Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-99-2011.pdf
PDF · 147 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/99/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľky M. N., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I.. S. Č.. XXX, XXX XX I. S., Q. N.Í., zastúpeného advokátom JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom Floriánova č. 12, 080 01 Prešov proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s. IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Němcovej 22, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 416,58 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľke sumu 416,58 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 28.4.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 344,42 EUR na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Heleny Schneiderovej, advokátky so sídlom Floriánova č. 12, 080 01 Prešov do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v r a c i a navrhovateľke zaplatený súdny poplatok vo výške 25 EUR, ktorý jej bude v y p l a t e n ý prostredníctvom Daňového úradu Prešov do ôsmich dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu.
Odporca je povinný z a p l a t i ť súdny poplatok vo výške 24,50 EUR na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 11.3.2011 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 416,58 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od 19.3.2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 18.3.1999 uzavrela s odporcom Poistnú zmluvu Č..XXXXXXXXXX, typ UDP-K na poistenie smrti a dožitia, na poistnú dobu 10 rokov, so začiatkom poistenia od 18.3.1999, s koncom poistenia dňa 18.3.2009 pre prípad smrti na sumu 1.161,79 EUR (35.000,-Sk) a pre prípad dožitia na sumu 1.523,27 EUR (45.890,- Sk). Súčasne v ten istý deň uzavreli aj dohodu o úrazovom pripoistení navrhovateľky so začiatkom poistenia od 18.3.1999, s koncom poistenia dňa 18.3.2009 na dohodnutú poistnú sumu pre prípad smrti následkom úrazu vo výške 1.659,70 EUR (50.000,-Sk), pre prípad trvalých následkov úrazu vo výške 995,82 EUR (30.000,-Sk) a pre prípad trvalej invalidity úrazom vo výške 995,82 EUR (30.000,- Sk). Navrhovateľka si po celú dobu poistného vzťahu riadne plnila svoje zmluvné povinnosti, nikdy nebola v omeškaní s plnením poistného, a aj napriek tomu jej odporca nevyplatil dohodnuté poistné. Navrhovateľka uviedla, že odporca jej 22.4.2008 oznámil alternatívne zmeny podmienok poistnej zmluvy
v Prepočte a zvýšení poistného k poistnému produktu UDP-K. Navrhovateľka s tým nesúhlasila, no aj napriek tomu odporca dňa 23.6.2008 oznámil navrhovateľke zánik poistenia a následne vyplatil navrhovateľke sumu 1.106,69 EUR. Dňa 30.7.2009 vyzvala navrhovateľka odporcu na zaplatenie zostatku poistného vo výške 416,58 EUR. Z dôvodu nezaplatenia dlhu v jeho splatnosti, uplatnil si navrhovateľ aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Vo veci bol vydaný Platobný rozkaz č.k.38Ro/106/2011-13 dňa 24.3.2011, ktorým zaviazal súd odporcu k úhrade žalovanej sumy a trov konania.
Dňa 11.4.2011 odporca doručil súdu odpor voči vydanému Platobnému rozkazu č.k.38Ro/208/2011-31 s odôvodnením, že je nesporné, že s navrhovateľkou uzavrel Poistnú zmluvu Č..XXXXXXXXXX, typ UDP-K na poistenie smrti a dožitia avšak z dôvodu objektívnych príčin a bez jeho zavinenia na jeho strane nemohol navrhovateľke plniť. V odpore namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu u navrhovateľky pre určenie, že poistný vzťah trvá, že sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet poistného vzťahu, ale aj jeho obsah, pričom predmet právneho vzťahu je v tomto prípade determinovaný verejným právom preto podľa odporcu by sa dôsledky zmeny kalkulácie poistnej sadzby UDP-K (ako opatrenie, ktoré nebolo zo strany odporcu svojvoľné, ale bolo prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútené z príčin založených orgánom dohľadu) mali nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán. Uviedol, že úspech navrhovateľky v konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať takú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu, išlo by o neadekvátne poistné plnenie. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Súčasne s odporom odporca navrhol konanie vo veci určenia, že poistný vzťah trvá prerušiť podľa §109 ods.1, písm.b.) O.s.p. a postúpiť spis Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.
Dňa 11.4.2011 odporca tiež navrhol konanie prerušiť podľa §109 ods.1, písm.c.) O.s.p. . a postúpiť spis na posúdenie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.
Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 9.8.2011 uviedla, že navrhovateľka nepotrebuje preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko žaluje odporcu o zaplatenie sumy dlžného poistného. Uviedla, že odporca nemal žiadne právo jednostranne zmeniť, resp. zrušiť poistný vzťah s navrhovateľkou, preto považuje tento jeho úkon za neplatný právny úkon podľa §39 OZ. S prerušením konania nesúhlasila, navrhla tieto návrhy zamietnuť ako nedôvodné. Preto trvala na žalobe v celom rozsahu.
Súd Uznesením č.k.38C/99/2011-234 zo dňa 7.3.2012 (práv.28.8.2014) v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.6Co/149/2012-287) návrh odporcu na prerušenie konania podľa §109 ods.1, písm.b.) O.s.p. zamietol a takisto dňa 7.3.2012 (práv. 19.3.2012) zamietol aj návrh odporcu na prerušenie konania podľa §109 ods.1, písm.c.) O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to žalobou, internetovým výpisom z obchodného registra odporcu, poistnou zmluvou UDP-K č. Č..XXXXXXXXXX, všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, písomnými podaniami účastníkov a ich právnych zástupcov, vyčíslením poistného po prepočte k poistnému produktu UDP-K, povolením MF SR pre PČSP a.s. č.j.52/1024/1995 zo dňa 30. 05. 1995 na výkon poisťovacej činnosti, prepočtom poistného produktu zo dňa 22.4.2008, oznámením o zániku poistenia s výplatou odkúpnej hodnoty z 20.6.2008, písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi konania, platobným kalendárom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :
Odporca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. v odd. Sa, vo vl.č.470/V v období od 6.6.1994 do 13.2.1995 pod obchodným názvom Prvá česko-slovenská všeobecná, a.s., od 3.11.2006 do 31.12.2008 pod obchodným názvom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a od 1.1.2009 pod obchodným názvom Rapid life životná poisťovňa, a.s..
Dňa 17.3.1999 navrhovateľka ako poistník a súčasne poistenec uzavrel s odporcom ako poisťovateľom Poistnú zmluvu typu UDP-K, pod č.XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia od 18.3.1999 a koncom poistenia 18.3.2009, t.j. na poistnú dobu 10 rokov, s dobou platenia poistného 5 rokov na poistenie
pre prípad smrti na sumu 1.161,79 EUR (35.000,-Sk) a pre prípad dožitia na sumu 1.523,27 EUR (45.890,-Sk). A aj dohodu o úrazovom pripoistení navrhovateľky so začiatkom poistenia od 18.3.1999, s koncom poistenia dňa 18.3.2009 na dohodnutú poistnú sumu pre prípad smrti následkom úrazu vo výške 1.659,70 EUR (50.000,-Sk), pre prípad trvalých následkov úrazu vo výške 995,82 EUR (30.000,-Sk) a pre prípad trvalej invalidity úrazom vo výške 995,82 EUR (30.000,-Sk). Dohodnuté poistné bolo 18,12 EUR (546,-Sk), splatné mesačne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej v texte len VPP pre ŽP). Dňa 22.4.2008 odporca oznámil navrhovateľke potrebu vykonať prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K z dôvodu, že v roku 2008 odporca dostal od NBS pokyn na vykonanie prepočtu produktu UDP-K, na základe čoho jej oznámil tri alternatívy zmeny zmluvného vzťahu vo vzťahu k výške platenia poistného, resp. k výške poistného plnenia. Súčasne oznámil, že v prípade, že reagovať nebude, tak poistenie bude zo strany odporcu zrušené ku dňu 15.5.2008. Navrhovateľka s týmto návrhom odporcu písomne opakovane nesúhlasila vo svojich vyjadreniach (doručené odporcovi v dňoch 14.5.2008, 14.7.2008, 23.1.2009, 27.4.2009) a trvala na pôvodných zmluvných podmienkach a vyplatení dohodnutej sumy poistného. Listom zo dňa 20.6.2008 odporca oznámil navrhovateľke, že dňom 15.6.2008 došlo k zániku poistenia na základe Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K s výplatou odkúpnej hodnoty s tým, že konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy, t.j. odkupná hodnota je 1.128 EUR (33.982,-Sk). Dňa 27.4.2009 navrhovateľka oznámila odporcovi vznik poistnej udalosti - dožitie sa konca poistenia ku dňu 18.3.2009 a požiadala o vyplatenie dohodnutej sumy vo výške 1.523,27 EUR (45.890,-Sk). Odporca listom zo dňa 30.4.2009 potvrdil prijatie výzvy navrhovateľky dňa 27.4.2009 na zaplatenie poistného, a v odpovedi odmietol plnenie vzhľadom na predchádzajúce oznámenie o zániku poistenia ku dňu 15.6.2008. Na pojednávaní dňa 21.2.2014 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že trvá na žalobe v celom rozsahu a že navrhovateľka dňa 19.5.2009 prevzala od odporcu sumu 1.106,69 EUR, avšak trvala na doplatení zostatkovej sumy do poistného plnenia.
Právna zástupkyňa navrhovateľky v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.8.2014 reagovala na podanie odporcu zo dňa 12.9.2012 v zmysle, že navrhovateľka na písomné podanie odporcu zo dňa 22.4.2008 reagovala 4 písomnými podaniami, ktorými odporcovi oznámila, že trvá na ustanoveniach pôvodnej poistnej zmluvy a žiadala, aby jej dňa 18.3.2009 vyplatil sumu 1.523,27 EUR. Aj napriek jej nesúhlasu odporca písomným podaním zo dňa 23.6.2008 jednostranne zrušil poistnú zmluvu W.- H. Č.. XXXXXXXXXX a následne vyplatil navrhovateľke sumu vo výške 1.106,69 EUR (33.340,14 SK). Navrhovateľka poukázala na čl. 11 ods. 2 VPP, ktorý upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odstupného a uvádza, že podľa tohto článku možno zmluvu ukončiť iba na žiadosť poistníka, pričom navrhovateľka ako poistník nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto v danej veci nie jej možné aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre zánik poistenia zo strany odporcu, na ktorý sa v písomnom podaní zo dňa 23.6.2008 odporca odvoláva. Keďže nedošlo k zániku poistnej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ani k zrušeniu poistnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom žiadnym iným zákonom predpokladaným spôsobom (napr. § 497 Občianskeho zákonníka), nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou naďalej trval a skončil uplynutím v poistnej zmluve dojednanej dobe dňa 18.3.2009.
Na pojednávaní dňa 18.9.2014 právna zástupkyňa navrhovateľky trvala na žalobe v celom rozsahu, súčasne poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach , ktorý v obdobnej veci č.k. 2Co/354/2014 rozhodol tak, že potvrdil vyhovujúci rozsudok prvostupňového súdu. Uplatnila si náhradu trov konania za splnomocnenú právnu zástupkyňu JUDr. Helenu Schneiderovú, advokátku so sídlom v Prešove.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 18.9.2014 trval na doterajších vyjadreniach a navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože obdobné rozhodnutie Krajského súdu netreba brať do úvahy, v každom prípade sa jedná o individuálnu vec. V tomto prípade muselo dôjsť k ukončeniu poistnej zmluvy, ktoré bolo nútené zo strany odporcu pretože navrhovateľka neprijala ani jednu z troch ponúkaných alternatív a odporca nemohol zotrvať v protiprávnom stave, nakoľko orgán štátnej moci reguloval a zasiahol do poistno-matematických prepočtov už uzavretých zmlúv a tieto vyhodnotil ako nesprávne. Prikázal tieto odporcovi prepočítať. Odporca toto aj vykonal a na základe toho potom ponúkal ďalšie možné alternatívy pokračovanie poistnej zmluvy. Keďže navrhovateľka neprijala toto ponúkané riešenie ani jedno z tých
troch, tak bola jej poskytnutá odkupna hodnota a to vo výške 1.128 EUR po zdanení je to 1.106,69 EUR, ktorú aj riadne prijala a na základe toho sa reálne aj skončila poistná zmluva zákonným spôsobom.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľky na zaplatenie dlžného poistného plnenia vo výške 416,58 EUR s príslušenstvom titulom dlžného poistného plnenia po zániku poistenia vznikom poistnej udalosti. Podľa §2 ods.2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Podľa §43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa §788 ods.2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku odkúpnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa §790 písm.b/ Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
Podľa §800 ods.1 Občianskeho zákonníka poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
Podľa §800 ods.2 Občianskeho zákonníka možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.
Podľa §801 ods.1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa §801 ods.2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa §802 ods.1 Občianskeho zákonníka pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach §793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
Podľa §802a ods.1 Občianskeho zákonníka v prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť.
Podľa §804 Občianskeho zákonníka poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie §803 ods.2 o vrátení poistného.
V zmysle čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa §54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl.1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej v texte len VPP pre ŽP) poistné plnenie je dohodnutá suma alebo dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.
Podľa čl.3 bodu 1 VPP pre ŽP návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí mať písomnú formu, ak sa poistenie dojednáva na dobu najviac jedného roka.
Podľa čl.3 bodu 2 VPP pre ŽP poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.
Podľa §153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a to zo zhodných tvrdení účastníkov a ich právnych zástupcov mal súd za nesporné, že navrhovateľka a odporca dňa 18.3.1999 uzavreli Poistnú zmluvu typu UDP-K na životné poistenie, K. Č..XXXXXXXXXX, na poistenie smrti a dožitia, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Poistenie bolo dohodnuté od 18.3.1999 na poistnú dobu 10 rokov, t.j. do 18.3.2009, s dobou platenia poistného 5 rokov.
Ďalej mal súd v konaní za nesporné aj zistenie, že v priebehu existencie poistného vzťahu odporca listom dňa 22.4.2008 oznámil navrhovateľke potrebu nového prepočtu poistného produktu UDP-K pre životné kapitálové poistenie, ktorý je predmetom ich zmluvného vzťahu s odôvodnením, že orgán dohľadu v roku 2008 skonštatoval nesprávnosť prepočtu produktu UDP-K pre PČSP, a.s. a uložil mu nápravu pod hrozbou sankcií. Odporca týmto súčasne vyzval navrhovateľku, aby sa vyjadrila alternatívam úpravy zmluvného vzťahu v zmysle troch ponúkaných alternatív, a to : pri alternatíve A, poistné do budúcna by zostalo nezmenené, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným poistným a pôvodným poistným vysporiada poisťovňa podľa metódy a postupu určeným poisťovňou, pri alternatíve B, by sa poistné do budúcna dopočítalo a zvýšilo podľa metodiky NBS, a pri alternatíve C nesúhlas s alternatívou A a B, na základe čoho by došlo k výplate odkupnej hodnoty stanovenej poisťovňou a vypočítanou poisťovňou k 15.5.2008, po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od
15.5.2008. Navrhovateľka však dňa 14.5.2008 oznámila odporcovi, že odmieta navrhovanú zmenu a že trvá na zachovaní pôvodných poistných podmienok dohodnutých v zmluve. Odporca aj napriek tomu dňa 20.6.2008 oznámil navrhovateľke zánik poistenia z poistnej zmluvy ku dňu 15.6.2008.
Pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. o zaplatenie sumy 416,58 EUR s príslušenstvom titulom výplaty dohodnutého poistného pri vzniku poistnej udalosti bolo nevyhnutné vyriešiť prejudiciálnu otázku platnosti Poistnej L. Č..XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.1999 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania, nakoľko odporca v priebehu konania ku dňu 16.5.2008 jednostranne zrušil poistnú zmluvu s výplatnou odkupnej hodnoty. Odporca s návrhom navrhovateľky na zaplatenie doplatku poistného nesúhlasil s odôvodnením, že poistný vzťah riadne zanikol dňa 15.6.2008 v dôsledku, že navrhovateľka si nevybrala inú možnosť úpravy zmluvného vzťahu, preto žiadal žalobu zamietnuť.
