Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-124-2014.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Š.: J., Z.. XX.XX.XXXX T. G., Z.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: F.. L. Š., H. Q., K.E. B. B. Z. K. XXX, K.. Č.. B. B. Z. K. XX T. B. Š., H. Q., K. B. F., B. XXXX/X, K.. Č.. B. X.T., Z.. K. X o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. deťom takto
rozhodol:
Matke detí sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k mal. J., Z.. XX.XX.XXXX z doterajších 25,38 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne a k mal. G., Z.. XX.XX.XXXX z doterajších 25,38 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.05.2014.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2014 do 30.09.2014 pre mal. J. vo výške 320 eur a pre mal. G. vo výške 220 eur súd matke povoľuje splácať k rukám otca popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa v časti o výživnom pre mal. J. a mal. G. zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 14P 6/2011-151 zo dňa 03.06.2011.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec detí svojím návrhom žiadal, aby súd zvýšil matke vyživovaciu povinnosť k mal. J. na 150 eur mesačne a k mal. G. na 150 eur mesačne, nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.06.2011 do rozhodnutia súdu aby matka bola povinná platiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Na pojednávaní konanom 17.09.2014 otec uviedol, že žiada zvýšiť výživné spätne od 01.06.2011.
Matka detí so zvýšením vyživovacej povinnosti v zmysle návrhu otca nesúhlasila, na pojednávaní konanom 17.09.2014 uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného na 70 eur mesačne na každé z detí, nie však spätne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil informácie o zárobku otca, pohyby na účte, rozpisy výdavkov, záručný list, pokladničné doklady, potvrdenie o úhrade za dovolenku, potvrdenie o úhrade za stužkovú J., listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, PPD, časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potvrdenie o návšteve školy Rebekou, potvrdenia o príjme matky, potvrdenie o nemocenských dávkach, detaily platobných príkazov, rodný list F. T. B., správy a potvrdenia
od ÚPSVaR Piešťany a Trnava, správy od Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava a pobočka Trnava, ako i ostatný obsah spisu.
Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany matky k mal. deťom upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 14P 6/2011-151 zo dňa 03.06.2011. Predmetným rozsudkom boli mal. deti J. T. G. zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživné pre mal. J. sumou 25,38 eur mesačne a pre mal. G. sumou 25,38 eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011.
Otec detí vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je rozvedený, býva sám s deťmi v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie uhrádza cca 180 eur mesačne. Pracuje ako IT technik s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 980 eur, poberá daňový bonus na dve deti a rodinné prídavky na dve deti. Iný príjem nemá žiaden. V osobnom vlastníctve má byt, v ktorom aj býva, spláca hypotekárny úver mesačne po 330 eur, platí lízing mesačne po 104,62 eur, ďalej má spotrebný úver, platí ho mesačne po 83,94 eur, tento úver si bral v tomto roku v celkovej výške 2.500 eur, zaplatil z toho haváriu auta a poistnú udalosť. Otec uviedol, že od júna 2011 si matka plní vyživovaciu povinnosť k deťom v sume 26 eur na každé z detí, deťom prispieva i nad rámec výživného na stravu a oblečenie, s deťmi bola aj na dovolenke. Otec uviedol, že je pravdou, že od júna 2011 až doposiaľ matka si plnila vyživovaciu povinnosť k deťom viac, ako je tých 26 eur mesačne, nakoľko platila mu k rukám 26 eur mesačne na každé z detí výživné a deťom zakupovala veci, ako bolo uvádzané na pojednávaní, k presným sumám za jednotlivé mesiace sa však vyjadriť nevie. Matka je s deťmi v kontakte, telefonujú si a každý druhý víkend sa navštevujú. Otec ďalej uviedol, že okrem J. T. G. iné deti nemá žiadne, žiada spätne zvýšiť výživné s účinnosťou od 01.06.2011 z dôvodu, že náklady na deti boli veľké, deti však nemali žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by mohol požadovať zvýšenie výživného, prišlo k zmene pomerov na strane J. aj u G.. Záverom výpovede otec uviedol, že by matka mohla dosahovať vyšší príjem vzhľadom na vzdelanie, žiada teraz, aby bolo zvýšené výživné, aby, keď deti budú plnoleté a samé si už nebudú podávať návrh na zvýšenie, aby už teraz tam bola nejaká rezerva aj na toto obdobie, keď dosiahnu plnoletosť.
Mal. J. má 15 rokov, navštevuje 2. ročník na SŠ, Obchodnú akadémiu Trnava. Krúžky, za ktoré by sa platilo, v minulom školskom roku a ani v tomto školskom roku nenavštevuje žiadne. Z výpovede otca vyplynulo, že teraz v septembri 2014 dcére uhradil 50 eur za knihy, bude jej ešte platiť ZRPŠ, výlety, exkurzie, zatiaľ ale nič neplatil. Zdravotné problémy vážneho charakteru J. nemá žiadne.
