Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/91/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Daniel Čimbora, s miestom podnikania J. Matušku 2250, Topoľčany, zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. marca 2014 č. , takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 05. 2014 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 19. 03. 2014 č. , ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0115/04/13 zo dňa 09. 09. 2013, ktorým bola žalobcovi podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene Z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 500,- eur, pre porušenie vyššie citovaného zákona.

Uviedol, že pri prešetrovaní spotrebiteľského podnetu vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj v jeho prevádzke dňa 18. 04. 2013 kontrolný nákup v celkovej hodnote 3,47 eur, pri ktorom skonštatovali, že zo strany žalobcu im nebol vydaný doklad o kúpe. Inšpektori prvostupňového správneho orgánu dospeli k záveru, že žalobca porušil ust. § 16 ods. 1 vyššie citovaného zákona. O výsledku kontroly bol spísaný inšpekčný záznam, na základe ktorého bolo proti žalobcovi začaté správne konanie, a ktoré žalobca považoval za neodôvodnené. Poukázal na priebeh kontrolného nákupu, kedy zamestnankyňa p. X. prijala objednávku tovaru zo strany inšpektorov, tovar riadne vydala, prijala kúpnu cenu, ktorú riadne zaevidovala do elektronickej registračnej pokladnice, dala inšpektorom výdavok a odovzdala im doklad o kúpe. Spochybnil tvrdenie, že by p. X. nevydala inšpektorom doklad o kúpe, pretože tento dala do dispozície inšpektorom prvostupňového správneho orgánu tak, že ho položila priamo pred nich na predajný pult. Mal za to, že inšpektori postupovali v rozpore so zákonom, keď predložený doklad neakceptovali na tom základe, že tento musí byť podľa ich vyjadrení vydaný spolu s výdavkom.

Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou i prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na nejednotnosť záverov prvostupňového správneho orgánu v spôsobe

ustálenia toho, čím mal žalobca porušiť zákon. Pri kontrolnom nákupe inšpektori tvrdili, že p. X. porušila zákon tým, že im nevydala doklad o kúpe bezprostredne po zaplatení kúpnej ceny spolu s výdavkom, avšak vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa už uvádza, že žalobca vôbec nevydal doklad o kúpe v žiadnej forme, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia sa pre zmenu uvádza, že vo veci nedošlo k vydaniu dokladu o kúpe bezprostredne po zaplatení kúpnej ceny. Žalobca trvá na svojom tvrdení, že doklad o kúpe bol inšpektorom riadne vydaný, avšak títo ho s odkazom na účelové zdôvodnenie, ktoré nemá oporu v zákone, odmietli akceptovať. Nestotožnil sa s názorom žalovaného ohľadom toho, že nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že neporušil ust. § 16 ods. 1 vyššie citovaného zákona , nakoľko zdôraznil, že vo veci disponuje kópiou dokladu o kúpe, ktorý je dôkazom toho, že platba za tovar bola riadne zaevidovaná a doklad o kúpe bol vytlačený z registračnej pokladne. Ďalej namietal, že žalovaný vychádzal pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia len zo subjektívnych a nepreukázateľných tvrdení inšpektorov, proti ktorým stojí protichodné tvrdenie p. X.. Sekundárnym dôkazom, ktorý mal svedčiť v prospech konštatovania žalovaného, že žalobca porušil zákon je tá skutočnosť, že p. X. nevzniesla do inšpekčného záznamu námietku, pričom žalobca považuje takýto dôkazný prostriedok za úplne irelevantný. Konštatoval, že žalovaný nedisponoval žiadnym relevantným dôkazom o porušení zákona zo strany žalobcu a tiež, že prvostupňový správny orgán v žiadnom prípade nezistil objektívny skutkový stav veci do tej miery, aby mohol bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať porušenie zákona zo strany žalobcu, a preto takto zistený skutkový stav zákonite nemôže byť ani základom pre vydanie rozhodnutia, ktorého predmetom je uloženie sankcie žalobcovi. Poukázal na ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktorý však neuvádza žiadny presný časový moment, do ktorého je predávajúci povinný predmetnú povinnosť (vydať doklad o kúpe) splniť. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že inšpektori SOI vykonali dňa 18. 04. 2013v prevádzkarni žalobcu Pohostinstvo PERLA JUHU kontrolu na prešetrenie podnetu spotrebiteľa, v ktorom spotrebiteľ poukazoval na nevydávanie dokladov o kúpe. Za účelom preverenia opodstatnenosti podnetu bol pri predmetnej kontrole vykonaný kontrolný nákup účtovaný v hodnote 3,47 eur, za ktorý nebol inšpektorom vydaný doklad o kúpe výrobku v žiadnej forme. Uvedeným konaním došlo zo strany žalobcu ako predávajúceho k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona a voči žalobcovi bolo začaté správne konanie. Na základe zisteného skutkového stavu bolo dňa 09. 09. 2013 vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 500,- eur pre porušenie povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj výšku pokuty potvrdil, nakoľko nezistil dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, v súlade so zásadami správneho konania, na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci, pričom mal tiež za to, že námietkami predloženými žalobcom sa správne orgány prvého aj druhého stupňa pri rozhodovaní podrobne zaoberali a svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia náležite odôvodnili. Nestotožnil sa s názorom žalobcu ohľadom toho, že závery oboch správnych rozhodnutí sú nejednotné, čo sa týka ustálenia konania, ktorým došlo k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona. Prvostupňový i druhostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly, v ktorom je jednoznačne zaznamenané, že kontrolný nákup síce bol zaevidovaný do elektronickej registračnej pokladnice, ale inšpektorom SOI samotný doklad o kúpe výrobkov nebol vydaný, čím došlo k porušeniu predmetnej zákonnej povinnosti. V súvislosti s konštatovaním žalobcu, že konanie správneho orgánu je len účelovým prostriedkom k sankcionovaniu žalobcu napriek tomu, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, uviedol, že Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, zisťuje u kontrolovaných osôb nedostatky pri výkone kontroly, pričom využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov. V danom prípade bol za účelom prešetrenia podnetu spotrebiteľa v prevádzkarni žalobcu vykonaný kontrolný nákup, pri ktorom bolo zistené, že tento síce bol zaevidovaný v elektronickej registračnej pokladnici žalobcu, avšak inšpektorom SOI vystupujúcim v postavení spotrebiteľov nebol vydaný doklad o kúpe, pričom toto zistenie nespochybnila ani zamestnankyňa žalobcu prítomná pri kontrole a ani žalobca vo svojom vyjadrení k inšpekčnému záznamu. Žalovaný nepopiera, že zákon o ochrane spotrebiteľa neustanovuje konkrétny moment, či lehotu na vydanie dokladu o kúpe

spotrebiteľovi, avšak účelom predmetnej právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri kúpe obdržal doklad so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami slúžiaci jednak na identifikáciu predávajúceho, miesta a času kúpy a ceny, a to bez toho, aby na jeho vydanie musel osobitne čakať alebo oň žiadať. Ku skutočnosti, že žalobca ako dôkaz o splnení si povinnosti predložil správnemu orgánu kópiu dokladu o kúpe za predmetný kontrolný nákup, žalovaný uviedol, že predmetný podklad síce preukazuje, že nákup bol zaregistrovaný v elektronickej registračnej pokladnici (čo v danom prípade ani nebolo sporné), avšak nie je dôkazom toho, že tento bol v skutočnosti vydaný inšpektorom SOI vystupujúcim v postavení spotrebiteľov. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca nemal dôvod na to, aby za nákup zaevidovaný cez elektronickú registračnú pokladnicu nevydal doklad o kúpe, uviedol, že pre posúdenie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa, nie je rozhodujúci dôvod, či pohnútka k určitému konaniu, ale skutočný výsledok konania, ktorým v danom prípade bolo nevydanie dokladu o kúpe výrobkov inšpektorom SOI vystupujúcim v postavení spotrebiteľov. Zdôraznil, že námietky žalobcu považuje za neopodstatnené a nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 03. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa . Žalovaný sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalobca dal súhlas s prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok súd dňa 17. 09. 2014 verejne vyhlásil ( a ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že inšpektori v rámci pracovného plánu vykonali šetrenie spotrebiteľského podnetu č. 414/2012 (nevydávanie dokladov o kúpe) v prevádzkarni žalobcu - Pohostinstvo „Perla Juhu“, M. Benku, Topoľčany. Z inšpekčného záznamu spísaného pri kontrole v prevádzkarni žalobcu dňa 18. 04. 2013 vyplýva, že inšpektori vykonali kontrolný nákup v účtovanej hodnote 3,47 eur, za ktorý riadne zaplatili, nákup obslúžila p. B. X., ktorá tovar z kontrolného nákupu zaznamenala do elektronickej registračnej pokladnice, avšak doklad o kúpe nevydala. S obsahom tohto zistenia inšpektori žalobcu oboznámili, tento tomuto porozumel a uviedol, že osobne poučí pracovníka o vydávaní dokladu. Následne prvostupňový správny orgán oznámil (oznámením o začatí správneho konania zo dňa 05. 08. 2013) žalobcovi, že podľa o správnom konaní voči nemu začína správne konanie o uložení pokuty, nakoľko v čase kontroly dňa 18. 04. 2013 bol v prevádzke žalobcu vykonaný kontrolný nákup v celkovej hodnote 3,47 eur, pri ktorom nebol vydaný doklad o kúpe v žiadnej forme, čím došlo k porušeniu o ochrane spotrebiteľa a o zmene Z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 09. 09. 2013 rozhodnutie č. P/0115/04/13, ktorým žalobcovi pre porušenie ustanovenia uložil pokutu v sume 500,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 09. 09. 2013 podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a správne konanie zastaviť. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 19. 03.2 014 č. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 09. 09. 2013.

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia ( ).

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa alebo pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti (ods. 5).

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené: a/ obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b/ adresa prevádzkarne, c/ dátum predaja, d/ názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e/ cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

(2) Pri predaji výrobku s následnou dodávkou musí doklad obsahovať miesto určenia, dátum a čas dodávky.

(4) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia ( ) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v intenciách citovaných ustanovení o ochrane spotrebiteľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej správy uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

Z ust. , zákon o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky, ktoré dodávateľ alebo predajca ponúka kupujúcemu k predaju.

Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa (§ 3) so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa, jeho ekonomických záujmov, súčasťou ktorých je aj právo spotrebiteľa na doklad o kúpe o predávanom výrobku alebo poskytnutej službe so všetkými potrebnými údajmi, ktoré spotrebiteľ potrebuje, o. i. na prípadnú reklamáciu alebo vrátenie výrobku predajcovi. Predávajúci sa nemôže zbaviť povinnosti odovzdať doklad o kúpe o predávanom výrobku.

V danej veci predmetom súdneho konania je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou o uložení pokuty žalobcovi za nesplnenie povinností podľa ustanovenia

V danej veci zo skutkových zistení správneho orgánu vyplýva, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankciu za porušenie povinnosti v zmysle na tom skutkovom základe, že dňa 18. 04. 2013 inšpektori v pozícii spotrebiteľov vykonali kontrolný nákup v prevádzke žalobcu - pohostinstvo Perla Juhu v Topoľčanoch, ktorý bol zameraný na preverenie dodržiavania správnosti účtovania a vydávania dokladov o kúpe tovaru. Kontrolný nákup bol v prevádzke vykonaný na základe podnetu spotrebiteľa. Inšpektori kontrolný nákup (1ks cigarety Gold Marlboro, 1ks zápalky) riadne zaplatili, obslúžila ich pani X., ktorá objednaný tovar z kontrolného nákupu riadne zaznamenala do elektronickej registračnej pokladnice, tovar bol účtovaný správne, ale doklad o kúpe nevydala spotrebiteľom. V čase kontroly inšpektori prekontrolovali 20 druhov výrobkov, ktoré sa nachádzali v ponuke pre spotrebiteľa a nedostatky nezistili. O zistených nedostatkoch inšpektori spísali inšpekčný záznam, ktorý bol prejednaný so žalobcom (prítomný i pri kontrole podľa záznamu) a predmetný záznam i podpísal. Z inšpekčného záznamu v prejednávanej veci vyplýva, že doklad o kúpe obsluhujúci personál inšpektorom nevydal a v čase prejednania obsahu inšpekčného záznamu žalobca osobne podal svoje vysvetlenie, že „osobne poučí pracovníčku o vydávaní dokladu“. Iné námietky neuviedol a údaje v ňom uvedené pri ukončení kontroly nerozporoval. Jednoznačne z inšpekčného záznamu nevyplývajú námietky, ktoré žalobca uvádza v žalobe (v odvolacom správnom konaní), a preto súd jeho námietky o tom, že: „zákon neurčuje, či má byť doklad vydaný spolu s tovarom, spolu s výdavkom alebo o 30 sekúnd od prijatia kúpnej ceny“ alebo že: „zákon na predávajúceho nekladie takú požiadavku, ako uvádza žalovaný o vydávaní dokladu o kúpe bezprostredne zaplatení kúpnej ceny“, považuje za účelovú obranu, ktorá nemôže privodiť pre neho priaznivejší výsledok v danej veci, resp. zbavenia sa jeho zodpovednosti za porušenie zákona.

Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje povinnosti predávajúceho, ktoré sa vo svojej podstate prelínajú s právami spotrebiteľa na jeho právo na odovzdanie dokladu o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby, v ktorom je uvedené obchodné meno a sídlo predávajúceho, miesto podnikania fyzickej osoby, dátum predaja, názov a množstvo výrobku alebo druh služby, cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ má zaplatiť predávajúcemu. Nedodržanie povinností podľa ust. § 16 ods. 1 predávajúcim môže spôsobiť zásah do právom chránených záujmov spotrebiteľa, ktorý má právo na doklad o kúpe výrobku alebo poskytnutej služby, aby ho obdržal bez komplikácií, prípadne jeho žiadosti o vydanie, či už verbálne alebo konkludentne. Žalobca sa bráni tým, že dokladom o kúpe disponuje, kópiu pripojil k odvolaniu a je dôkazom o tom, že platba bola riadne zaregistrovaná a doklad o kúpe bol riadne vytlačený. K tomuto tvrdeniu žalobcu súd považuje za potrebné uviesť, že dokladom o kúpe pripojený k odvolaniu má dátum vyhotovenia dňa 18. 04. 2013 s časom jeho vyhotovenia o 10:01:57 h, avšak podľa inšpekčného záznamu kontrola u žalobcu na prevádzke začala 18. 04. 2013 o 10,15 h (kontrola bola ukončená o 11,45 h) a tento údaj žalobca pri prejednávaní inšpekčného záznamu nenamieta.

