Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-66-2014.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. T., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky N.. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. T. B. P., C. XX, zastúpenej JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom v Trnave, Hlavná 13 a otca T.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., C. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. apríla 2014, č.k. 9P/226/2013-32, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že otec maloletej je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod., každý párny štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod., každú nepárnu stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod., každú nepárnu sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že otec si maloletú počas pracovného týždňa vyzdvihne v materskej škole, ktorú bude dieťa navštevovať a dieťa matke odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade, že dieťa nebude počas pracovného týždňa v materskej škole, ako aj počas víkendov, matka je povinná dieťa na stretnutie pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný dieťa prevziať a odovzdať späť matke v mieste bydliska matky.
V zostávajúcej napadnutej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach budú obaja rodičia. Výrokom II. otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 200 Eur, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc 20.11.2003. Výrokom III. Vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom od 20.11.2013 do 17.04.2014 v celkovej sume 268,33 Eur, ktorý otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 70 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku každý párny utorok od 17:30 hod do 19:00 hod., každý párny štvrtok od 17:30 hod. do 19:00 hod., každú nepárnu stredu od 17:30 hod. do 19:00 hod., každú nepárnu sobotu od 10:30 hod. do 13:00 hod., každú nepárnu nedeľu od 10:30 hod. do 13:00 hod. a v nasledujúcom období každý párny utorok od 17:00 hod. do 18:30 hod., každý párny štvrtok od 17:00 hod. do 18:30 hod., každú nepárnu stredu od 17:00 hod. do 18:30 hod., každú nepárnu sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na stretnutie pripraviť a odovzdať otcovi v mieste bydliska a otec je povinný dieťa prevziať a odovzdať späť matke v mieste bydliska matky. Výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka maloletej sa podaným návrhom domáhala,
aby jej bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok a žiadala, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 200 Eur, vždy do 15. dňa v každom mesiaci a k doplateniu výživného. Uviedla, že s otcom maloletej nežijú od septembra 2013 v spoločnej domácnosti, s dcérou býva u svojich rodičov a o maloletú sa stará výlučne ona, pričom otec na maloletú prispieva sumou 150 Eur mesačne. Otec maloletej podal na súd návrh na úpravu styku; uznesením okresného súdu zo dňa 12.02.2014 súd obe tieto veci spojil na spoločné konanie. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu jej rodičov, ktorí od septembra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá žije so svojou matkou u jej rodičov, otec sa s dieťaťom snaží pravidelne stretávať. Medzi rodičmi v zásade nebol rozpor o tom, že má byť maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, preto súd zveril maloletú do jej starostlivosti s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach budú obaja rodičia. Posúdil návrhy oboch rodičov na úpravu styku otca s maloletou a konštatoval, že matka sa bránila styku otca s dieťaťom v jej neprítomnosti. Súd konštatoval, že je nepochybné, že dieťa je vo veku, kedy si rozvíja sociálne kontakty, s rodičmi má väzby vytvorené, keďže až do septembra 2013 žili v spoločnej domácnosti a väzby k otcovi otec udržiava pravidelným stykom s dieťaťom. Otec preto pre dieťa nie je cudzou osobou. Nie je možné akceptovať závislosť matky na dieťati a naopak a túto podporovať, je naopak potrebné, aby dieťa žilo v širšom okruhu svojich príbuzných, aby jeho svet netvorila iba mama. Obaja rodičia majú právo podieľať sa na výchove dieťaťa, dieťa formovať. Na strane otca je vidno záujem o dieťa, keďže sa s dieťaťom pravidelne stretáva a na stretnutiach má záujem. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dieťa je komunikatívne, nejaví žiadne známky strachu, znepokojenia, pričom pokiaľ tak dieťa pôsobí pri stretnutiach s cudzími osobami, dá sa predpokladať, že dieťa bude uvoľnené aj pri styku s vlastným otcom. Navyše, maloletá bola na zápise do materskej školy, od septembra by ju mala začať navštevovať, preto i z tohto dôvodu si musí zvyknúť na pobyt bez matky. Keďže doteraz sa styk s dieťaťom realizoval vždy za prítomnosti matky (s výnimkou troch stretnutí), určil súd styk otca s maloletou po dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku tak, ako sa v podstate styk doteraz časovo realizoval, s tým rozdielom, že bude prebiehať v neprítomnosti matky. V ďalšom období, kedy už bude dieťa zvyknuté na pobyt bez matky úplne, upravil čas stretnutí na dlhšiu dobu, a to počas soboty a nedele tak, aby dieťa trávilo s otcom prevažnú časť dňa. Zároveň upravil dobu stretnutí tak, aby vyhovovala dieťaťu s ohľadom na to, že začne chodiť do materskej školy a bude preto potrebné, aby dieťa bolo skôr doma. Pokiaľ otec žiadal upraviť styk s dieťaťom na dlhšie obdobie (napríklad prázdniny), konštatoval, že vhodnosť tejto úpravy bude potrebné posúdiť potom, ako dieťa bude tráviť osamote viac času s otcom. O výživnom rozhodol s poukazom na ust. § 62 ods. 1 - 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a uviedol, že pri určení výživného vychádzal z potrieb dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výchove. Maloletá má podľa vyjadrenia matky šetriacu stravu z dôvodu, že má problémy s vyprázdňovaním, pričom súd zistil priemerné náklady maloletej vo výške 271 Eur mesačne. Keďže matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a rodinné prídavky v roku 2013 v sume 199,60 Eur, pričom má ešte príjem z prenájmu bytu vo výške 180 Eur mesačne, po odpočítaní nákladov konštatoval, že za situácie, keď sa matka o dieťa osobne stará, a teda jej príjem nie je taký, aby mohla vo vyššej výške uspokojovať potreby dieťaťa, je ťarcha finančných výdavkov predovšetkým na otcovi. Keďže otec maloletej má príjem zo zárobkovej činnosti vo výške 976,18 Eur mesačne a žiadne zvýšené výdavky nemá, súd sa stotožnil s návrhom matky na určenie výživného vo výške 200 Eur mesačne. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od podania návrhu na súd, keď zohľadnil, že otec až doposiaľ platil dobrovoľne výživné vo výške 150 Eur mesačne. Dlh na výživnom povolil zaplatiť otcovi v mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku, jeho výrokom o úprave styku a stanovení vyživovacej povinnosti, podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti výživného zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne a určí, že dlh na výživnom nevznikol, a zároveň, aby upravil styk s maloletou v širšom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že v minulosti sa s matkou maloletej dohodol na tom, že bude prispievať na výživu maloletej J. sumou vo výške 150 Eur mesačne a bude sa s maloletou aj pravidelne stretávať. Táto, aj keď len ústna rodičovská dohoda ako tak fungovala až do novembra 2013, kedy matka maloletej zistila, že má priateľku a začala mu pravdepodobne zo žiarlivosti a neschopnosti vysporiadať sa s touto situáciou, brániť v stretávaní sa s vlastnou dcérou. Aby ako otec vôbec mohol vidieť dcéru, s ktorou žil od jej narodenia až do septembra 2013 v spoločnej domácnosti, bol donútený vyhľadať pomoc na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom. Práve preto, že mu matka styk s maloletou dcérou dlhodobo neumožňovala, bol nútený obrátiť sa na súd so svojím návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o pomoc pri vzniknutej situácii. Matka maloletej direktívne rozhoduje o živote ich maloletého dieťaťa, na jeho názor otca neberie ohľad a dokonca sa ho naň ani nepýta a s ním žiadne dôležité rozhodnutia ohľadne maloletej nekonzultuje. Sám súd konštatoval, že jeho záujem nie je len formálny, ale úplne nepochopiteľne mu priznal právo na styk s vlastným dieťaťom v párnom týždni v rozmedzí 1,5 hodiny v utorok, 1,5 hodiny vo štvrtok, v nepárnom týždni 1,5 hodiny v stredu a v nepárny víkend v sobotu počas 2,5 hodiny a v nedeľu počas 2,5 hodiny a po uplynutí troch mesiacov mu súd „zvýšil“ počet hodín v nepárnu sobotu na 7 hodín a v nepárnu nedeľu na 7 hodín. Vyslovil presvedčenie, že súd sa pri tomto rozhodovaní dostatočným spôsobom nevysporiadal s viacerými