Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-65-2014.pdf
PDF · 111.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. S. č. XXX, práv. zast.: JUDr. Andrej Bryja, advokát, Námestovo, Hviezdoslavova č. 49, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 42 388 911, v konaní o zaplatenie 2.353,86 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.830,78 Eur, úrok z omeškania vo výške 131,49 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.830,78 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,96 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 371,69 Eur, ich zaplatením právnemu zástupcovi navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014 navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť čiastku 2.353,86 Eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 261,91 Eur, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 2.353,86 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel dňa XX.XX.XXXX so B. sW. a.s. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.700,- Eur, ktorý mal splácať v mesačných splátkach po 43,59 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Odporca nezaplatil 54 úverových splátok splatných od 20.03.2010 do 20.08.2014 v celkovej výške 2.353,86 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.08.2014 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vzhľadom na to, že mu B. B. pohľadávku voči odporcovi postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013. Žalovaná suma 261,91 Eur predstavuje vyčíslený úrok z omeškania 8,5 % ročne odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky (počnúc splátkou splatnou dňa 21.03.2010) do dňa 11.08.2013.
Súd vo veci vydal dňa 17.04.2014 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odôvodnený odpor. Namietol premlčanie žalovanej istiny v časti 523,08 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje splatné splátky úveru a úrok za obdobie od 21.03.2010 do 21.02.2011, pretože zmluvu uzavrel ako
spotrebiteľ a premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka v takom prípade trojročná. Aj vo zvyšku vzniesol námietku premlčania, nakoľko úver bol zosplatnený skôr ako uviedol navrhovateľ. Namietal tiež aktívnu legitimáciu navrhovateľa, lebo z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva, že by predmetom postúpenia bola pohľadávka banky voči nemu.
Dňa 02.10.2014 už po vyhlásení rozsudku vo veci dňa 17.09.2014 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník ako organizácia zameraná na ochranu práv spotrebiteľov (§ 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku). K veci sa nevyjadril, žiadal iba zaslať kópiu žalobného návrhu a rozhodnutí vo veci.
Navrhovateľ síce už v žalobnom návrhu namietol neprípustnosť účasti vedľajšieho účastníka v konaní, no pokiaľ argumentoval iba tým, že vedľajšie účastníctvo nie je prípustné v štádiu rozkazného konania a vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania až po vyhlásení rozsudku, súd nepovažoval túto vopred paušálne formulovanú výhradu navrhovateľa za návrh, o ktorom by bolo potrebné osobitne rozhodovať (§ 93 ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku).
Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami zistil, že dňa 24.08.2009 odporca ako dlžník uzavrel so B. B., a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom podľa bodu I.1. bolo poskytnutie splátkového úveru dlžníkovi v sume 1.700,- Eur, jednalo o spotrebný bezúčelový úver pre mladých, výška úrokovej sadzby bola fixná do splatnosti vo výške 16,3 % ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorazovo bezhotovostne, výška splátky istiny 43,59 Eur, splatnosť prvej splátky 20.09.2009, počet splátok 60 splatných mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.08.2014, RPMN bola 22,62 %, priemerná hodna RPMN 20,33 % a ďalej boli uvedené celkové náklady spojené s úverom 985,79 Eur. V zmluve bolo tiež uvedené, že náklady nezahrnuté do výpočtu RPMN predstavujú sankcie za porušenie povinností dlžníka vyplývajúcich z úverovej zmluvy, ktorých výška je uvedená v sadzobníku alebo vo zverejnení a poplatky spojené s vedením účtu dlžníka uvedené v sadzobníku a zverejnení.
Podľa bodu I.7. zmluvy bolo dohodnuté, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať v súlade s úverovými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami a právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, atď. K zmluve odporca podpísal aj formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde sú obsiahnuté informácie o veriteľovi, základné charakteristiky spotrebiteľského úveru, náklady na spotrebiteľský úver a ďalšie informácie. V bode II.2 a II.4 bolo dohodnuté, že zmluvný vzťah sa okrem iného spravuje všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými bankou.