Odporca platnosť jednostranného ukončenia poistného vzťahu s navrhovateľkou odvodzuje z nasledujúcich skutočností že poistný vzťah, ako súkromno - právny je ovplyvnený vzťahom verejno- právnym, že v občianskom zákonníku v §800 a nasl. OZ je uvedený demonštratívny výpočet zániku poistného vzťahu, pre daný prípad platí výnimka z §493 OZ s odvolaním sa na analógiu s ustanovením §50a ods.3 OZ, ktorá pripúšťa možnosť zmeniť záväzok aj jednostranne, ďalej že, ide o následnú nemožnosť plnenia pri zákaze plnenia v zmysle §575 ods.1 OZ v spojitosti s §37 OZ a zamedzenie porušenia kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve, odvolanie sa odporcu na neplatnosť právneho úkonu v zmysle §37 ods.3 OZ pre chybu v písaní a v počítaní a na to, že odvolanie sa odporcu na dobré mravy pri plnení dohodnutého poistného §3 OZ.
Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu - poistnej uzavretej medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou zistil, že ide o súkromno - právny vzťah bez regulácie verejným právom, obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle §788 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi posúdil súd ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol navrhovateľ v odporcom vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie.
V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť odporcu pri výkone poisťovníctva je zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č.8/2008 Z. z. o poisťovníctve, zákonom č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č.747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané relevantné zásahy štátu do podnikateľskej činnosti odporcu od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), previerkou činnosti odporcu orgánom dozoru MF SR (dňa 31.7.1999) pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky, kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, kedy boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4. 2007 do 21. 2.2008, Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno - matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (odporca) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov.
Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v §3 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie, z čoho vyvodzuje, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na platnosť právneho úkonu vykonanú v súvislosti s týmto „kvázi podnikaním“.
Z uvedeného vyplýva záver, že odporca bol nepochybne povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno - matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených
dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak rozhodne sa táto úprava nemala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv bez súhlasu, resp. vzájomnej dohody o zmene zmluvných podmienok s poistencom, toto nariadenie sa týkalo zmlúv uzatváraných odporcom s jeho klientmi do budúcna a nakoniec, takáto textácia, ktorá by odporovala základným princípom súkromného práva, ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu, NBS, ide o účelový výklad odporcu na daný prípad.
Podľa §575 ods.1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa §37 ods.2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
V piatej časti, spoločných, prechodných a záverečných ustanovení zákona č.186/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.430/2003 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov je zakotvený §70a ods.1, podľa ktorého poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 6, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.
Z uvedeného teda vyplýva, že zákonodarca v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach citovaného zákona nepochybne uložil odporcovi upraviť svoje právne pomery v rámci výkonu podnikateľskej činnosti podľa novo zavedeného §31a smerom do budúcna v zákonnej lehote do 30.4.2005, čo znamená, že nevykonanie tejto zákonom uloženej povinnosti by dňom 1.5.2005 znamenalo protiprávne konanie odporcu.
Znenie ustanovenia §575 OZ upravuje dodatočnú nemožnosť plnenia, ku ktorej môže dôjsť až po vzniku právneho vzťahu, ktorá nemá za následok zánik právneho vzťahu, ale spôsobuje zánik povinnosti plnenia. Objektívna právna nemožnosť plnenia znamená, že nemožno plniť nakoľko plnenie dohodnuté v zmluve sa prieči neskoršiemu zákonnému zákazu. V niektorých prípadoch by mohlo ísť o absolútne neplatný právny úkon.
Avšak z obsahu znenia §31a a ani z Protokolu NBS č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007 nevyplýva zákonný zákaz pre odporcu plniť za dohodnutých podmienok pri vzniku poistnej udalosti z už existujúcich poistných vzťahov, či vo všeobecnosti príkaz pre odporcu akýmkoľvek spôsobom sa dotknúť zmluvných podmienok v už existujúcich záväzkovo - právnych vzťahoch.
Na základe uvedeného nová právna úprava v §31a zákona č.186/2004 Z.z. od 15.4.2004 zaväzovala odporcu k určeniu novej výšky poistného na základe nových poistno-matematických metód v zmluvných vzťahoch s jeho klientmi smerom do budúcna a nepredstavovala pre odporcu objektívnu právnu nemožnosť plnenia z poistných zmlúv uzavretých pred účinnosťou tohto zákona, teda aj v prípade plnenia z poistnej zmluvy pre navrhovateľky.
Podľa §37 ods.3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Táto argumentácia odporcu je nedôvodná, nakoľko samotné znenie §37 ods.3 OZ vylučuje možnosť, aby právny úkon pre chyby v písaní a počítaní v prípade, že jeho význam je nepochybný bol neplatný. Za chybu v písaní sa považuje pravopisné chyby v právnom úkone, nedopatrením preškrtnuté miesta na tlačivách.
Avšak za chybu v písaní a počítaní rozhodne nemožno považovať nesprávne nastavený mechanizmus výpočtu poistného odporcom pri začiatku výkonu poisťovníctva, ktorý bol navyše schválený MF SR.
Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že aplikácia nesprávne nastaveného kalkulačného vzorca do konkrétnej poistnej zmluvy neznamená právo pre odporcu na opravu dohodnutej výšky poistného
plnenia (aj keď podľa nesprávneho kalkulačného vzorca) v zmysle opravy chyby v písaní, či počítaní a teda neznamená ani neplatnosť poistnej zmluvy v dotknutej časti v zmysle §37 ods.3 OZ.
Podľa §3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Tvrdenie odporcu, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného pre navrhovateľku je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená je nedôvodné.
Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda“, (zmluvy sa musia dodržiavať) vyplývajúci z čl.2 ods.3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istota v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu o tom, že Poistná zmluva uzavretá s navrhovateľkou dňa 18.3.1999 zostala platná a účinná v nezmennej podobe aj napriek jednostrannému oznámeniu odporcu o zániku poistenia ku dňu 18.3.2009 súd dospel k záveru, že plnenie zo zmluvy tak, ako bolo dohodnuté neodporuje dobrým mravom zakotveným v §3 OZ.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že Poistná zmluva uzavretá s navrhovateľkou dňa 18.3.1999 zostala platná a účinná v nezmennej podobe aj napriek jednostrannému oznámeniu odporcu o zániku poistenia ku dňu 15.6.2008 a že zánik poistenia nastal až v účastníkmi dohodnutej dobe dňa 18.3.2009 vznikom poistnej udalosti - dožitia sa konca poistenia. Na základe toho vznikla odporcovi zmluvná povinnosť vyplatiť navrhovateľke dohodnuté poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 1.523,27 EUR (45.890,-Sk). Odporca dňa 19.5.2009 poukázal navrhovateľke platbu vo výške 1.106,69 EUR, ktorú navrhovateľka prevzala a teda odporca bol z rovnakého titulu - poistného plnenia, povinný zaplatiť aj zostávajúcu, žalovanú sumu ihneď potom, ako sa dozvedel o vzniku poistnej udalosti, t.j. dňa 27.4.2009 (čl.13 bod 3 VPP).
Podľa čl.12 bod 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (platné pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995) z poistenia je poisťovňa povinná pri vzniku poistenej udalosti vyplatiť jednorazové plnenie alebo poskytnúť dôchodok, podľa toho, čo bolo dojednané.
Podľa čl.13 bod 3 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (platné pre zmluvy uzavreté od 1.6.1995) vznikla navrhovateľovi povinnosť oznámiť poistnú udalosť odporcovi.
Odporca plnenie v prevyšujúcej časti odopieral z dôvodu, že poistné plnenie u navrhovateľky je redukované, nakoľko navrhovateľka s poukazom na platobný kalendár neplatila riadne a včas poistné počas trvania poistného vzťahu.
Podľa čl.9, bod 2, písm.a.) Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote uvedenej v 1. odseku, t.j. do šiestich mesiacov odo dňa jeho splatnosti, rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvé dva roky poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy).
Z poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok (čl.8, bod 3) vyplýva, že poistné bolo splatné vždy k 1. dňu poistného obdobia a toto poistné obdobie je určené podľa spôsobu platenia poistného, v tomto prípade bolo dohodnuté splácanie mesačne, t.j. nakoľko prvé poistné bolo zaplatené pri uzavretí poistnej zmluvy dňa 17.3.1999, tak dňom splatnosti každej ďalšej splátky bol 18. deň príslušného kalendárneho mesiaca.
Ako vyplýva z platobného kalendára pre Poistnú zmluvu Č..XXXXXXXXXX, navrhovateľka platila poistné vždy pravidelne k 18.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, resp. skôr v rozsahu 1 až 5 dní. V ani jednom mesiaci nepoukázala platbu po lehote splatnosti. Preto tento argument odporcu je absolútne nedôvodný.
Záverom súd konštatuje, že odporca po zániku poistenia na základe preukázanej poistnej udalosti na strane navrhovateľky ku dňu 18.3.2009, je povinný zaplatiť navrhovateľke doplatok do dohodnutého poistného plnenia v sume 416,58 EUR (po odpočítaní už prijatého plnenia v sume 1.106,69 EUR z celkovej sumy dohodnutého poistného plnenia 1.161,79 EUR).
Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa §517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa §3 ods.2 cit. nariadenia vlády Slovenskej republiky ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že odporca sa so zaplatením dlžného poistného dostal do omeškania deň nasledujúci potom, ako sa dozvedel o vzniku poistenej udalosti u navrhovateľa (dňa 27.4.2009, ako vyplýva z jeho písomne reakcie zo dňa 30.4.2009 na list navrhovateľky o oznámení poistnej udalosti) t.j. od 28.4.2009. Od tohto dátumu súd zaviazal odporcu aj k zaplateniu úrokov z omeškania (podľa §517 OZ) vo výške 9,25% ročne, ktorá zodpovedá §3 ods.1 Nar. vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (8 percentuálnych bodov plus 1,25% základnej úrokovej sadzby ECB).
Vzhľadom na uvedené súd v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne zo žalovanej sumy 416,58 EUR od 19.3.2009 do 27.4.2009 ako nedôvodnú zamietol.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka mala neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. v sadzbe úroku z omeškania), priznal jej súd nárok na náhradu trov konania v plnej výške a podľa výpočtu a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky) v znení účinnom k dátumu vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci.
Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura+ 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.
Podľa §10 ods.2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa §14 ods.1, písm.a., b., c.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, za konanie pred súdom.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľky na zaplatenie pohľadávky vo výške 416,58 EUR, preto tarifná hodnota jedného úkonu právnej služby je 29,88 EUR. V zmysle toho súd priznal navrhovateľke trovy za nasledujúce úkony právnej služby takto v súlade s § 10 a nasl. vyhlášky :
- príprava a prevzatie veci .....................................................................29,88 EUR
- spracovanie a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.......... 29,88 EUR
- výzva na poskytnutie plnenia- pokus o zmier..................................... 29,88 EUR
- vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 2.5.2012 k odvolaniu odporcu ..... 29,88 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 ................................................. 29,88 EUR
- písomné vyjadrenie zo dňa 15.8.2014 ................................................ 29,88 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 18.9.2014 ................................................ 29,88 EUR spolu za 6 úkonov 209,16 EUR plus režijný paušál za 6 úkonov ( 3x 6,95 EUR, 3 x 8,02 EUR) 44,91 EUR ...................................................................................................................................................... Spolu za úkony a režijný paušál spolu 261,08 EUR
Z osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva, že osobné vozidlo advokáta má spotrebu paliva 4,8 litra na 100 km. Z predloženého vyúčtovania vyplýva, že advokát si vyčíslil spotrebu paliva 7 litrov na 100 km.