skutočnosťami, a to predovšetkým s tým, že matka s maloletou žije v byte so svojimi rodičmi v B. T. B. P., napriek tomu, že má vlastný byt v O. a tento radšej prenajíma a on sám žije v O.. Súdom upravený styk v rozsahu 1,5 hodiny je tak absolútne nevhodný, nakoľko po tom, čo si maloletú preberie, strávi cestou do O. 30 minút a cestou späť do B. T., keď bude maloletú vracať matke, ďalších 30 minút, takže mu z priznanej 1,5 hodiny zostane styk s dcérou 30 minút. Pritom má záujem zobrať svoju dcéru do vlastnej domácnosti, ktorú maloletá dôverne pozná a kde žila do septembra 2013. Považuje za nedôstojné a priam ponižujúce pre neho ako rodiča, aby sa s vlastnou dcérou stretával po kaviarňach a rôznych lokáloch v B. T. B. P.. Má pracovnú dobu, ktorá končí o 14:00 hod., a preto nevidí žiaden dôvod na to, aby sa so svojou dcérou stretával počas pracovného týždňa až od 17:30 hod., keď je v jeho možnostiach prevziať si maloletú J. od matky, resp. spred školského zariadenia v B. T. B. P. o 15:00 hod. Keďže matka, podľa jeho informácií, od septembra 2014 nastupuje späť do zamestnania a má zamestnanie, kedy cestuje po celom Slovensku, nepovažoval za potrebné, aby vozil maloletú J. späť do miesta aktuálneho bydliska matky v B. T. B. P., ale za vhodné a spravodlivé, aby si dcéru vyzdvihla matka v mieste bydliska otca. Ďalej namietal, že súd neupravil jeho styk s maloletou počas vianočných, veľkonočných a letných prázdnin, ktorý žiadal upraviť. Pokiaľ sa jedná o výživné namietal, že výživné vo výške 150 Eur mesačne nezodpovedá odôvodneným potrebám takého maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku dva a pol roka, ako aj jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. K údajným výdavkom matky na maloleté dieťa, ktoré súdu predložila uviedol, že tieto nápadne vzrástli po podaní návrhu matkou na súd a tieto nepovažuje za reálne, ale za fiktívne, keď je skutočne ťažko uveriteľné, aby výdavky na stravu na dva a pol ročné dieťa predstavovali 179,05 Eur mesačne, keďže takáto položka vo všeobecnosti pokrýva náklady na stravovanie troj až štvorčlennej rodiny.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že pokiaľ ide o samotný rozsah styku otca s dcérou, je toho názoru, že súd pri svojom rozhodovaní správne prihliadol na nízky vek ich dcéry, ktorá nedovŕšila ešte ani tretí rok života a z tohto dôvodu stále potrebuje takmer celodennú opateru. Úprava styku, ktorú otec vo svojom odvolaní navrhuje, nie je podľa jej názoru pre tak malé dieťa ešte vhodná. Z praktických dôvodov nie je možné, aby si ich maloletú dcéru po stretnutí s otcom mala vyzdvihnúť v bydlisku otca, ako tento vo svojom odvolaní navrhuje, pretože otec dobre vie, že nevlastní osobný automobil a dochádzanie za účelom prevzatia maloletej prostredníctvom hromadnej dopravy by bolo z B. T. B. P. do O. namáhavé tak pre ňu, ako aj pre maloletú. Pokiaľ ide o výšku upraveného výživného uviedla, že do súdneho spisu doložila prehľad výdavkov na maloletú dcéru i s blokovými lístkami za obdobie 6 mesiacov, z ktorých vyplýva, že mesačné priemerné výdavky na dcéru sa pohybujú okolo sumy 271 Eur. V konaní taktiež prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na súčasnú zaužívanú prax súdov, podľa ktorej sa výživné na dieťa stanovuje v rozmedzí 20 - 30 % z príjmu, takže ak otec vydokladoval mesačný príjem vo výške 976,18 Eur, stanovenie výživného vo výške 200 Eur mesačne predstavuje dolnú hranicu praxou stanoveného rozmedzia pri určovaní výživného na maloleté dieťa.
Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II., III. a IV. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výroku IV. podľa § 220 O.s.p. zmeniť a v napadnutej časti výrokov II. a III. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I., ktorým súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nepreskúmaval, nakoľko tento nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Okresný súd rozsudkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, keďže bolo v konaní preukázané, že rodičia maloletej nežijú spolu v spoločnej domácnosti. V tejto časti odvolaním rozhodnutie okresného súdu nebolo napadnuté, a preto nadobudlo právoplatnosť. Sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloletú, pretože otec sa s jeho výškou, určenou okresným súdom v odvolaní nestotožnil, ako aj úprava styku otca s maloletou.
Pokiaľ ide o úpravu styku, vec treba posúdiť podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, teda matka a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine.
Preskúmaním rozhodnutia okresného súdu, ako aj odvolacích dôvodov uplatnených otcom, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v časti úpravy styku zmeniť a styk otca s maloletou rozšíriť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá má s oboma rodičmi vytvorené vzájomné väzby, ktoré otec udržiava pravidelným stykom s dieťaťom, pričom odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že nie je možné akceptovať závislosť matky na dieťati a je potrebné podporovať, aby dieťa sa čo najviac stretávalo s otcom, ako aj žilo v širšom okruhu svojich príbuzných. Preto odvolací súd považoval za opodstatnené námietky otca v tom smere, že styk otca s maloletou tak, ako bol súdom prvého stupňa upravený, mu neumožňuje stýkať sa s maloletou tak, aby tento styk bol pre obe strany prospešný. Súd prvého stupňa totiž opomenul skutočnosť, že vzhľadom k miestu bydliska matky a dieťaťa (B.) a bydliska otca (O.., by otec, pokiaľ by dieťa chcel vziať do miesta svojho bydliska v O., strávil s maloletou v pracovných dňoch cca 30 minút v každom dni, čo odvolací súd považuje za nedostatočné, pričom otca nie je možné nútiť, aby styk realizoval výhradne iba v mieste bydliska matky. Preto odvolací súd vyhovel námietkam otca a upravil styk otca s maloletou počas pracovného týždňa tak, že otec sa môže s maloletou stretávať v určené dni v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že pokiaľ dieťa bude navštevovať predškolské zariadenie, otec si dieťa vyzdvihne priamo v tomto predškolskom zariadení a odovzdá ho matke v mieste jej bydliska. Pokiaľ by dieťa z nejakých dôvodov v predškolskom zariadení nebolo (napríklad v prípade choroby), otec si dieťa od matky vyzdvihne a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Zároveň ale nevyhovel žiadosti otca, aby matka dieťa vyzdvihovala v mieste bydliska otca v O., vzhľadom ku skutočnosti, že matka nie je vlastníčkou osobného motorového vozidla. Pokiaľ sa jedná o styk otca s maloletou počas víkendov, odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom ku skutočnosti, že otec sa s maloletou doposiaľ stretával, nie je potrebné, aby styk otca s maloletou počas prvých troch mesiacov a v nasledujúcom období bol upravený odlišne, preto odvolací súd upravil styk otca s maloletou počas víkendov v rovnakom rozsahu, a to v sobotu aj v nedeľu v čase od 09:00 hod. do 19:00 hod., aby otec mohol stráviť s dieťaťom celý deň. Pokiaľ sa jedná o prenocovanie, odvolací súd je toho názoru, že treba vyčkať, ako sa dieťa na túto situáciu adaptuje a neskôr, pokiaľ dieťa bude túto situáciu zvládať bez problémov, bude možné upraviť styk počas víkendov aj tak, že dieťa by u otca mohlo prespávať. Takto upravený styk odvolací súd považoval za dostatočný, s tým, že nie je zatiaľ potrebné upravovať styk otca počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov odlišne, keď sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že vhodnosť tejto úpravy, kedy by dieťa bolo u otca dlhšie obdobie, treba posúdiť po tom, ako dieťa bude tráviť osamote s otcom viac času a bude zrejmé, že dieťa v tomto veku zvládne pobyt u otca v dlhšom časovom rozpätí bez kontaktu s matkou.
V časti určenia vyživovacej povinnosti a nedoplatku na výživnom sa odvolací súd stotožnil s výškou vyživovacej povinnosti stanovenou prvostupňovým súdom. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, vec
treba posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil s tým, že pokiaľ otcov príjem zo zárobkovej činnosti dosahuje sumu vo výške 976,18 Eur mesačne a matka maloletej nie je zamestnaná, je na rodičovskej dovolenke, kde zabezpečuje kompletnú osobnú starostlivosť o dieťa, je vyživovacia povinnosť vo výške 200 Eur mesačne pri preukázaných priemerných nákladoch na dieťa v sume 271 Eur mesačne primeraná.
Z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o určení vyživovacej povinnosti, ako aj nedoplatku na výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .