Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., bytom v C., D. XXXX/XX, 066 01, právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 81 05 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. januára 2017 č. 23056-2/2017 o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Žalovaná rozhodnutím zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016- HE podľa prvý bod o sociálnom poistení rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C., nar. XX. decembra XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX C. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že MUDr. Tatiana Hriseňková. sa prihlásila do Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné na povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe rozhodnutia Krajského úradu v Prešove - odboru zdravotníctva č. 96/01841/177/96 zo dňa 29. októbra 1996, ktorým bolo povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia od 1. novembra 1996. Dňa 4. júla 2006 oznámila Sociálnej poisťovni zrušenie rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia, vydaného Krajským úradom v Prešove ku dňu 30. júna 2006. Na základe tohto dokladu podala dňa 4. júla 2006 odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Uvedený dátum zániku poistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné v tomto období akceptovala, na základe ňou predložených dokladov a jej dostupných údajov. Slovenská lekárska komora jej v týchto dňoch oznámila, že je A. B. C. vlastníkom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe od 22. marca 2006. Pri kontrole jej spisovej dokumentácie bolo zistené, že túto licenciu A. B. C. vôbec nepredložila a pri podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zo dňa 4. júla 2006, s uvedením dátumu zániku poistenia 30. júna 2006 túto skutočnosť neuviedla, a

tak porušili ustanovenie § 227 ods. 2 písm. a), podľa bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ju vyzvala na predloženie potrebných dokladov. Dňa 17. júna 2016 bola na základe výzvy predložená Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/P0/0870/06 zo dňa 28. februára 2006, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 22. marca 2006. Na základe tejto licencie podľa § 5 písm. c) zákona je považovaná za SZČO s oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a preto jej nemohlo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniknúť dňom 30. júna 2006 v zmysle § 21 ods. 4 zákona. Podľa údajov poskytnutých Daňovým úradom Prešov, pobočka Humenné bolo zistené, že ste daňové priznanie k dani z príjmov FO typu „B" za rok 2007 nepodala, čím deklarovala, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol 0 SKK, čo je suma nižšia ako 97 200 SKK, t.j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda jej príjem za rok 2007 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činností podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a sinou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2008. Vzhľadom na uvedené jej dňa 30. júna 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zaniklo 30. júna 2008, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Sociálna poisťovňa ústredie - žalovaná rozhodnutím zo dňa 23. januára 2017 č. 23056-2/2017 rozhodla o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 700-68/2016, 22445-5-2016- HE zo dňa 4. augusta 2016 tak, že odvolanie A. B. C., proti uvedenému rozhodnutiu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že na základe jej žiadosti Prešovský samosprávny kraj vydal dňa 17. mája 2006 rozhodnutie č. 3563/2006/OZ-JUR, ktorým bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivostí v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia dňom 30. júna 2006. Na základe tohto rozhodnutia sa ako samostatne zárobkovo činná osoba odhlásila registračným listom fyzickej osoby - odhláška z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 30. júna 2006. Poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého jej vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu a písomnú formu nemusia mať ani rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. V jej prípade Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Pretože jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, má za to, že jej podaniu bolo vyhovené v plnom rozsahu, a takéto rozhodnutie je právoplatné. Pretože od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, je presvedčená, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z opatrnosti vznáša námietku premlčania práva rozhodovať o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Uviedla, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla. Súčasťou výroku je len odkaz na príslušnosť organizačnej zložky, ktorá vo veci rozhodla. Z toho dôvodu sa jej rozhodnutie javí ako nezákonné a nepreskúmateľné. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rezolúciu č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, podľa ktorých sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa (Správny poriadok) nevzťahuje. Namietala, že Sociálna poisťovňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia uvádza, že nebola predložená licencia na výkon samostatnej zárobkovej praxe pri podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zo dňa 4. júla 2006 s uvedením dátumu zániku poistenia 30. júna 2006. V tejto súvislostí poukázala na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa ani pri prihláške, ani pri odhláške z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia nežiadala predloženie žiadnych dokladov k registračnému listu fyzickej osoby