Podľa §1 ods.2 písm.a) zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 283/2002 Z. z.“), tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa §7 ods.2 prvá veta zák. č.283/2002 Z. z. sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Podľa §1 písm.b) opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Podľa §7 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z Z.z. o cestovných náhradách sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Náhrada cestovného motorovým vozidlom N. M. D. K. XXX D. rok 2014 - účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 4,8 x 1,370 EUR = 6,58 EUR : 100/1 km x 60 km = 3,95 EUR + 60 km x 0,182 EUR (5,50 Sk v súlade s opatrením č. 181/2008 Z.z.) = 10,92 EUR t.j. 3,95 EUR + 10,92 EUR spolu vo výške 14,87 EUR. Náhrada cestovného motorovým vozidlom N. M. D. K. XXX D. rok 2014 - účasť na pojednávaní dňa 18.9.2014 44,8 x 1,370 EUR = 6,58 EUR : 100/1 km x 60 km = 3,95 EUR + 60 km x 0,182 EUR (5,50 Sk v súlade s opatrením č. 181/2008 Z.z.) = 10,92 EUR t.j. 3,95 EUR + 10,92 EUR spolu vo výške 14,87 EUR.
Spolu náhrada cestovného je 29,74 EUR (14,87 x 2).
Podľa §17 ods.1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd priznal navrhovateľke aj náhradu za stratu času nasledovne : Za účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 výpočtový základ v roku 2014 804 EUR 1/60 výpočtového základu 13,40 EUR Čas strávený cestou Prešov-Košice 1 polhodina Čas strávený cestou Košice- Prešov 1 polhodina ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------2 polhodiny x 13,40 EUR 26,80 EUR
Za účasť na pojednávaní dňa 18.9.2014 výpočtový základ v roku 2014 804 EUR 1/60 výpočtového základu 13,40 EUR Čas strávený cestou Prešov-Košice 1 polhodina Čas strávený cestou Košice- Prešov 1 polhodina ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 2 polhodiny x 13,40 EUR 26,80 EUR Spolu 53,60 EUR
Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 344,42 EUR (261,08 EUR + 29,74 EUR + 53,60 EUR), ktoré je procesne neúspešný odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Heleny Schneiderovej, advokátky so sídlom Floriánova č. 12, 080 01 Prešov.
Navrhovateľka si náhradu trov konania vyčíslila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sumou 341,48 EUR (261,08 EUR + 33,34 EUR + 53,60 EUR) za právne zastúpenie. K uvedenému rozdielu súd uvádza, že nejde o porušenie zásady „neprisúdiť viac, ako je žalované“, nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľky len pri konečnom súčte jednotlivých položiek neuviedla správny súčet, aj napriek tomu, že všetky položky (261,08 EUR + 33,34 EUR + 53,60 EUR), okrem cestovného 33,34 EUR, ktoré súd ako vyššie uvedené krátil na sumu 29,74 EUR, uviedla správne.
Podľa §11 ods.1 z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa §11 ods.4 z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona 7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Podľa §3 ods.1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších predpisov, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.
Navrhovateľka dňa 11.3.2011 zaplatila súdny poplatok vo výške 25 EUR. Nakoľko však ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd vo výroku tohto rozsudku rozhodol, že súdny poplatok jej bude prostredníctvom Daňového úradu Prešov vrátený ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa §4 ods.2, písm.za) z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Podľa §2 ods.2, prvá veta z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
V pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka (NS SR sp. zn.4 Cdo/268/2005), a teda podľa názoru súdu je spotrebiteľ oslobodený vo všetkých konaniach, v ktorých požíva status spotrebiteľa, inak povedané, keď druhou stranou sporu je podnikateľ a spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa pol.1a Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba v konaní sa platí súdny poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu vo výške 6%, najmenej 16, 50 eura, najviac 16 596, 50 eura v obchodných veciach, najviac 33 193, 50 eura.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa domáhala ochrany svojho práva zo zmluvy o poistení ako spotrebiteľ, aplikoval súd na daný prípad ustanovenie §4 ods.2, písm.za) z.č.71/1992 Z.z. a zaviazal odporcu k úhrade súdneho poplatku vo výške 24,50 EUR (6% zo sumy 416,58 EUR) na účet Okresného súdu Košice I. a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach, dňa 18. september 2014
JUDr. Jarmila Centková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mária Ušalová