Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-37-2014.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/64/2013-86 zo dňa 4. novembra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 19C/64/2013-86 zo dňa 4. novembra 2013 p o t v r d z u j e. Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 28.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo výške 4.480,44 eura a titulom nemajetkovej ujmy sumu 896,09 eura, ako aj k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní zo strany dlžníka N. I. a vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 609200070. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.10.2011 (konanie sa začalo dňa 20.6.2011), teda k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie o viac ako 116 dní). Odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 25.07.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Z exekučného spisu OS Levice sp.zn.14Er/934/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 19.08.2011, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 20.06.2011. Súd uznesením zo dňa 21.09.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia a uznesením zo dňa 04.06.2012 súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutie v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.
Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia boli exekučnými titulom aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konanie bolo vedené v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenie dourčená súdu 19.08.2011 a súd rozhodol 21.09.2011, teda po 32 dňoch a nie po 116 dňoch, ako je uvedené v návrhu navrhovateľa a teda podľa názoru súdu v konaní exekučný súd rozhodol v primeranej lehote a teda nedošlo jeho postupom k nesprávnemu úradnému postupu, keďže žiadosť o udelenie poverenia súd zamietol. Exekúcia bola právoplatne zastavená a žiadne konanie, v ktorom by boli konštatované prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ďalej súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)
- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania navrhovateľ ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j., že postupom súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, ďalej, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP) a napokon, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy resp., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ namieta nesprávnosť aplikácie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., keď súd podľa navrhovateľa aplikoval cit. ustanovenie v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa navrhovateľa súd taktiež nemôže založiť svoje rozhodnutie o zániku nároku na náhradu škody na tvrdení o nedôveryhodnosti údajov. Navrhovateľ ďalej súdu vyčíta, že tento nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty ako aj skutočnosť, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky súdnych konaní zákonnými lehotami. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, pričom sa cítil byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil jednak čo do zisteného skutkového stavu, ktorý zodpovedá vykonanému dokazovaniu, ako aj v časti jeho právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania nie je súdu zrejmé, akým postupom súdu malo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, nakoľko splnomocnený zástupca navrhovateľa sa pojednávania, na ktorom bolo vykonané dokazovanie, osobne zúčastnil, pričom po jeho poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP tento uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani tvrdené nedostatočné a neúplné zistenie skutkového stavu, z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. Neobstojí ani navrhovateľom tvrdená nesprávna aplikácia ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 9 ods. 1, 2 cit. zák. v znení platnom a účinnom v čase navrhovateľom tvrdeného vzniku zodpovednostného vzťahu. Z obsahu celého odvolania ako aj rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu naopak vyplýva, že navrhovateľ podáva vo všetkých veciach paušálne odvolanie, bez jeho konkretizovania na dôvody napádaného rozhodnutia, ktoré nereaguje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov ho preto odvolací súd považoval za nedôvodné a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Keďže odporcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal (§ 142 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.