Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-55-2014.pdf
PDF · 114.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/55/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému: E. T., narodená XX.XX.XXXX, D.. I.. P. Č.. XXXX/X, S., o vymoženie sumy 1135,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/1156/2013-15 zo dňa 05.12.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na základe a v rozsahu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1189/13-EK zo dňa 26.04.2013, ktorý zaviazal povinného zaplatiť sumu vo výške 1135,41 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že z predmetných zákonných ustanovení vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t. j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Z týchto dôvodov sa následne oboznámil z preloženými písomnými dôkazmi (predovšetkým rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovská zmluva) a v zmysle citovaných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom, pričom zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 25.10.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver (úverový limit) vo výške 720,00 Eur. Keďže povinný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, oprávnený sa domáhal svojich práv pred rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Citoval ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom na to, že je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali obstarať). Neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže bez ďalšieho zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku. Je na veriteľovi, aby preukázal, že sa jedná o iný, nespotrebiteľský úver, úprava ktorého ba sa mala sa riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený záver súd potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje. Poukázal na ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, ako aj ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Súd skúmal, či účastníci uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá by založila príslušnosť rozhodcovského. Súd zistil, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola dohodnutá pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere dňa 25.10.2011. V zmysle bodu 5. tejto zmluvy sa mali Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s uzatvorenou Zmluvou o RÚ, riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovskými súdmi Victoria rozhodcovský súd v Žiline alebo Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court. Výber jednej z alternatív riešenia sporov je na žalobcovi. Z obsahu takto dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Veriteľ (dodávateľ) si musel byť istý, že bude prijatá v znení, ako ju navrhoval s ním vybratými rozhodcovskými súdmi, keďže rozhodcovská zmluva bola pripravená na predtlačenom formulári a k jej uzatváraniu dochádza spolu s uzavretím úverovej zmluvy. Povinný nemal možnosť ovplyvniť podmienky úverovej ani rozhodcovskej zmluvy. Nemožno preto považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Iný výklad by znamenal, že konkludentným správaním sa povinný, ktorý v stanovenej 14 dňovej lehote písomne neodmietol rozhodcovskú zmluvu, fakticky vzdal možnosti uplatňovať, alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ sa však svojich práv nemôže vzdať a to či už konkludentne alebo výslovne, v čase uzavretia zmluvy alebo až v období jej trvania. Doba trvania revolvingovej zmluvy pritom nebola obmedzená. Praktickým dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskému úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, ktorý je vybraný dodávateľom. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 92,44 Eur vrátane DPH. Poukázal na to, že je nesporné nielen to, že skúmanie ustanovení rozhodcovskej zmluvy bolo exekučným súdom obmedzené na jediné jej ustanovenie, ale aj to, že súd buď ponechal stranou úplne alebo účelovo vykladal aj ním označené zákonné ustanovenia. Dokonca aj spôsob výkladu pojmu spotrebiteľ presahuje jeho chápanie tak, ako to vyplýva z európskeho práva a hranice prípustného výkladu z pohľadu základných metód výkladu právnych noriem. Exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následne právne posúdenie. Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, resp. trvania ako takej. Pokiaľ exekučný súd tvrdí opak, nezostáva oprávnenému nič iné iba konštatovať, že ide o výsledok hrubého porušenia procesnej povinnosti súdu ohľadom spôsobu vykonávania listinného dôkazu. Dôvod, pre ktorý sa exekučný súd nezaoberal celou rozhodcovskou zmluvou, oprávnený nepozná. Pritom z čl. 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a zároveň, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy. Bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Uvedené ustanovenia majú pritom zásadný význam z hľadiska, či v prípade rozhodcovskej zmluvy ide: a) individuálne dohodnutú podmienku, alebo nie; b) a ak nejde o individuálnu podmienku, potom či je možné kvalifikovať dôsledky uvedenej zmluvy tak, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v postavení jej strán. Individuálne dohodnutou podmienkou je taká, s ktorou sa spotrebiteľ môže oboznámiť a môže ovplyvniť jej obsah, resp. samotné zahrnutie do rámca vzájomných vzťahov medzi ním a dodávateľom. Podstatou teda je to, či spotrebiteľ zahrnutie nejakej podmienky do vzájomných vzťahov vie alebo nevie ovplyvniť bez toho, aby to malo vplyv na vznik hlavného dodávateľsko - spotrebiteľského vzťahu, ktorého predmetom je poskytnutie služby, dodanie tovaru a pod. V tejto veci uzavretie a trvanie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou vzniku, resp. trvania úverového vzťahu. Tzn. že obsah vzájomných vzťahov medzi oprávneným a povinným v tom smere, či bude alebo nebude zahrňovať aj rozhodcovskú zmluvu, mohol povinný ovplyvniť, a to aj jednostranne. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo následok v podobe neuzavretia úverovej zmluvy. Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy by nespôsobilo zánik úverovej zmluvy. rozhodcovská zmluva preto vykazuje a má všetky znaky individuálne dojednaného ustanovenia. Rozhodcovská zmluva by ale ani v prípade, ak by nebola individuálnym dojednaním, nemohla byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. A to nielen z hľadiska jej právnych dôsledkov, ale ani z hľadiska procesu jej uzatvárania. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom, ktorý je základným princípom spotrebiteľského práva (C - 453/10), keďže jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní musí rozhodca aplikovať normy spotrebiteľského práva (napr. § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Spotrebiteľ môže využiť možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od odvolania nie je obmedzené zákonnými dôvodmi. Na rozdiel od všeobecného súdnictva môže v prípade rozhodcovského rozsudku po jeho právoplatnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo vzhľadom na široko koncipovaný dôvod podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní mu zakladá oveľa väčší rozsah námietok, ako je to napr. v prípade odvolania (§ 205 ods. 2 O.s.p.) či dovolania. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže podľa uvedeného ustanovenia byť len také ustanovenie v rozhodcovskej zmluve (doložke), ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní žaloby. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je aj dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu, podľa ktorého, cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva proti dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012, ktorý posudzoval doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným stanovená výlučne bez možnosti voľby. Z uvedených dôvodov nemožno takto dojednanú rozhodcovskú doložku považovať za dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
K predmetnému odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor a ani povinný v stanovenej lehote písomne n e v y j a d r i l i.
O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného n i e j e d ô v o d n é.
Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné :
Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví :
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b),
alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2011, je vzťahom spotrebiteľským, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že "Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný".
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora "Asturcom Telecomunicaciones SL".
Odvolací súd uvádza, že viaceré okresné a krajské súdy Slovenskej republiky pristúpili v obdobných prípadoch, podobne ako súd prvého stupňa, k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a k preskúmavaniu platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Na návrh niekoľkých sťažovateľov Ústavný súd SR posúdil súlad takéhoto postupu s Ústavou Slovenskej republiky a nezistil porušenie zákona či ústavy všeobecnými súdmi.
Napr. v uznesení zo dňa 24. 02. 2011 č. k.: IV. ÚS 55/2011-19 ústavný súd uviedol, že "vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, tak ako to tvrdí sťažovateľka. ..." Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné na posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné."
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2011. Podľa čl. 5 tejto zmluvy "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pre niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO : XX XXX XXX, so sídlom Krížna č. 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel : Sro, vložka č.: XXXXX/b. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO : XX XXX XXX, so sídlom Zvolenská cesta č. 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel : Sro, vložka č.: XXXXX/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh."
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, pretože praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromným rozhodcovským súdom, ktorý si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorého spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie subjektu na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 O.s.p., napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne p o t v r d i l .
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto jej neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.