Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-217-2014.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/217/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. KRALOVENSKÝ, s.r.o., so sídlom Dončova 9/1445, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 857 483, právne zastúpeného FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, I031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: ELIT SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Kolmá 4, 851 01 Bratislava, IČO: 31 596 061, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Andrejom Maarom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 757,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/1/2014-76 zo dňa 24.04.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/1/2014-76 zo dňa 24.04.2014 p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Andreja Maara, advokáta, so sídlom S. X, H., trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia vo výške 71,38 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu podanú 18.12.2013, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 757,56 Eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov vo výške 569,22 Eur. Podľa žaloby kúpil žalobca dňa 07.06.2012 od žalovaného náhradné diely na svoje motorové vozidlo. Jednalo sa o sadu tzv. ramien na prednú nápravu v počte 10 ks. Hoci všetkých desať výrobkov bolo na pokladničnom bločku označených značkou LMI a príslušným číselným označením, žalobca dodatočne zistil, že štyri ramená nie sú originálnymi výrobkami zn. LMI, ale dve z nich majú označenie TRW a na dvoch je výrobné označenie zbrúsené. Túto skutočnosť oznámil žalovanému, od ktorého požadoval výmenu týchto štyroch ramien za tovar deklarovaný na pokladničnom bločku. Žalovaný ramená odmietal vymeniť a tvrdil, že dodaný tovar je rovnakej kvality ako ostatné ramená, pričom poukazoval na tzv. „sprekupovanie“ tovaru a následný predaj pod jednotným typovým označením, ktorý má byť bežnou praxou medzi výrobcami v súlade s predpismi EÚ. Žalobca napokon od kúpnej zmluvy v tejto časti odstúpil a pokúsil sa vrátiť vadný tovar žalovanému. Žalovaný tovar dňa 27.11.2013 odmietol prevziať. Žalobca preto požaduje vrátenie časti kúpnej ceny v rozsahu ceny štyroch vadných ramien vo výške 595,35 Eur bez DPH a náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch spojených s montážou a demontážou vadných ramien a vykonaním tzv. geometrie prednej nápravy vo výške 162,21 Eur bez DPH. Z celkovej sumy žiadal žalobca priznať tiež úroky z omeškania od 28.11.2013 do zaplatenia.
Žalovaný v priebehu konania namietal, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. Žalobcovi dodal tovar, ktorý zodpovedal označeniu na pokladničnom bločku. Žalovaný do originálneho balenia dodaných výrobkov nezasahoval. Dodávateľ časť týchto výrobkov kúpil od iného výrobcu TRW a následne ich prebalil do
svojho balenia. Vzhľadom na kvalitatívnu zhodu týchto výrobkov je takýto postup obvyklý a v súlade s legislatívou EÚ. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal existenciu vád dodaného tovaru. Ak by vadou malo byť označenie výrobku, tak táto vada by, vzhľadom na priehľadnosť použitého obalu, bola zistiteľná už pri preberaní výrobku. Svoje výhrady voči tovaru však žalobca oznámil až po štyroch mesiacoch od kúpy. Ak by aj výhrady žalobcu boli dôvodné, nešlo by o podstatné porušenie zmluvy, a preto bol žalobca povinný vopred žalovaného upozorniť na svoj úmysel odstúpiť od zmluvy po márnom uplynutí lehoty na dodatočné plnenie podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka. Žalobca nepreukázal ani doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému. Žalovaný namietal tiež nárok na náhradu škody z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi údajnou vadou výrobkov a vykonaním servisných prác.
Okresný súd ustálil skutkový stav tak, že na základe ústnej kúpnej zmluvy žalobca kúpil od žalovaného sadu 10 ks ramien na prednú nápravu svojho vozidla. Údaje o kúpnej cene a o ich typovom označení boli deklarované na pokladničnom bločku. Medzi účastníkmi rovnako bolo nesporné, že štyri ramená mali iné označenie ako zvyšných šesť ramien. Sporným medzi stranami ostalo, či takto dodaný tovar mal alebo nemal vady. Výhrady žalobcu nesmerovali ku kvalite dodaného tovaru a nejedná sa o vady, ktoré by sa vzťahovali na akosť tohto tovaru. Žalobca namietal, že tovar nebol dodaný riadne, keďže sčasti bol dodaný iný tovar, než na akom sa so žalovaným dohodol. Žalovaný v rámci korešpondencie so žalobcom priznal, že mu predal aj iné výrobky od iného výrobcu. Samotný žalovaný na svojej stránke rozlišuje výrobky zn. LMI a zn. TRW. V praxi tak existujú výrobky obidvoch značiek a tvrdenie žalovaného o rovnakej kvalite týchto výrobkov je bezpredmetné. Žiadny predávajúci nemôže nahrádzať prejav vôle kupujúceho a predať mu iný výrobok, ako ten, ktorý si kupujúci objednal. Okresný súd tak v zhode so žalobcom konštatoval, že žalovaný nedodal tovar riadne, nakoľko sčasti dodal iný tovar, ako deklaroval na pokladničnom bločku. Argumentácia žalovaného o obvyklej praxi výrobcov a o tzv. „sprekupovaní“ výrobkov a prebaľovaní do svojich obalov neobstojí. Nemožno poukazovať ani na žalovaným uvádzanú legislatívu EÚ, ktorá sa na tento prípad nevzťahuje a rieši oprávnenosť používania označenia originálny náhradný diel. Dodaný tovar tak sčasti vykazoval vady podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo sa považuje za porušenie povinnosti predávajúceho. Podľa názoru okresného súdu tým došlo k porušeniu kúpnej zmluvy nepodstatným spôsobom, nakoľko žalobca nepreukázal vedomosť žalovaného, že na plnení povinnosti pri takomto porušení zmluvy nebude mať záujem. Žalobca naopak svojím konaním po zistení vád opakovane potvrdil, že mal záujem aj na neskoršom dodatočnom plnení. Ak by aj žalovaný nedodaním tovaru porušil zmluvu podstatným spôsobom, zmeškal žalobca včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru. Žalobca priznal, že na dodanie iného tovaru ho upozornil servisný technik už dňa 19.06.2012 ešte pred montážou predmetných vadných ramien. Túto skutočnosť ihneď oznámil žalobca žalovanému, ktorý ho následne emailom ubezpečil, že dodaný tovar má požadované vlastnosti. Žalobcovi zrejme takéto ubezpečenie vtedy postačovalo a tak si nechal na svoje vozidlo namontovať aj tieto ramená. Dodanie odlišného typu ramien následne písomne namietol až v októbri 2012, pričom nepravdivo uviedol, že dodanie iného typu ramien bolo zistené až 16.10.2012. Po ďalšej korešpondencii od kúpnej zmluvy v časti vadných ramien odstúpil. Žalobca tak požadoval dodanie chýbajúceho tovaru prvýkrát až v októbri 2012, hoci bol na túto vadu upozornený v júni 2012. Štvormesačný odstup rozhodne nemožno považovať za včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru, a preto má žalobca nároky z vád tovaru len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Žalobca napokon od kúpnej zmluvy odstúpil, avšak nepreukázal, či žalovaného vopred upozornil na svoj zámer od kúpnej zmluvy v tejto časti odstúpiť (§ 437 ods. 5 Obchodného zákonníka), a preto okresný súd odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné. Žalovaným namietané nepreukázanie času doručenia odstúpenia žalovanému je preto irelevantné. Ak odstúpenie od zmluvy nie je platné, kúpna zmluva zo dňa 07.06.2012 medzi účastníkmi naďalej existuje a žalobca je naďalej vlastníkom celej sady ramien, a preto nemá nárok na vrátenie kúpnej ceny. Preto v časti, kde žalobca žiada vrátenie kúpnej ceny vo výške 595,35 Eur, okresný súd žalobu zamietol. Zostávajúca istina mala predstavovať nárok na náhradu škody, ktorá mala byť žalovaným spôsobená dodaním vadných štyroch ramien. Takýto nárok je samostatným nárokom a hoci odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo platné, nemení to nič na skutočnosti, že žalovaný porušil svoju povinnosť a nedodal žalobcovi riadne objednaný tovar. Nemožno však prehliadať porušenie