úveru bude spolu s istinou úveru vrátený aj úrok, ako odmena a
náklady spojené s poskytovaním tohto úveru. Rovnako zákon vznik celkových nákladov s poskytovaním spotrebiteľských úverov predpokladá a ošetruje právnou úpravou ich výpočtu, ktorá sa nachádza v prílohe 2 citovaného zákona vo forme vzorca na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov teda zahŕňa celkové náklady veriteľa s poskytovaním úverov vrátane úroku a poplatkov, pričom jej výška sa odvíja od rôznych premenných ako sú výška poskytovaného úveru, počet splátok, priebehu splácania a ďalšie. Celková výška nákladov spojených s poskytnutým úverom je v prípade predmetnej zmluvy vyjadrená jednak konkrétnou sumou a jednak ako ročná percentuálna miera nákladov. Celkové náklady sú teda tvorené dohodnutým úrokom a administratívnym poplatkom za poskytnutie a správu úveru, ktorý v danom prípade predstavuje sumu 337,20 eur. Uvedené navýšenie je riadne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru. Navýšenie zmlúv vo forme úroku a administratívneho poplatku je pevnou časťou zmluvy, ktorú sa odporca ako dlžník zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi vrátiť. Poukázal na to, že poskytuje spotrebiteľské úvery výhradne v hotovostnom režime z vlastných zdrojov, pričom nie je držiteľom bankovej licencie. Typickou črtou jeho produktov je týždenný výber splátok zabezpečený prostredníctvom siete svojich obchodných zástupcov, ktorí vyberajú splatné splátky od klientov na vopred dohodnutom mieste na území takmer celého Slovenska. Uvedený spôsob je nákladný vzhľadom na rozsiahly personálny a materiálny substrát, ktorý tak odbremeňuje práve klienta od povinnosti vybavovania, zakladania a vedenia bankových účtov, ktoré je spojené s rôznymi poplatkami a stratou času. Mal za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno tvrdiť, že osobný výber splátok u klienta je službou, ktorá slúži výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho účelné potreby a sledovanie stavu plnenia úveru, a teda poplatok za ňu je v rozpore s dobrými mravmi. Takýto záver súdu je predčasný a neodôvodnený. V prvom rade poukázal, že úhrada nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru a úhrada uvedeného nároku je predpokladaná hypotézou právnej normy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, plnenie ktorého úhrada je predpokladaná a garantovaná platnou zákonnou normou, sama o sebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi by mohol byť len v prípade, ak by takéto plnenie prekračovalo základné morálne pravidlá. V tomto smere poukázal, že uvedené plnenie je zohľadnené pri výpočte RPMN, ktorá v danom prípade nepresiahla zákonom prípustnú mieru, čiže výška uvedeného plnenia nemôže zakladať rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti a k námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:
V danej veci je základom právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 9110800008 zo dňa 07.01.2008, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky. Je nesporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzavretia zmluvy. Odporkyňa ako spotrebiteľka bola nepochybne v danom prípade z hľadiska informovanosti pri uzatváraní zmluvy a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a mala na výber, buď zmluvu (spolu so všeobecnými podmienkami) vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať, a to so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Za týchto okolností je možno dosiahnuť faktickú rovnosť len zásahom súdu. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. skúmal podmienky, dohodnuté v zmluve o úvere a vo všeobecných podmienkach, a posudzoval ich v súlade so zákonom. Občiansky zákonník tiež vo svojom ustanovení § 54 ods. 1 určuje všeobecné pravidlo, že zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.01.2008 vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 630,68 eur (19.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 15%, ktorý sa zaviazala odporkyňa splácať v 52 týždňových splátkach po 19,55 eur (589,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 177,73%. Súčasťou zmluvy bol formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorom boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 385,98 eur (11.628,- Sk) a zmluvné pokuty za omeškanie splátok. Odporkyňa úver riadne nesplácala podľa splátkového kalendára spolu zaplatila sumu 195,51 eur (5.889,93,- Sk), pričom posledná splátka bola splatná dňa 05.01.2009. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi okrem nesplatenej istiny úveru patrí aj zmluvný úrok vo výške 15% ročne, nakoľko tento považoval za úrok dohodnutý v súlade s dobrými mravmi. Celkovo priznal navrhovateľovi nezaplatenú istinu z úveru s 15%-tným zmluvným úrokom spolu v sume 529,77 eur (15,960,- Sk) s 5%-tným úrokom z omeškania od 06.01.2009. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa uplatneného poplatku za poskytnutie a správu úveru, návrh navrhovateľa zamietol pre rozpor s dobrými mravmi, keď konštatoval, že nejde o samostatnú odplatnú službu dlžníkovi, ale ide o službu, ktorá slúži výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho účtovné potreby a sledovanie stavu plnenia úveru dlžníkom. Mal za to, že poplatok za poskytnutie úveru je tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľ neposkytuje dlžníkovi skutočne žiadne plnenie, ale ide o vedľajšie úkony a služby poskytované vo vlastnom záujme veriteľa. Dlžník platí za poskytnutie úveru dohodnutý úrok, preto vo zvyšnej časti návrh ohľadne uplatneného poplatku za poskytnutie a správu úveru zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že administratívny poplatok za poskytnutie úveru a správu úveru uplatnený navrhovateľom vo výške 337,20 eur spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je toto dojednanie absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenie zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Ak teda navrhovateľ v podanom odvolaní argumentuje tým, že úhrada nákladov spojených s poskytnutím a správou úveru je predpokladaná hypotézou právnej normy, keď uvedené plnenie je zohľadnené pri výpočte RPMN, ktorá v danom prípade nepresiahla zákonom prípustnú mieru, k tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. V danom prípade dojednaný administratívny poplatok spojený s poskytnutím a správou úveru vo výške 337,20 eur za poskytnutý úver je neprimeraný, preto túto časť dohodnutých podmienok zmluvy je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým aj neplatnú (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď návrh navrhovateľa v časti uplatneného administratívneho poplatku spojeného s poskytnutím a správou úveru zamietol. Súdna prax už zaujala stanovisko, že dojednanie poplatku za vedenie účtu a správu úverového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko vedenie úverového účtu vyplýva z účtovných potrieb samotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka. Aj zákonodarca v rámci zák. č. 132/2013 Z. z. o bankách reagoval na súdnu prax a zakázal bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom spotrebiteľských úverov žiadať poplatky, alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Poplatky za vedenie a správu úverového účtu sú teda bez akýchkoľvek pochybností takými zmluvnými podmienkami, ktoré vyjadrili finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa, preto poplatky za vedenie účtu sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou tak, ako to napokon posúdil výslovným zákazom označenom v zákonnej norme aj samotný zákonodarca. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd vo veci rozhodol spôsobom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, k tomu je potrebné uviesť, že ani táto odvolacia námietka navrhovateľa nebola dôvodná. V danej veci išlo o drobný spor, neprevyšujúci istinu 1.000 eur (§ 200ea O.s.p.), preto súd prvého stupňa využil možnosť vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. Termín a miesto verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote dňa 16.01.2013, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.01.2013, čo znamená, že súd prvého stupňa postupoval pri verejnom vyhlásení rozsudku v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p. Pokiaľ v danej veci súd prvého stupňa pred verejným vyhlásením rozsudku nariadil pojednávanie dňa 18.06.2012, táto okolnosť nezakladá procesnú vadu konania, ktorá by mala za následok odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Súd prvého stupňa rozhodoval vo veci na základe listinných dôkazov navrhnutých
navrhovateľom. Súd prvého stupňa sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., preto odvolacie námietky navrhovateľa boli nedôvodné.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania v zmysle konania § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .