Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-15-2022.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v právnom spore žalobcu: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: V. H., nar. X.XX.XXXX, bytom G. X, H., o zaplatenie 91,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 7.9.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2022 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 91,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 7.9.2020 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca uviedol, žalovanému bola dňa 7.8.2020 vystavená faktúra č. 2060056320 vo výške 91,- eur splatná dňa 6.9.2020 za stravu počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení ŠD ZOBOR UKF Nitra za obdobie od 5.5.2020 do 12.5.2020. Žalobca výzvou zo dňa 19.10.2020 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v lehote 30 dní. Žalovaný pohľadávku neuhradil. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky opätovne výzvou zo dňa 19.1.2022 v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia. Žalovaný na výzvu nereagoval žiadnou úhradou. 3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému na adresu uvedenú žalobou. Avšak súd zistil, že sa žalovaný v mieste trvalého pobytu nezdržuje. V Registri obyvateľov Slovenskej republiky má žalovaný uvedený pobyt G. X, H.. Úkony súdu na zistenie adresy jeho skutočného pobytu a doručenie žaloby boli neúspešné. Dňa 2.8.2022 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Podľa § 297 ods. 1 CSP (zákon č.160/2015 Z.z.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.
5. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd len oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.10.2022.
6. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil tento skutkový stav:
7. Žalovanému bola v karanténnom zariadení ŠD ZOBOR UKF Nitra nariadená izolácia a zároveň mu bola zabezpečená strava v čase trvania izolácie od 5.5.2020 do 12.5.2020. Za poskytnutú stravu mu bola vystavená faktúra č. 2060056320 na sumu 91,- eur so splatnosťou 6.9.2020, ktorú bol žalovaný povinný v súlade s ust. § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. zaplatiť.
8. Žalobca výzvou zo dňa 19.10.2020 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v lehote 30 dní a opätovne výzvou zo dňa 19.1.2022 v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia. Žalovaný pohľadávku neuhradil.
9. Podľa § 2 ods. 1 písm. m/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 17.5.2020 (ďalej len citovaný zákon), izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia.
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. n/ citovaného zákona, karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
11. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. f ) zákona č. 355/2007 Z.z. - o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov opatrenia na predchádzanie ochoreniam sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
12. Podľa ust. § 48 ods. 4 písm. n ) zákona č. 355/2007 Z.z. úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú izolácia osoby alebo karanténa osoby, ak je to nevyhnutné na účely ochrany verejného zdravia a ak zvýšený zdravotný dozor alebo lekársky dohľad podľa § 12 ods. 2 písm. f) nepostačujú.
13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie.
14. Podľa ust § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii, karanténe, zvýšenému zdravotnému dozoru a lekárskemu dohľadu.
15. Podľa § 58 ods. 2 citovaného zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.
18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii v znení účinnom do 18.1.2021, podnikateľ, rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, verejná vysoká škola, alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie (ďalej len "určený subjekt"), 1. rozhodnutím ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti alebo vyššieho územného celku vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vydaným v stave bezpečnosti alebo 2. písomným príkazom vedúceho ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti, prednostu okresného úradu vo svojom územnom obvode, prednostu okresného úradu v sídle kraja v územnom obvode kraja alebo predsedu vyššieho územného celku vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vydaným v období krízovej situácie (ďalej len "príkaz"); proti príkazu nie je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 5 písm. b/ zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii v znení účinnom do 18.1.2021, opatreniami hospodárskej mobilizácie sú: organizácia výroby a organizácia služieb.
21. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 77/2020 Z.z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v znení účinnom do 12.5.2020, vláda nariaďuje na celom území Slovenskej republiky vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zákona príslušným ministerstvám určeným ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona na zabezpečenie prednostnej výroby a vybraných služieb.
22. Podľa § 2 ods. 3 citovaného nariadenia vlády SR, na realizáciu karanténnych opatrení určí subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona vybrané zariadenia vo svojej pôsobnosti ako subjekty hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu zákona.
23. Podľa § 2 ods. 5 citovaného nariadenia vlády SR, vláda nariaďuje na celom území Slovenskej republiky vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zákona subjektom hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) zákona na zabezpečenie podporných služieb pre prevádzku karanténnych zariadení určených podľa odsekov 3 a 4, ako aj na iné strategické účely.
24. Vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa § 8 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom 12.03.2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu. V nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie a v súvislosti s riešením situácie šíriaceho sa korona vírusu na Slovensku, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 113 z 15. marca 2020 (ďalej len „uznesenie č. 113“) písmeno A.6. uložila ministerke vnútra SR „vykonať opatrenia so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR“.
25. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky nariadil podľa § 12 ods. 2 písm. f) a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenie č. OLP/3172/2020 zo dňa 17.04.2020, ktoré: „Všetkým osobám, ktoré od 20.apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní.“
26. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovanému bola počas karantény v karanténnom zariadení v dňoch 5.5.2020 do 12.5.2020 poskytnutá strava, za čo žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 91,- eur.
27. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 91,- eur.
28. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 31. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti a ani do dnešného dňa, má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 0 % (plus 5 percentuálnych bodov), od 7.9.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, do zaplatenia. Preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z priznanej istiny od 7.9.2020 do zaplatenia.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).