špecifickej zakročovacej povinnosti žalobcu, ktorá smeruje k preventívnemu predchádzaniu hroziacim škodám podľa § 384 Obchodného zákonníka. Súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý priznal, že na dodanie typovo vadného tovaru bol upozornený už v júni 2012, pred montážou týchto ramien na vozidlo. Žalobca teda vynaložil náklady na montáž s vedomím, že tieto nezodpovedajú typovému označeniu uvedenému na pokladničnom bločku. Skutočnosť, že tak činil v dôsledku emailového ubezpečenia žalovaného o porovnateľnej kvalite dodaných výrobkov, je irelevantná, nakoľko žalobca uplatňuje nároky z vád tovaru, ktoré nespočívajú vo výhradách k akosti dodaného tovaru, ale len v nesprávnom typovom označení, teda
v dodaní iného ako objednaného výrobku. Preto aj v zostávajúcej časti súd návrh zamietol. Prvostupňový súd o trovách konania rozhodol tak, že podľa § 142 ods. 1 OSP priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré zodpovedajú vynaloženým trovám právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a namietol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný nedodal žalobcovi tovar riadne, pričom k tomu istému záveru dospel aj súd prvého stupňa. Tým sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom. Žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád listom zo dňa 16.10.2012, čo žalovaný neakceptoval, nakoľko považoval uplatnený nárok za nedôvodný. Neakceptovanie uplatneného nároku nemá oporu v platnom právnom poriadku. V zmysle ust. § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie. Preto, ak žalovaný neakceptoval uplatnený nárok, absencia poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty nie je dôvodom neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Žalobca mal nárok na odstúpenie od zmluvy bez akýchkoľvek ďalších podmienok v ktoromkoľvek štádiu trvania zmluvného vzťahu. Preto rozlišovanie súdu prvého stupňa, či sa jedná o porušenie podstatné alebo nepodstatné, je bezpredmetné. Odstúpenie od zmluvy je platný právny úkon, v dôsledku ktorého je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi plnenie po zrušení zmluvy, teda kúpnu cenu, ktorú žalobca za vadný tovar zaplatil. Právne posúdenie súdu prvého stupňa žalobca považuje za nesprávne. Žalobca nesúhlasí tiež s argumentáciou, že žalobca ako kupujúci nepreukázal vedomosť žalovaného, že na plnení povinnosti pri takomto porušení zmluvy nebude mať záujem. Žalobca si výlučne objednal jedine dodanie tovaru pod zn. LMI a o iné plnenie nemal záujem, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi pred súdom. Argumentáciu súdu prvého stupňa, že žalobca po zistení vád svojím konaním potvrdil, že mal záujem aj na neskoršom dodatočnom plnení, považuje žalobca za argumentáciu, ktorá nemá oporu v jeho konaní, nakoľko žalobca žiadal vymeniť vadný tovar za bezvadný a nie dodatočne dodať tovar, ktorý si objednal, v čom žalobca vidí podstatný rozdiel.
Prvostupňový súd tiež dospel k záveru, že žalobca už dňa 19.06.2012, teda ešte pred montážou, vedel o existencii vadných ramien. S týmto názorom žalobca nesúhlasí, nakoľko „servisný technik mu len oznámil, že na dvoch ramenách sú zbrúsené údaje“. Pri oznámení stavu servisným technikom „nemal žalobca inú možnosť, ako namontovať aj dva diely, na ktorých boli zbrúsené identifikačné údaje“. Pôvodné ramená boli v nevyhovujúcom technickom stave a vozidlo je pre žalobcu nevyhnutnou potrebou pri plnení pracovných povinností. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že nepravdivo uviedol, že dodanie iného typu ramien bolo zistené až 06.10.2012. Oznámenie servisného technika zo dňa 19.06.2012 bolo o skutočnosti, že na dvoch ramenách je viditeľná stopa po zbrúsení, resp. že na nej bol vykonaný mechanický zásah. O dodaní iného tovaru sa žalobca dozvedel až dňa 06.10.2012 vizuálnym zistením, keď bolo vozidlo na zdviháku v servise. Keďže žalovaný odo dňa uskutočnenia plnenia vedel, že dodaný tovar trpí vadami vytknutými žalobcom, je nevyhnutné aplikovať ust. § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré zbavuje žalobcu povinnosti podať správu o vadách bez zbytočného odkladu.
Podľa žalobcu rozsudkom súdu prvého stupňa bola priznaná ochrana žalovanému, ktorý od počiatku konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný od počiatku vedel, že porušuje svoju zmluvnú povinnosť dodať tovar riadne. Zákon pritom v § 39 Občianskeho zákonníka postihuje sankciou neplatnosti taký právny úkon, ktorý zákonu odporuje alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého účastníka, k zneužitiu jeho dobromyseľnosti alebo k zneužitiu postavenia jedného účastníka na úkor ostatných účastníkov, sa považuje za zneužitie práva. Čo sa týka nároku na náhradu škody, ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 373 Obchodného zákonníka). Vzhľadom k tomu, že sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, teda porušenie povinnosti zo záväzku dodaním iného tovaru, vznik škody na strane kupujúceho a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho liberačného dôvodu, nárok žalobcu na náhradu škody bol uplatnený v súlade s právnou úpravou. Žalobca nesúhlasí ani s názorom o porušení svojej zakročovacej povinnosti, nakoľko mu nie je známe, aké iné, okrem vykonaných opatrení,
mal vykonať, aby mu bola poskytnutá ochrana jeho práv a oprávnených záujmov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudkom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poskytnutie primeranej lehoty s odkazom na § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako to uvádza žalobca, nie je pri uplatňovaní nároku z vád tovaru jedinou podmienkou pre odstúpenie od zmluvy. Prvostupňový súd správne posúdil odstúpenie od zmluvy ako neplatné, nakoľko nedošlo k naplneniu predpokladu podľa § 437 ods. 5 OBZ, a teda k upozorneniu žalovaného na úmysel od zmluvy odstúpiť. Žalobca nepreukázal, že si vymienil podmienku, že všetok tovar musí byť od výrobcu LMI. Z emailu zo dňa 19.06.2012 vyplýva, že žalobca o rôznom označení vedel. Ak by sa skutočne jednalo o podmienku z jeho strany pri kúpe tovaru, od zmluvy mal/mohol odstúpiť pred montážou dodaného tovaru do svojho vozidla. Napriek zrejmej vedomosti o údajnej vade si nechal náhradné diely do vozidla namontovať a od zmluvy odstúpil až v októbri 2012, čo zjavne nie je konanie bez zbytočného odkladu. Preto žalobca nemohol odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, ale iba spôsobom pre nepodstatné porušenie zmluvy, kde sa vyžaduje poskytnutie dodatočnej lehoty spolu s upozornením na možnosť odstúpenia. Ani jedna z podmienok nebola splnená. Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť montážou a demontážou predmetných dielov, prvostupňový súd správne vyhodnotil neopodstatnenosť úkonov, ktoré ku vzniku škody viedli. Žalobca nepreukázal žiadne funkčné vady na namontovaných dieloch. Nedostatok označenia žalobca poznal už pred montážou a mohol teda vzniku škody zabrániť, ak by diely do vozidla nenamontoval. Namontovanie dielov, ktoré žalobca považoval za vadné a mal v úmysle ich vrátiť žalovanému, nemožno považovať za splnenie tejto povinnosti. Preto žalovaný nie je povinný nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým relevantným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.
Nosným dôvodom podaného odvolania je námietka nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil vo vecno-právnej rovine opodstatnenosť uvedených odvolacích dôvodov žalobcu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je pod vecou potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Žalobca v podanom odvolaní, rovnako ako v priebehu prvostupňového konania, zotrvával na tvrdení, že od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným platne odstúpil. Krajský súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že základom právneho vzťahu medzi účastníkmi bola kúpna zmluva, uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Podľa tejto kúpnej zmluvy mal žalovaný dodať žalobcovi 10 ks ramien, ktoré sú v pokladničnom doklade označené ako ramená LMI s uvedením ich identifikačného čísla. V konaní tiež bolo medzi účastníkmi nesporné, že štyri z týchto desiatich ramien neboli ramená LMI, ale dve z nich boli ramená označené značkou TRW a dve ramená mali výrobné údaje zbrúsené. V zhode so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový súd, tak aj krajský súd konštatuje, že v časti štyroch dodaných ramien porušil žalovaný ako predávajúci svoje povinnosti a v tejto časti možno konštatovať vady dodaného tovaru. V zmysle ust. § 422 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka sa totiž za vady tovaru považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by sa v tomto prípade malo zo strany žalovaného jednať o podstatné porušenie zmluvy. Predovšetkým z postupu samotného žalobcu nie je možné dospieť k záveru, že by v čase uzavretia zmluvy žalovaný vedel, alebo by bolo rozumné predvídať, že pri takomto porušení povinnosti nebude mať žalobca záujem na plnení zmluvných povinností (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ak by žalobca na takomto plnení skutočne nemal záujem, tak by sporné štyri ramená na svoje vozidlo vôbec nedal nenamontovať. Už pred ich montážou pritom žalobca o týchto vadách vedel, čo správne z vykonaných dôkazov konštatoval okresný súd. V tejto súvislosti je potrebné vyjadriť sa k nesúhlasu žalobcu s konštatovaním prvostupňového súdu, že žalobca nepravdivo uviedol, že dodanie iného typu ramien bolo zistené až dňa 06.10.2012. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol na dodanie iného tovaru upozornený už dňa 19.06.2012. Toto zistenie vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.03.2014, že po dodaní tovaru zo strany žalovaného dňa 12.06.2012 žalobca dňa 18.06.2012 odovzdal motorové vozidlo v autorizovanom servise GALIMEX s.r.o. Martin, za účelom výmeny ramien prednej nápravy. Ďalej žalobca v tomto vyjadrení uvádza, že ho dňa 19.06.2012 kontaktoval servisný technik, že na dvoch ramenách sú vybrúsené továrenské znaky a že dve spodné ramená sú označené ako TRW s tým, že žalobca ihneď ohľadom týchto zistení kontaktoval pracovníka žalovaného. Tým podľa názoru odvolacieho súdu žalobca sám potvrdil, že o ním tvrdených vadách štyroch dodaných ramien mal vedomosť už dňa 19.06.2012, a nie až v októbri 2012, ako to tvrdí v podanom odvolaní. Aj podľa názoru krajského súdu tak tvrdené vady žalobca zistil najneskôr ku dňu 19.06.2012, kedy bol na ne upozornený servisným technikom a napriek tomu ramená na vozidlo dať namontovať.
Zároveň však pre úplnosť treba poukázať i na skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania a z predložených fotografií predmetných ramien, a síce, že tieto ramená boli zabalené v priehľadnom igelitovom obale, cez ktorý bolo možné zistiť továrenskú značku, prípadne zbrúsenie identifikačných údajov. Krajský súd je potom toho názoru, že tieto vady mal a mohol žalobca zistiť už pri prehliadke pri prevzatí tovaru v zmysle ust. § 428 ods. 1 OBZ. Na druhej strane však zo skutočnosti, že tovar bol zabalený v priehľadnom obale, je možné dospieť k záveru, že o týchto vadách musel mať vedomosť aj žalovaný ako predávajúci, ktorý napriek tejto skutočnosti deklaroval na pokladničnom doklade, že žalobcovi predáva ramená zn. LMI. Preto v zmysle ust. § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka v tomto prípade nenastali účinky ods. 1 a 2 tohto ustanovenia, nakoľko sa jedná o vady tovaru, ktoré sú dôsledkom skutočnosti, o ktorých predávajúci vedel, alebo musel vedieť v čase dodania tovaru. Uplatnenie nárokov z vád až v mesiaci október 2012, teda 4 mesiace po tom, ako boli vady žalobcom zistené, by bolo možné považovať za oneskorené uplatnenie vád, nakoľko neboli notifikované v zmysle ust. § 428 ods. 1 OBZ bez zbytočného odkladu. Keďže však účinky tohto ustanovenia v dôsledku vedomosti žalovaného o predmetných vadách nenastali, mohol žalobca uplatniť vady aj neskôr, po uplynutí tejto zákonnej lehoty.
Žalobca v podanom odvolaní argumentuje tiež odkazom na ust. § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že mohol od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty, keďže žalovaný mu oznámil, že svoj záväzok z titulu vadného plnenia nesplní. Vo vzťahu k uplatnenému nároku a posudzovaniu platnosti či neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom však treba poukázať na skutočnosť, že ust. § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka je všeobecným ustanovením upravujúcim otázky týkajúce sa odstúpenia od zmluvy. Pre konkrétne zmluvné typy, v tomto prípade pre kúpnu zmluvu, však Obchodný zákonník osobitne určuje ďalšie podmienky, ktoré je potrebné naplniť na to, aby od zmluvy bolo možné odstúpiť. Žalobca tak nepochybne mohol od zmluvy odstúpiť vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odmietol vadné ramená vymeniť. Zároveň však žalobca musí rešpektovať ust.
§ 437 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje ďalšie podmienky, týkajúce sa riešenia právneho vzťahu účastníkov kúpnej zmluvy pri porušení tejto zmluvy. Toto ustanovenie vo svojom ods. 5 určuje ďalšiu podmienku pre odstúpenie od zmluvy, v zmysle ktorej možno od kúpnej zmluvy odstúpiť, ak kupujúci upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty na odstránenie vád alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy.
V tomto prípade pritom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva a žalobca ani netvrdil, že by žalovaného pred odstúpením od zmluvy upozornil na to, že má úmysel od zmluvy odstúpiť. Z korešpondencie účastníkov je zrejmé, že žalobca zasielal žalovanému výzvy, v ktorých uplatňoval nároky z vád dodaného tovaru v podobe žiadosti o výmenu dodaných ramien. Listom zo dňa 16.10.2012 uplatnil žalobca vady dodaného tovaru a žiadal o výmenu dodaného tovaru za tovar bezvadný, teda za tovar, ktorý bude zodpovedať označeniu LMI. Po odpovedi žalovaného listom zo dňa 08.11.2012 žalobca oznámil, že trvá na výmene vadného tovaru za tovar bezvadný a listom zo dňa 10.12.2012 oznámil žalovanému, že sa nestotožňuje so stanoviskom predajcu, keďže predajca nepodal vysvetlenie, ktorým by náležite odôvodnil zámenu tovaru druhovo a ani cenovo. Následne listom zo dňa 12.04.2013 žalobca odstúpil od časti kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, ak kúpna zmluva bola dodaním tovaru s vadami porušená podstatným spôsobom. Podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného však v konaní zistené nebolo, a preto mohol žalobca odstúpiť od zmluvy len podľa ust. § 437 Obchodného zákonníka, ktoré okrem iného upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy, ak kúpna zmluva bola dodaním tovaru s vadami porušená nepodstatným spôsobom. Krajský súd preto konštatuje, že v tomto prípade žalobca nedodržal svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka a neupozornil žalovaného ako predávajúceho na svoj úmysel odstúpiť od zmluvy. Predchádzajúce upozornenie na tento úmysel je podľa uvedeného zákonného ustanovenia podmienkou, len za splnenia ktorej môže kupujúci od zmluvy odstúpiť. Ak takéto upozornenie zo strany žalobcu žalovanému nebolo zaslané, tak žalobcovi nevznikla možnosť od zmluvy odstúpiť a jeho odstúpenie od zmluvy je neplatným právnym úkonom pre rozpor s týmto právnym predpisom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Neplatným odstúpením od zmluvy nedošlo k zániku zmluvného vzťahu a na strane žalovaného nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zodpovedajúcu časť kúpnej ceny dodaného tovaru. Preto prvostupňový súd postupoval správne, ak v časti istiny uplatnenej titulom nároku na vrátenie časti zaplatenej kúpnej ceny vo výške 595,35 Eur žalobu zamietol.
Vo vzťahu k zamietnutiu uplatneného nároku na náhradu škody žalobca v podanom odvolaní namietol, že splnil všetky zákonné predpoklady podľa § 373 Obchodného zákonníka na preukázanie vzniku svojho nároku na náhradu škody voči žalovanému. Predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody je porušenie povinnosti zo záväzkovo-právneho vzťahu, vznik škody na strane kupujúceho a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti predávajúceho. V tomto prípade krajský súd konštatuje, že v priebehu súdneho konania bolo zistené, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkovo-právneho vzťahu tým, že nesplnil dodávku tovaru riadne, nakoľko dodal v časti uskutočnenej dodávky tovar odlišný od tovaru požadovaného žalobcom a tiež odlišný od tovaru, ktorý sám žalovaný deklaroval na pokladničnom doklade. Žalobca tvrdí, že v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti žalovaného mu vznikla škoda, predstavujúca náklady na demontáž ramien a geometriu prednej nápravy motorového vozidla.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) predstavuje vzťah príčiny a následku, ktorý je daný vtedy, ak je daná skutočnosť v takom vzťahu k inej skutočnosti, že podľa všeobecnej ľudskej skúsenosti, resp. odborných znalostí, treba jednu pokladať za príčinu druhej a túto za jej následok; ide o skutkový vzťah medzi dvomi skutočnosťami, ktorý má výslovne príčinnú povahu. Na preukázanie príčinnej súvislosti musí byť škoda bezprostredným dôsledkom protiprávneho jednania. Škoda teda musí vzniknúť v dôsledku porušenia právnej povinnosti a musí platiť, že ak by nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, nevznikla by ani škoda. V prejednávanom prípade by tak žalobca ako nositeľ dôkazného bremena musel nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že medzi dodaním štyroch kusov ramien, ktoré nespĺňali požiadavky žalobcu a vynaloženými nákladmi na demontáž týchto ramien a geometriu podvozka, je bezprostredný vzťah príčiny a následku. Podľa názoru krajského súdu však takýto vzťah konštatovať nie je možné. Ako už bolo uvedené, žalobca ešte pred montážou týchto dielov do vozidla bol dňa 19.06.2012 servisným technikom upozornený, že dva diely majú iné označenie a na dvoch dieloch označenie úplne absentuje (zbrúsením). Žalobca preto mohol vzniku akýchkoľvek nákladov zabrániť tým, že by diely, ktoré podľa svojho vyjadrenia od počiatku mienil žalovanému vrátiť, do vozidla vôbec nenamontoval. V tomto smere krajský súd akcentuje
už vyššie prezentované konštatovanie, že ak by žalobca na inom plnení skutočne nemal záujem, tak pri preukázanej vedomosti o inom typovom, či zbrúsenom označení 4 ks ramien nemal súhlasiť s ich namontovaním do svojho motorového vozidla. Náklady spojené s ich následnou demontážou v októbri 2012 tak nemajú žiadnu súvislosť s porušením povinnosti na strane žalovaného, ktorý dodal iné ako objednané diely. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti dodať tovar riadne a škodou týkajúcou sa montáže či demontáže tohto tovaru by bola daná v prípade, ak by sa jednalo o tovar, ktorého vady by boli zistené až po samotnej montáži. V konaní nebolo zistené, že by vady, ktoré spočívali v dodaní iného ako objednaného tovaru, mali akýkoľvek vplyv na prevádzkyschopnosť dotknutého motorového vozidla. Z faktúry autoservisu GALIMEX síce vyplýva, že pri kontrole prednej nápravy bola zistená vôľa v spodných ramenách prednej nápravy, ktorá spôsobovala hluk pri prejazde nerovností, nebol však produkovaný žiaden dôkaz svedčiaci záveru, že by táto vôľa a následne vznikajúci hluk boli v akejkoľvek súvislosti s dodaním iných, ako žalobcom požadovaných ramien. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že bol nútený ramená napriek ich vadnosti na vozidlo namontovať, nakoľko vozidlo potreboval na plnenie svojich pracovných povinností, by vzniku tvrdenej škody mohol žalobca v zmysle ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka predísť tým, že by vadné ramená na svoje vozidlo vôbec nenamontoval a následne by voči žalovanému podľa § 384 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnil povinnosť náhrady nákladov, ktoré by mu vznikli pri plnení zakročovacej povinnosti, spojených napr. so zabezpečením náhradného vozidla na plnenie svojich pracovných povinností.
Krajský súd tak dospel k záveru, že ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením povinností zo strany žalovaného a tvrdenou škodou v podobe nákladov na demontáž a geometriu prednej nápravy vozidla. Neunesenie dôkazného bremena zo strany účastníka konania má v konaní za následok neúspech tohto účastníka v podobe zamietnutia ním uplatneného nároku. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol aj žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody.
V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie, a to tak v napadnutom výroku vo veci samej, ktorým prvostupňový súd žalobu v celom rozsahu zamietol, ako aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania; žalobca napokon v podanom odvolaní osobitným spôsobom vecne nenapadol výrok prvostupňového rozhodnutia o trovách konania. Tento výrok je však závislý od rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci samej a keďže v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené, bol zároveň potvrdený aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.
V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP vo väzbe na § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý uplatnil aj včas vyčíslil náhradu trov konania vo vyjadrení z 20.06.2014 k podanému odvolaniu. Priznaná náhrada odvolacích trov na strane žalovaného spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 51,45 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 71,38 Eur. Preto krajský súd uložil vo veci neúspešnému žalobcovi povinnosť v lehote podľa § 160 ods. 1 OSP nahradiť žalovanému tieto trovy odvolacieho konania, a to na účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 OSP).
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.