Mal. G. má 13 rokov, navštevuje 8. ročník na ZŠ. Krúžky, za ktoré by sa platilo, v minulom školskom roku a ani v tomto školskom roku nenavštevuje žiadne. Mal. G. od 4 rokov navštevuje endokrinologickú ambulanciu, odvtedy denne berie lieky, za ktoré otec za každé 3 mesiace uhrádza 2 eurá, a cca od 7 roku veku má G. alergiu na trávy, pele, z ktorého dôvodu berie iba počas mesiacov apríl až november lieky, s čím má otec zvýšené výdavky asi 3 eurá mesačne.
Matka detí vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je rozvedená, býva so synom a priateľom v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej priateľa, s priateľom spoločne nehospodária, pričom priateľ jej odmietol svoj príjem zdokladovať. Priateľovi na bývanie neprispieva, stravu platia striedavo. Pracuje ako učiteľka s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 550 eur, daňový bonus na syna F. T. nepoberá, poberá prídavok na syna 23,52 eur mesačne. Iný príjem nemá žiaden. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, nemá ani auto, dlhy nemá žiadne, nič nespláca. Od júna 2011 si plní vyživovaciu povinnosť k deťom v sume 26 eur mesačne na každé z detí, od júna 2011 deťom prispieva i nad rámec výživného, deťom nakupuje obuv, oblečenie, stravu, platí za výlety, keď niekam idú, s deťmi bola aj na dovolenkách, deti, keď potrebujú dobiť kredit a povedia jej to, tak im dá peniaze na dobitie kreditu. Od júna 2011 prispieva určite sumou vyššou ako je tých 26 eur mesačne. J. platí ročne poistku 148,58 eur, s deťmi je v kontakte, celý mesiac cez letné prázdniny sú deti u nej, cez to všetko výživné otcovi detí zaplatila aj za takýto mesiac, keď sú deti u nej. Matka ďalej uviedla, že okrem J. T. G. má ešte syna, volá sa F. T. B., Z.. XX.XX.XXXX. Záverom výpovede matka uviedla, že všetky výdavky v súvislosti s Matejom hradí ona, t. j. MŠ, ošatenie, stravu, priateľ zase hradí náklady na bývanie. Má ukončenú VŠ v Nitre, pedagogickú, ako učiteľka ZŠ, pracuje ako učiteľka MŠ, nesúhlasí so spätným platením výživného, bola vtedy na rodičovskej dovolenke, od januára 2012 do augusta 2012 bola nezamestnaná, poberala podporu vo výške 200 eur mesačne, taktiež aj minulý rok bola celý rok PN.
Kolízny opatrovník uviedol, že doporučujú návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovieť, výšku ponechávajú na úvahe súdu.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu povinného rodiča (objektivizáciu výživného) náš zákon nepozná. Uplatňuje sa napríklad v Rakúsku. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Na strane oprávneného zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane - pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. l vety tretej Zákona o rodine výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Plnenie výživného za minulé obdobie je právne prípustné za tri roky spätne odo dňa začatia konania len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené zákonné ustanovenie vedie rodičov k zvýšenej miere zodpovednosti a smeruje k zamedzeniu zneužívania možnosti spätného výživného. Pokiaľ finančné prostriedky povinného rodiča na hradenie potrieb mal. dieťaťa nepostačujú je povinnosťou druhého rodiča bezodkladne reagovať na vzniknutú situáciu a uplatniť si na súde návrh na zvýšenie výživného.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods. l O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následkom zročnosť celého plnenia.