Listom zo dňa 09.07.2013 B. a.s. oznamovala odporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 pohľadávku vo výške 3.175,60 Eur s príslušenstvom z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX spotrebný úver na čokoľvek pre mladých postúpila navrhovateľovi.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi B. B. a navrhovateľom zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že jej predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v Prílohe č. 1 k zmluve, v ktorej je uvedená pohľadávka voči odporcovi vo výške 3.175,60 Eur z úverovej zmluvy uzavretej dňa 24.08.2009, je tu uvedený názov produktu „Spotrebný úver na čokoľvek pre mladých“ a číslo účtu zhodujúce sa s číslom zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi bankou a odporcom.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní opätovne ako v žalobnom návrhu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 popierajúc tým, že by splátky uvedené odporcom v odpore boli premlčané.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa dôvodiac, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva postúpenie pohľadávky voči odporcovi, keď prílohami zmluvy
sú len vzory tlačív, ktoré sa považujú za jej súčasť. Žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť iba sumu 1.830,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, nakoľko od 01.02.2013 sa zmenila výška úrokov z omeškania na päť percentuálnych bodov a teda splátky splatné od 21.02.2013 ako aj samotná istina zodpovedajúca zosplatnenému zvyšku úveru môže byť úročená maximálne úrokom z omeškania 5,5 % ročne. Zopakoval, že prvých 12 splátok uvedených v návrhu splatných od 21.03.2010 do 21.02.2011 je premlčaných, pretože ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom bol odporca spotrebiteľom. Je preto potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je aj premlčanie potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že posledná splátka mala byť podľa zmluvy splatnou dňa 20.08.2014, pričom v spise sú dve listiny, z ktorých nie je zrejmé, ku ktorému dňu malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Podľa listu SR. bol úver zosplatnený dňa 17.05.2013 a neurobil tak navrhovateľ ako to tvrdí v návrhu. Keďže je tu duplicita právnych úkonov, obidva sú neplatné vzhľadom na ich nezrozumiteľnosť a nejasnosť.
V tomto smere odporca cestou právneho zástupcu predložil list B.e, a.s. zo dňa 20.05.2013 označený ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, kde sporiteľňa odporcovi oznamovala v súvislosti s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, na základe čoho sporiteľňa ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a teda pohľadávka zo zmluvy o úvere sa stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu 3.108,90 Eur a odporca bol vyzvaný na jej úhradu do 15 dní od prevzatia oznámenia.
Vychádzajúc z uvedeného mal súd preukázané, že medzi B., a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom došlo k uzavretiu platnej úverovej zmluvy, presnejšie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01.12.2009, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zákona v znení účinnom do 01.12.2009, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V danom prípade nebolo preukázané (ani tvrdené), že by sa malo jednať o úver požadovaný odporcom a poskytnutý mu na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania od banky ako právnickej osoby poskytujúcej úvery v rámci svojho podnikania. Preto sa jednalo o klasický spotrebiteľský úver na podklade štandardizovanej písomnej formulárovej zmluvy v zmysle už citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.12.2009, ktorý v § 4 ods. 1 určoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere určovalo v tom čase ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.12.2009. Súdu predložená zmluva uzavretá medzi odporcom a bankou obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) cit. zákona, ktorých absenciu v zmluve ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona inak sankcionuje bezúročnosťou a bepoplatkovosťou úveru. Napokon nebolo žiadneho sporu v tom, že odporca úver začal čerpať, kedy ust. § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 01.12.2009 určovalo, že pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
Odporca nijak nespochybňoval, že počnúc splátkou splatnou dňa 21.03.2010 neuhradil 54 úverových splátok po 43,59 Eur mesačne v celkovej výške 2.353,86 Eur, namietal iba premlčanie prvých 12 zo žalovaných splátok (splátok od 21.03.2010), resp. premlčanie celého dlhu.
Ako už bolo uvedené vyššie, úverová zmluva, ktorá je podkladom žalovaného nároku je typickou spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorej mal odporca postavenie spotrebiteľa a banka postavenie dodávateľa. V čase uzavretia zmluvy dňa 24.08.2009 Občiansky zákonník v ust. § 52 ods. 1 určoval, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V odseku § 52 ods. 3 bol dodávateľ definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v odseku 4 spotrebiteľ ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Predmetnú úverovú zmluvu preto treba posudzovať vzhľadom na jej spotrebiteľský charakter nielen podľa ustanovení v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ale aj podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.03.2010 platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom ako to správne uvádzal navrhovateľ, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z uvedených dôvodov preto premlčacia doba tri roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť ohľadne žalovaných úverových splátok dňom nasledujúcim po splatnosti tej-ktorej splátky, teda 21. dňa príslušného mesiaca. Nakoľko prvých 12 žalovaných splátok bolo splatných dňa 21.03.2010, 21.04.2010, 21.05.2010, 21.06.2010, 21.07.2010, 21.08.2010, 21.09.2010, 21.10.2010, 21.11.2010, 21.12.2010, 21.01.2011, 21.02.2011 a navrhovateľ podal žalobný návrh na tunajšom súde dňa 19.03.2014, súd vzhľadom na premlčanie nároku domáhať sa ich zaplatenia nemohol tieto splátky podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. Rovnako došlo aj k premlčaniu práva na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) z týchto splátok, pretože podľa § 110 ods. 3
Občianskeho zákonníka sa aj úroky premlčujú v troch rokoch. K premlčaniu práva na zaplatenie úroku z omeškania dochádza ako celku aj keď sú úroky počítané za každý deň a preto nebolo možné priznať ani úroky z omeškania tri roky spätne pred podaním žalobného návrhu. Odporca v odpore síce namietol premlčanie celého žalovaného nároku, no bližšie nevysvetlil z akého dôvodu by mali byť premlčané aj splátky so splatnosťou od 21.03.2011 a teda súd nemá k akej argumentácii sa vyjadriť. Súd dodáva, že v súdenom prípade je nepoužiteľné rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval navrhovateľ, pretože sa v ňom vôbec nerieši spotrebiteľský úverový vzťah.
Odporca tiež namietal okamih, kedy sa stal žalovaný nárok splatným. V tomto smere treba uviesť, že v spisovom materiály sa nenachádzajú dva listinné dôkazy o tom, kedy došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Súdu bol predložený iba list B.e, a.s. zo dňa 20.05.2013, ktorým táto vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013 v súlade so zmluvným dojednaním v bode I.7 zmluvy vzhľadom na omeškanie odporcu so splácaním úveru. Ak aj navrhovateľ v návrhu uviedol, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru on, takýto dôkaz súdu predložený nebol. Preto nie je čo vyhodnocovať vo vzťahu k tvrdenej „duplicite“ vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedený list banky sa potom všetky zvyšné nezaplatené splátky počnúc splátkou splatnou (pôvodne) dňa 21.05.2013 stali splatnými dňom 17.05.2013 v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Táto dohoda bola súčasťou už uvedeného bodu I.7. úverovej zmluvy.
Pokiaľ potom mal súd za preukázané nielen zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 ale aj listom zo dňa 09.07.2013, že B.s. postúpila navrhovateľovi celú pohľadávku s príslušenstvom voči odporcovi z úverovej zmluvy, súd návrhu čo do nepremlčanej časti žalovaného nároku vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1830,78 Eur predstavujúcu 42 úverových splátok navrhovateľovi, ktorý právo na jej zaplatenie voči odporcovi nadobudol na podklade zmluvy o postúpení podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému s tým, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Aktívna legitimácia navrhovateľa je zo zmluvy o postúpení zrejmá, pretože v jej prílohe č. 1 je dostatočne pohľadávka voči odporcovi individualizovaná a ešte aj sama banka postúpenie potvrdzuje v oznámení o postúpení zo dňa 09.07.2013.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Pretože odporca neuhrádzal úverové splátky riadne a včas, vznikla mu podľa citovaných ustanovení povinnosť platiť úrok z omeškania. Ako už bolo uvedené, úroky z omeškania z prvých dvanástich splátok boli premlčané a preto i keď predmetom postúpenia bolo aj príslušenstvo, nebolo možné tieto úroky z omeškania navrhovateľovi priznať. Po odpočítaní sumy premlčaných úrokov z omeškania v sume 130,42 Eur od sumy 261,91 Eur uplatňovanej navrhovateľom bol jeho nárok dôvodný iba čo do sumy 131,49 Eur, ktorá predstavuje vyčíslené úroky z omeškania z tej-ktorej splátky počnúc splátkou splatnou dňa 21.03.2011 pri sadzbe úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne počítajúc úroky z omeškania pri každej splátke do 11.08.2013 (článok V. žalobného návrhu). Navrhovateľ si pritom zo splátok splatných od 21.03.2011 uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške než na akú by mal nárok, pretože podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a v období od 13.05.2009 do 08.05.2013 sa základná sadzba ECB pohybovala v intervale od 1,5 % do 0,75 % (teda úrok z omeškania od 9,5 % do 8,75 %). Odporca cestou právneho zástupcu nesprávne poukazoval na potrebu aplikácie právnej úpravy § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorej výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia totiž určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Ak teda úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.08.2009, úroky z omeškania je potrebné posúdiť podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (teda zvýšenie aktuálnej sadzby ECB o 8 percentuálnych bodov) aj za dobu omeškania po dni 31.01.2013. Dôvodne a v správnej výške preto navrhovateľ uplatňoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo 42 nepremlčaných splátok v sume 1.830,78 Eur odo dňa 12.08.2013, keďže so všetkými 42 splátkami bol už odporca ku dňu 18.05.2013 (nasledujúcom po vyhlásení predčasnej splatnosti) v omeškaní a v období od 21.03.2011 do 18.05.2013 ani raz sadzba úrokov z omeškania nepoklesla pod sadzbu 8,5 % ročne.
Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.830,78 Eur, úrok z omeškania vo výške 131,49 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.830,78 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi ako účastníkovi v prevažnej časti úspešnému (čistý úspech navrhovateľa predstavoval 56 % (úspech navrhovateľa 78 % mínus úspech odporcu 22 %)) priznal voči odporcovi náhradu trov konania vo výške 78,96 Eur pozostávajúcu z čiastočnej náhrady súdneho poplatku (56 % z uhradeného poplatku 141,- Eur) a z náhrady trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného úkonu 101,25 Eur podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení): 1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 02.03.2014 v sume 101,25 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, spolu 109,29 Eur, 2. vypracovanie žalobného návrhu dňa 03.03.2014 v sume 101,25 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, spolu 109,29 Eur, 3. písomné vyjadrenie zo dňa 08.07.2014 v sume 101,25 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, spolu 109,29 Eur, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 17.09.2014 v sume 101,25 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + náhrada cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase Martin - Námestovo a späť (70 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 5,3 litra/100 km a cene paliva 1,34 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 9,94 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 140 km) 25,62 Eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur (§ 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky), spolu za tento úkon 225,25 Eur, čo spolu za 4 úkony je 553,12 Eur + 20 % DPH v čiastke 110,62 Eur, spolu na trovách právneho zastúpenia 663,74 Eur. Z tejto sumy 56 % potom predstavuje čiastku 371,69 Eur, ktorú je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by výnimočne nemal priznať navrhovateľovi náhradu trov konania sčasti alebo celkom, pretože takýmto dôvodom nemôže byť len samotná skutočnosť, že odporcovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na právnu pomoc.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.