V danej veci súd považuje za nedôvodnú i ďalšiu námietku žalobcu, pokiaľ v žalobe uvádza rozpor vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, že žalobca vôbec nevydal doklad o kúpe v žiadnej forme s jeho odôvodnením, že vo veci nedošlo k vydaniu dokladu o kúpe bezprostredne po zaplatení kúpnej ceny. Súd tieto úvahy považuje za nedôvodné a je toho názoru, že žalobca si svoje povinnosti v zmysle zákona vysvetľuje voľne a opomína práva spotrebiteľa minimálne v tom, že doklad o kúpe je podkladom na uplatnenie reklamácie (§ 3 citovaného zákona) a jednoznačne ide o porušenie zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Žalobca svojím postupom, resp. jeho zamestnankyňa, ktorá obsluhovala inšpektorov, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1, 2, a to umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť údajov na doklade o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, a tým porušuje žalobca ako predávajúci i právo spotrebiteľa podľa § 3 citovaného zákona tak, že mu upiera toto právo, pokiaľ doklad o kúpe nie je poskytnutý spotrebiteľovi po zaregistrovaní nákupu v registračnej pokladni, teda po zaevidovaní účtovnej hodnoty nákupu, prijatí finančnej hotovosti, vytlačení dokladu o kúpe tovaru z registračnej pokladnice, prípadne vrátenia finančného výdavku, ktorý presahuje hodnotu nákupu bez časového rozpätia, ktoré spotrebiteľa uvádza do neistoty a ktorý pri uplatnení svojich práv by musel o takýto doklad žiadať.

Ochrana spotrebiteľa je posilnená existenciou osobitného antidiskriminačného zákona, ktorý rieši spôsoby domáhania sa ochrany spotrebiteľa v prípade, ak sa cíti byť postihnutý diskriminačným zaobchádzaním. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise súčasne charakterizuje dobré mravy pri predaji, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zákaz diskriminácie je jedným z princípov ochrany spotrebiteľa, znamená rovnaký prístup podnikateľa ku všetkým spotrebiteľom pri poskytovaní výrobkov a služieb.

Ak by kontrola prebiehala tak, ako naznačuje žalobca v žalobe a v priebehu odvolacieho konania, že predmetný doklad o nákupe vykonanom inšpektormi „bol vytlačený z registračnej pokladnice“ a inšpektori sa následne preukázali služobnými preukazmi s tvrdením, že zamestnankyňa mala porušiť § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že im nevydala doklad o kúpe súčasne spolu s výdavkom, nemá oporu v spise a niet dôvodu spochybňovať priebeh kontroly inšpektormi prvostupňového správneho orgánu, ako to uviedol žalobca, a to ako ...“právna presila inšpektorov vo vzťahu k p. X.“, keďže ide o predstaviteľov orgánu verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že záver prezentovaný oboma správnymi orgánmi zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade i s hmotnoprávnymi ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a je zrejmé, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a že žalobca porušil právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenie zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Podľa názoru súdu, žalovaný ako odvolací správny orgán sa riadne a dostatočne, v súlade so zákonom, vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil zhodnotením skutkového stavu na základe dôkazov zabezpečených v rámci administratívneho konania vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu, s prihliadnutím na príslušné hmotnoprávne a procesné ustanovenia právnych predpisov. Krajský súd považuje rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu na logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil žiadny rozpor so zákonom.

Pokiaľ ide o námietku výšky uloženej sankcie súd v zmysle ustálenej judikatúry zisťoval, či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom a dospel k záveru, že správny orgán sa zaoberal dôvodmi jej uloženia, rozsahom následkov ktoré môže zanedbanie bezpečnostných predpisov spôsobiť t. j. aj spoločenskou nebezpečnosťou takéhoto konania. Ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Najmä ten druhý stráca na účinnosti uplynutím neprimeranej lehoty od vzniku porušenia k samotnému uloženiu sankcie. Správny orgán uložil pokutu na spodnej hranici a svoje rozhodnutie i zdôvodnil.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami

žalobcu v súlade so zákonom. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa musel prihliadnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).