V danom prípade bolo súdom zistené, že mal. J. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 2. stupeň na ZŠ, t. č. má mal. J. 15 rokov, navštevuje 2. ročník na SŠ, Obchodnú akadémiu Trnava, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne, mal. G. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval 1.stupeň na ZŠ, t. č. má mal. G. 13 rokov, navštevuje 8. ročník na ZŠ, od 4 rokov navštevuje endokrinologickú ambulanciu, odvtedy denne berie lieky, za ktoré otec za každé 3 mesiace
uhrádza 2 eurá, a cca od 7 roku veku má G. alergiu na trávy, pele, z ktorého dôvodu berie iba počas mesiacov apríl až november lieky, s čím má otec zvýšené výdavky cca 3 eurá mesačne. Otcovi teda nepochybne vzrástli náklady nielen na výživné v užšom slova zmysle, ale i náklady na pokrytie ostatných potrieb, ako napríklad školské pomôcky, ošatenie, stravné. Matka detí v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. J. T. G. mala ešte vyživovaciu povinnosť k mal. F. T. B., Z.. XX.XX.XXXX. Matka v tom čase dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 337,97 eur. Toho času matka okrem mal. J. T. G. má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. F. T. B., Z.. XX.XX.XXXX. Matka pracuje od 01.02.2014 na dobu neurčitú v MŠ Láb, tu dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 583 eur, nepoberá daňový bonus na syna. Matka poberá prídavok na syna vo výške 23,52 eur mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, býva so synom a priateľom v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej priateľa, s priateľom spoločne nehospodária, pričom priateľ jej odmietol svoj príjem zdokladovať, priateľovi na bývanie neprispieva, stravu platia striedavo. Otec detí v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný a dosahoval príjem vo výške 1.001,64 eur mesačne, okrem mal. J. a G. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne. T. č. otec detí okrem mal. J. T. G. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Otec detí je zamestnaný od 01.12.2009 v CellQos, a. s., Trnava, dosahuje priemerný mesačný príjem v čistom vo výške 996 eur, poberá daňový bonus na 2 deti v celkovej výške 42,82 eur mesačne a rodinné prídavky na 2 deti v celkovej výške 47,04 eur mesačne. Z výpovede otca vyplynulo, že v osobnom vlastníctve má byt, v ktorom aj býva, a to sám s deťmi, za náklady na bývanie uhrádza cca 180 eur mesačne.
Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. detí, ktoré zdieľajú životnú úroveň svojich rodičov. Je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Matke detí súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. J. z doterajších 25,38 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne a k mal. G. z doterajších 25,38 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. V danom prípade je potrebné k vyjadreniam otca detí, že by matka mohla dosahovať vyšší príjem vzhľadom na vzdelanie uviesť, že z výpovede matky vyplynulo, že má ukončenú VŠ v Nitre, pedagogickú, ako učiteľka ZŠ, t. č. pracuje ako učiteľka MŠ, pričom zo súdnej praxe je známe, že keby matka detí pracovala ako učiteľka ZŠ dosahovala by zhruba rovnaký zárobok ako je tomu t. č., keď pracuje ako učiteľka MŠ. Súd mal v konaní za preukázané, že na strane mal. J. ako i na strane mal. G. došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov, mal. J. navštevuje už 2. ročník na SŠ, mal. G. navštevuje už 8.ročník na ZŠ, t. j. 2. stupeň na ZŠ. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane otca detí od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov nedošlo, na strane matky detí od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zvýšeniu jej príjmu. Súd teda určil matke detí vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, prihliadnuc pritom i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k mal. F. T. B., Z.. XX.XX.XXXX, povinnosť prispievať na výživu J. sumou 90 eur mesačne a na výživu G. sumou 70 eur mesačne s poukazom na § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky detí, ako i na odôvodnené potreby mal. detí. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach matky detí prispievať na výživu mal. detí J. T. G. vyššie uvedenými sumami. V danom prípade je ďalej potrebné k vyjadreniam otca detí, že žiada teraz, aby bolo zvýšené výživné, aby, keď deti budú plnoleté a samé si už nebudú podávať návrh na zvýšenie, aby už teraz tam bola nejaká rezerva aj na toto obdobie, keď dosiahnu plnoletosť uviesť, že v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vyživovacia povinnosť otca k mal. J. a k mal. G. bola zvýšená s účinnosťou od 01.05.2014, t. j. od mesiaca, v ktorom otec podal návrh na súd, a nie spätne s účinnosťou od 01.06.2011 v zmysle návrhu otca z toho dôvodu, že otec súdu nepreukázal také skutočnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby si podal skôr návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. deťom, tieto nevyplynuli ani z iných okolností, poukazujúc pritom na obsah § 77 ods. l Zákona o rodine, ako i obsah spisu. Naviac je potrebné uviesť, že zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že matka od júna 2011 až doposiaľ si plnila
vyživovaciu povinnosť k deťom viac, ako je súdom stanovených 25,38 eur mesačne na každé dieťa. Vyživovacia povinnosť otca k mal. J. a k mal. G. bola teda zvýšená s účinnosťou od 01.05.2014, keď mal. J. začala navštevovať 1 . ročník na SŠ už od 01.09.2013, mal. G. začal navštevovať 2. stupeň na ZŠ už od 01.09.2011, poukazujúc pritom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2014 do 30.09.2014 pre mal. J. vo výške 320 eur (90 eur - 26 eur = 64 eur x 5 mesiacov) a pre mal. G. vo výške 220 eur (70 eur - 26 eur = 44 eur x 5 mesiacov) súd matke povolil splácať k rukám otca popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. l O.s.p.). . O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).
Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove