Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-47-2022.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XX, proti osobe povinnej z plnenia vyživovacej povinnosti G. B., nar. XX XX. XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XX, prechodne bytom H., I. XXX/XX, o určenie manželského výživného pre manželku, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka podala 12. 10. 2022 na tunajší súd návrh na určenie manželského výživného, ktorým žiadala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne. Podaný návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná v evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak nepoberá žiadnu dávku sociálnej pomoci, nakoľko jej nevznikol nárok. Aktuálne nemá žiaden príjem. Zároveň z manželstva pochádzajú 4 deti, o ktoré sú už plnoleté. S manželom nežije spoločnej domácnosti, nakoľko tento sa odsťahoval a žije v Detve. Mala informácie, že manžel je nezamestnaný, má jedno maloleté dieťa, avšak príjem uviesť nevedela. Nakoľko manželstvo účastníkov stále trvá, pre priznanie dávok v hmotnej núdzi sú posudzovaní spoločne. Zároveň pred podaním žiadosti o dávku v hmotnej núdzi musí najprv požiadať o manželské výživné.
2. Manžel sa k podanému návrhu nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 02. 2023, pričom predvolanie bolo obom účastníkom riadne a včas doručené, manželovi 30. 01. 2023 prostredníctvom Mestskej polície Detva. Na pojednávanie sa dostavila navrhovateľka. Nedostavil sa manžel – osoba povinná z vyživovacej povinnosti, ktorý mailovým podaním doručeným súdu dňa 07. 02. 2023 o 8.24 h, teda v deň pojednávania, požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nevie dostaviť z Detvy včas na pojednávanie.
3. Súd uvedenú žiadosť neakceptoval, nakoľko súd v zmysle § 183 ods. 1 CSP môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov a súčasne v zmysle § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. V danom prípade manžel žiaden dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania neuviedol a súčasne včas súdu neoznámil odročenie, hoci dôvod, a to že sa nevie dostaviť včas na pojednávanie mu bol známy už dňom doručenia predvolania, teda 7 dní pred dňom termínu pojednávania. Zároveň súd uvedomujúc si vzdialenosť z miesta aktuálneho pobytu manžela do miesta sídla konajúceho súdu, určil termín až o 10.30 h, čo je čas, ktorý umožňuje
účastníkovi dostaviť sa na pojednávanie bez výraznejších problémov, keďže vzdialenosť z Detvy do Kežmarku je zhruba 150 kilometrov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, potvrdením ÚPSVaR KK o vedení navrhovateľky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sobášnym listom účastníkov konania, lustráciou účastníkov v Sociálnej poisťovni, registri obyvateľov SR a zistil nasledovné:
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedí uviedla, že na podanom návrhu trvá. Manželstvo účastníkov stále trvá, nebolo doposiaľ právoplatne rozvedené. Návrh o rozvod manželstva podala na tunajší súd, no ešte nemá termín pojednávania. Ona je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nezamestnaná je od augusta 2022, kedy sa po 7 rokoch vrátila domov z Českej republiky, kde po celý čas pracovala ako pomocná sila v kuchyni. Nárok na podporu v nezamestnanosti jej však nevznikol, nakoľko nemala súvisle odpracované 2 roky. V súčasnej dobe jej manžel žiadnou sumou neprispieva. Jej jediným príjmom je dávka, ktorú poberá spoločne so synom, ktorý nemá ešte 25 rokov a s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Dávka pre dve osoby je 225 eur. Jej mesačné výdavky predstavujú výdavky na bývanie vo výške 140 eur, strava pre dve osoby. Má zdravotné problémy, potrebuje lieky na cholesterol, na vysoký krvný tla, suché oči, vyskočené platničky, no z dôvodu nedostatku financií žiadne lieky neberie, pretože si ich nemá za čo kúpiť. Manžel je asi tiež nezamestnaný a s novou partnerkou má malé dieťa, teda má jednu vyživovaciu povinnosť. Voči ich spoločným deťom už nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť, nakoľko všetky deti sú už plnoleté, z toho 3 už majú vlastné rodiny a najmladší syn žije s ňou. Nakoľko nemá žiadne peniaze, ťažko sa jej hľadá práca, pretože nevie nikam vycestovať. Pri určení výšky výživného žiadala, aby súd prihliadol aj na majetkové pomery osoby povinnej z vyživovacej povinnosti.
6. Účastníci konania majú spoločne 4 deti, ktoré sú už plnoleté.
7. Manželstvo účastníci konania uzatvorili dňa XX. XX. XXXX v Kežmarku a stále trvá, doposiaľ nebolo rozvedené.
8. Na tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. 1Pc/35/2022 konanie o rozvod manželstva. Návrh podala manželka dňa 12. 10. 2022 a doposiaľ nebolo právoplatne rozvedené.
9. Podľa Potvrdenia ÚPSVaR KK zo dňa 03. 10. 2022 je navrhovateľka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15. 08. 2022.
10. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne vyplynulo, že navrhovateľka nemá žiadneho zamestnávateľa, ani nepoberá žiadne dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti od 19. 12. 2022 rovnako nemá žiadneho odvádzateľa poistného a taktiež nepoberá žiadne dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
11. Podľa registra obyvateľov sa osoba povinná z vyživovacej povinnosti stala dňa 12. 06. 2022 otcom, teda má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
14. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
15. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že návrhu na určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť. V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná, nemá žiaden vlastný príjem, a preto sa dôvodne domáhala určenia výživného zo strany manžela. Manžel je toho času tiež nezamestnaný, nedávno sa stal otcom, teda má zákonnú vyživovaciu povinnosť a manželke toho času na výživu žiadnou sumou neprispieva. K podanému návrhu sa nevyjadril.
Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.