Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-292-2014.pdf
PDF · 74.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/292/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Blachotrapez, s.r.o., so sídlom Tvrdošín, Vojtaššákova 604, IČO: 36 423 416, proti odporcovi: O. L., bytom X. XX, o zaplatenie 853,65 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/318/2012-44 z 20. marca 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobný návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 853,65 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 853,65 € od 18.9.2008 do zaplatenia a trovy konania.
Vychádzal zo zistenia, že medzi navrhovateľom a odporcom bol občianskoprávny vzťah, na základe ktorého navrhovateľ dodal odporcovi tovar v hodnote 35.717,22 Sk (1.185,59 €). Následne dňa 3.9.2008 navrhovateľ vystavil faktúru na sumu 35.717,-Sk (1.185,59 €). Odporca dňa 17.9.2008 čiastočne plnil svoj dlh vo výške 10.000,-Sk (331,94 €). Vo zvyšku svoj dlh neuhradil.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Uviedol, že i keď súhlasil s pojednávaním v skrátenej lehote, nemal možnosť z vlastnej viny súdu predložiť dôkazy na preukázanie, že pohľadávka navrhovateľa je uhradená. Predložil dve fotokópie príjmových pokladničných dokladov, a to z 30.7.2008 na sumu 16.000,-Sk (531,10 €) ako záloha a 17.9.2008 na sumu 10.000,-Sk (331,94 €) ako doplatok, teda spolu uhradil sumu 863,04 €. Zároveň vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. § 100, § 101 a § 102 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ podal návrh na sud dňa 20.6.2012, faktúra bola splatná dňa 17.9.2008. Taktiež namietal priznanie trov konania, nakoľko pohľadávka bola uhradená a je premlčaná. Z uvedených dôvodov navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
Vzhľadom k tomu, že odporca vzniesol námietku premlčania až v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu zákonných ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v lehote 10 dní od prevzatia výzvy. Ani jeden z účastníkov na uvedenú výzvu nereagoval.
Koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p. sa netýka uplatnenia námietky premlčania, ibaže by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.
Ak príslušné skutočnosti boli účastníkmi uvedené alebo inak vyšli najavo v konaní pred súdom prvého stupňa, tak boli z hľadiska § 205a ods. 1 O. s. p. uplatnené pred súdom prvého stupňa. Uplatnením skutočností v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. a § 205a O. s. p. sa rozumejú predovšetkým tvrdenia účastníkov o skutkových okolnostiach významných pre rozhodnutie vo veci, z hľadiska skutkovej podstaty právnej normy, ktorá má byť vo veci aplikovaná, t.j. tvrdenia o tých skutočnostiach, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť tvrdenia. Námietku premlčania vo vyššie uvedenom zmysle za takúto skutočnosť nemožno považovať. Tým, že odporca vzniesol námietku premlčania až v odvolaní proti rozsudku, neuplatnil skutočnosti, ktoré by bol povinný uviesť v rámci svojej povinnosti tvrdenia; uplatňoval iba svoje právo dovolať sa premlčania. Právo odporcu vzniesť námietku premlčania nie je obmedzené iba na určité štádium súdneho konania a možno ho uplatniť kedykoľvek v priebehu konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, teda aj v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa má dostatočné podklady na posúdenie, či došlo k premlčaniu práva uplatneného navrhovateľom, teda, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (údaje rozhodujúce pre začiatok premlčacej lehoty). Nič teda odvolaciemu súdu nebráni, aby na základe týchto dôkazov (podkladov) po vznesenej námietke premlčania vo veci meritórne rozhodol.
Správne okresný súd posúdil daný vzťah ako občianskoprávny vzťah, nakoľko z listinných dôkazov nebolo preukázané, že odporca vystupoval ako živnostník. Naopak na predmetných listinách vystupuje ako fyzická osoba. Na listinách nie je uvádzané IČO odporcu, ktoré mu boli pridelené na živnostenské podnikanie.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak do nekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.
V danej veci navrhovateľ vystavil odporcovi za dodaný tovar faktúru č. FV 0408363 na sumu 1.185,59 € s dátumom splatnosti 17.9.2008. Preto navrhovateľ mohol prvýkrát vykonať svoje právo nasledujúci deň 18.9.2008, kedy začala plynúť 3-ročná premlčania doba táto uplynula dňa 18.9.2011. Navrhovateľ návrh na začatie konania podal na súde dňa 20.6.2012, teda po uplynutí premlčacej doby.
Vzhľadom k tomu, že vznesená námietka premlčania odporcom bola dôvodná, odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v konaní plný úspech, avšak trovy konania si neuplatnil, preto mu odvolací súd tieto nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.