- prihláška, ani k registračnému listu fyzickej osoby - odhláška, ale až po 10 rokoch dňa 17. júna 2016 ju Sociálna poisťovňa vyzvala na predloženie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa jej názoru licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže na základe síce vydanej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale bez povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii

v odbore dermatovenerológia, ktoré bolo zrušené nie je možné na základe takto vydanej licencie dosahovať príjem, ako to predpokladá ustanovenie o dani z príjmov účinnom do 31. decembra 2014. Poukázala na ustanovenie Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Slovenská lekárska komora ako orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v Zákona o sociálnom poistení, má oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takého to povolenia a jeho zrušenie do 15 dní odo jeho vydania alebo zrušenia. Sociálna poisťovňa však nemôže bez ďalšieho skúmania a vykonania ďalších dôkazov vyvodiť povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ak bolo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zrušené. Podľa jej názoru nie je možné paušalizovať to, že vydaná licencia zakladá povinnosť vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože samotné vydanie licencie bez povolenia na prevádzkovanie zdravotníckej starostlivosti nezakladá právo na príjem, teda nie je naplnené ustanovenie o dani z príjmov. Tým, že sa odhlásila z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia odhláškou podanou dňa 4. júla 2006 s dátumom odhlásenia 30. júna 2006 na základe zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, možno považovať za prehlásenie, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta do 31. decembra 2010. Žiadny právny predpis výslovne neupravuje spôsob takéhoto prehlásenia a toto jej spôsob, ktorým Sociálnej poisťovni prehlásila to, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a Sociálna poisťovňa nenamietala tento spôsob prehlásenia, a ani ju nevyzývala na doplnenie, či iný druh prehlásenia o tom, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, a ani ju neupovedomila o tom, že začala voči jej osobe nedávkové konanie, Sociálna poisťovňa jej podľa ustanovení Správneho poriadku nedala príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatnenie jej návrhov. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dôvodila tým, že Slovenská lekárska komora dňa 28. februára 2006 vydala účastníčke konania licenciu č. L1A/PO/0870/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: dermatovenerológia, právoplatné dňa 22. septembra 2006 a vykonateľné dňom 22. septembra 2006, ktorá sa vyžaduje na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatne zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba na výkon činnosti v pracovnom pomere. Uviedla, že žalobkyňa mala v predmetnom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ustanovenia Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej na základe príslušných ustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Na posúdenie vzniku (zániku) povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa prihliada na všetky príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, definované v o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, dosiahnuté v rozhodujúcom období, bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky mala žalobkyňa príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov za rok 2005 v sume 1 545 472,00 SKK a za rok 2006 v sume 1 010 691,00 SKK, t.j. v sume vyššej, ako bola Zákonom o sociálnom poistení ustanovená suma 82 800,00 SKK za rok 2005 a suma 91 200,00 SKK za rok 2006.

Na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 3563/2006/0Z- JUR zo dňa 17. mája 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v ambulancii v odbore dermatovenerológia č. j. z 21. júna 2002 žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, ktorú dňa 4. júla 2006 prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Žalobkyňa bola

aj po 30. júni 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom o sociálnom poistení ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (Licencia č. L1A/P0/0870/06) a zároveň dosiahla potrebnú Zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu za roky 2005 a 2006. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ďalej uviedla, že z dôvodu, že žalobkyňa za rok 2007 nemala príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby jej zaniklo v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. júna 2008. Zdôraznila, že skutočnosť, že účastníčke konania bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v ambulancii v odbore dermatovenerológia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3563/2006/OZ-JUR zo dňa 17. mája 2006, nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že ak sa na konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom môže byť aj vydanie rozhodnutia. Disponuje rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky, ktorý sa stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že za prvý úkon voči účastníkovi konania možno považovať vydanie rozhodnutia (sp. zn. z 24. februára 2011). Ďalej argumentovala tým, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá o správnom konaní. Taktiež zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. februára 2011). Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, čí svedčia v prospech alebo v neprospech účastníčky konania. Ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v a Zákona o sociálnom poistení, t.j. má zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Poukázala na to, že v Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov upravená v ustanovení o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorej sa má za to, že žalobkyňa pozná povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby upravené Zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedla, že pre Sociálnu poisťovňu je pri posudzovaní právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby právne záväzné ustanovenie Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Zároveň uviedla, že námietku premlčania, ktorú vzniesla žalobkyňa vo svojom odvolaní nie je možné zohľadniť, pretože napadnuté rozhodnutie sa netýka pohľadávky na poistnom, penále alebo pokuty, ale deklaruje skutočnosť, že účastníčke konania nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008. II. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.03.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. januára 2017 č.23056-2/2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedla, že rozhodnutie žalovanej považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Zdôraznila, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi, t.j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať nielen z pohľadu vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom

spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená je ústavná konformita výkladu ( ) (rozhodnutie z 11.10.2007). Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Ďalej uviedla, že súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum" odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Poukázala na rozhodnutie Spolkového ústavného súdu vo veci princeznej Soraya Esfandiary-Bakhtiar (, 269), ktorý uviedol: „Právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti pozitívnym právnym normám stanovených štátnou mocou môže vyvstať za určitých okolností „právo na viac", ktoré nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako korektív vo vzťahu k písanému zákonu; toto nájsť a premietnuť do rozhodnutia je úlohou súdnictva. (...) Úlohy kladené na súdnictvo môžu obzvlášť požadovať, aby svoj výraz v akte hodnotiaceho poznania, ktorému nechýba ani voľný element, našli výraz hodnotovej predstavy imanentnej ústavne konformnému právnemu poriadku, ktoré však nie sú v textoch písaných zákonov buď vôbec alebo nedostatočne obsiahnuté, a aby boli premietnuté do rozhodnutia. Sudca sa pritom musí zdržať ľubovôle; jeho rozhodnutie musí spočívať na racionálnej argumentácii, musí z neho byť zrejmé, že písaný zákon neplní svoju funkciu spočívajúcu v spravodlivom vyriešení právneho problému. Sudcovské rozhodnutie tak vypĺňa medzeru v zákone podľa kritérií praktického rozumu a "podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti." Argumentovala tým, že k 30.06.2006 jej zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo postavenie SZČO. Z toho dôvodu požiadala o zrušene registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 30.06.2006, ani potom. Na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.07.2006 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť DIADERM, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 300/3, 069 01 Snina, ktorej bola zamestnancom. Od 01.07.2006 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

Namietala, že aplikácia ustanovenia mechanicky bez tohto, aby žalovaná skúmala, či skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre ňu absurdné dôsledky považuje za nesprávny. Dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď:

nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO.

Formalistický výklad žalovanou je vo vzťahu k nej nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávneným zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísanie dlžného poistného a penále.

Poukázala na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálne poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.06.2006. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Tým, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, predpokladala, že sa jej podaniu vyhovelo v plnom rozsahu. Ďalej namietala, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok., Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ďalej namietala, že z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Humenné nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej. Ďalej poukázala na ustanovenie Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

III.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach E. F., G. či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -36 zo dňa 18. júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach tak, že žalobu zamietol. Ďalej uviedla, že rozhodnutím č. 700-68/2016, XXXXX-X/XXXX-HE zo dňa 4. augusta 2016, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, ale pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe bod prvý o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008.

Ďalej zdôraznila, že , ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania, čo aj využila, keď voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala odvolanie.

IV.

Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: Sociálnej poisťovne, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

Podľa odseku 2 § 199 S.s.p. v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy S.s.p. Podľa ustanovenia konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa ods. 3 ustanovenia pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Podľa ods. 4 ustanovenia správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

V.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že sa v ňom nachádza korešpondencia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné so žalobkyňou, konkrétne list zo dňa 30.06.2016 k podaniu žalobkyne z 20. júna 2016, kde žalobkyňu Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné informovala, že pri kontrole jej spisovej dokumentácie bolo zistené, že na základe podkladov zaslaných Slovenskou lekárskou komorou zistila, že je vlastníkom licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe, ktorú Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné nepredložila a pri podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby túto skutočnosť neuviedla. Vyzvala ju na splnenie povinnosti a na predloženie potrebných dokladov. Zároveň ju informovala, že povinné sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe k 30.06.2006 na základe zrušeného povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení nemalo zaniknúť, ale od 01.07.2006 do 30.6.2008 malo pokračovať naďalej na základe dosiahnutých príjmov a existujúceho oprávnenia, čo je licencia L1A/ P0/0870/06. Pri osobnom stretnutí bola informovaná, že vzhľadom na nesprávne odhlásenie z poistenia je potrebné požiadať o zrušenie odhlášky s dátumom zániku k 30.06.2006 a podať novú odhlášku k 30.06.2008. Zároveň je potrebné poistné za obdobie od 01.07.2006 do 30.6.2008 zaplatiť. V administratívnom spise sa nachádza licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou MUDr. Tatiane Hriseňkovej zo dňa 28.02.2006 č. L1A/PO/0870/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore dermatovenerológia. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 17.05.2006 č. 3563/2006/OZ-JUR, ktorým bolo rozhodnuté, že žiadosti A. B. C. o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia sa vyhovuje a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore dermatovenerológia s miestom výkonu činnosti Snina, Sládkovičova 300/3, č.j.: zo dňa 21.06.2002, vydané Prešovským samosprávnym krajom v znení oznámenia o zmene údaja v povolení č. 1238/2004/OZ zo dňa 04.02.2004 vydanej Prešovským samosprávnym krajom sa zrušuje dňom 30.06.2006. Ďalej sa v administratívnom spise sa nachádza registračný list FO - odhláška A. B. C. zo dňa 30.06.2006, doručený Sociálnej poisťovni 04.07.2006. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie žalovanej zo dňa 23. januára 2017 č. 23056-2/2017. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia Z.z, účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí do vecnej príslušnosť pobočky. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Z toho možno dedukovať, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o tom, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a rozhodnutie zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-68/2016, 22445-5-2016-HE je novým rozhodnutím o dni zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia žalobkyni. V predmetnej veci správny súd rozhodol pôvodne rozsudkom sp. zn. zo dňa 29. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. -91 zo dňa 5. marca 2019 tak, že zrušil žalobou napádané rozhodnutie a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

Na základe kasačnej sťažnosti vo veci konal Najvyšší správny súd SR, ktorý dňa 22. októbra 2019 pod sp. zn. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces.

Po zmene pôvodného zákonného sudcu bola vec opätovne správnym súdom prejednaná, pričom správny súd rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR. Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, príp. zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni).

Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon zdravotníckej praxe L1A, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa – SZČO (ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá.

Súd sa vo vzťahu k žalobkyni zaoberal v prvom rade otázkou, či žalobkyňa mala v kontrolovanom období, keď jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov, ktoré žalovanej poskytla Finančná správa SR vyplýva, že príjem žalobkyne z podnikania za rok 2005 bol 1 545 472 Sk , za rok 2006 príjem 1 010 691 Sk, teda bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2006 a následne k 1. júlu 2007 do 30. júna 2008. Z poskytnutých údajov teda vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za uvedené roky dosiahli úroveň rozhodujúcu na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Nie je pritom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daní z príjmov. V prejednávanom prípade žalobkyňa zároveň dovŕšila vek 18 rokov, preto súd zhodne so žalovanou dospel k záveru, že žalobkyňa spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona o sociálnom poistení. Zároveň súd konštatuje, že nakoľko príjmy žalobkyne

boli v rozhodujúcom období vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania, žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. V priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané, že žalobkyňa bola držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0870/06 na obdobie od 28. februára 2006 , ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj po dátume 30. júna 2006 , ku ktorému dňu bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3563/2006/OZ- JUR zo dňa 17. mája 2006 zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyňou v neštátnom zdravotníckom zariadení v dermatovenerologickej ambulancii.

Po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení u žalobkyne nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bola aj naďalej držiteľom platnej licencie L1A a jej príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu. Vzhľadom na túto skutočnosť sociálna poisťovňa správne konštatovala, že žalobkyni nezaniklo povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30.júnom 2006.

p poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti rozlišuje 4 typy licencií. Licencia „L1A“ je licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tento typ licencie využije lekár, pokiaľ nemá a neplánuje mať svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú. Ďalšou situáciou kedy lekár využije túto licenciu je situácia , ak bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Pri tejto licencii vzniká lekárovi povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodnutia o vydaní licencie.

Lekár si teda z príjmov z činnosti odvádza dane a platí si odvody. Služby fakturuje.

Z hľadiska subjektov interpretácie práva rozlišujeme medzi iným aj výklad autentický, pod čím rozumieme výklad právnej normy tým štátnym orgánom, ktorý ju vytvoril. Hoci takýto výklad nie je pre súd záväzný, bližšie objasňuje čo viedlo zákonodarcu k tvorbe určitej právnej normy. Gestorom právnych predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto smere súd poukazuje na verejne prístupnú parlamentnú tlač č. 487, odpoveď na interpeláciu č. 18 ministra práce sociálnych vecí a rodiny poslancom Národnej rady SR vo veci problematiky platenia odvodov za licencie Slovenskej lekárskej komory. Z jeho odpovede vyplývajú obdobné právne závery ku ktorým preskúmaním veci dospel správny súd: „ Podľa zákona č. 578/2014 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotnícke povolanie môže fyzická osoba vykonávať okrem iného na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorú vydáva Slovenská lekárska komora a na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva samosprávny kraj. Obidve oprávnenia zakladajú status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.“.

Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, preto námietka žalobcu ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná. Naviac prvostupňový správny orgán nedisponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobcu. Na základe výzvy žalovanej predložila žalobkyňa platnú licenciu pobočke žalovanej až dňa 17. júna 2016. Do toho času sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na podklade tejto skutočnosti bolo vydané v primeranej lehote. Tu je potrebné súhlasiť so žalovanou, že zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Nejednalo sa teda o rozhodnutie po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nie je teda možné súhlasiť s námietkou žalobkyne, že došlo k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže jednalo sa o rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa s tým, že predchádzajúce iné rozhodnutie ako tvrdí žalobkyňa v inej ako písomnej forme nebolo vydané.

Registrácia pre daň z príjmu podľa bola pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca od r. 2011 do 30. júna 2014. Od 1. júla 2014 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby už nie je závisle od registrácie na daňovom úrade, ale status samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení je založený iba na vyššie uvedenom dosahovaní príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Úlohou žalobkyne ako držiteľa licencie L1A bolo v prvom rade požiadať o zrušenie licencie a až následne, po jej právoplatnom zrušení oznámiť zánik SZČO Štatistickému úradu SR a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane. Skutočnosť, že žalobkyňa nemal vedomosť o tom, že licencia L1A jej zakladá status SZČO, nezbavuje žalobkyňu zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej jej z tohto právneho postavenia. V tomto smere zhodne s vyjadrením žalovanej súd poukazuje na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov uvedenú v o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobkyni teda svedčí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Neobstojí teda námietka žalobcu o nevedomosti týkajúcej sa právnych následkov spojených s držbou licencie. Na doplnenie súd uvádza, že z písomných podkladov predložených žalovanou vyplýva, že o povinnostiach vyplývajúcich z držby licencie boli členovia Slovenskej lekárskej komory informovaní na webovom sídle tejto Komory, na ktorej boli opakovane zverejňované články a informácie týkajúce sa tejto problematiky, ktoré obsahovali rovnaké právne posúdenie predmetnej problematiky ako to vykonala žalovaná.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne, že postup žalovanej v danej veci je nesprávny a nespravodlivý. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú upravené v zákone o sociálnom poistení, ktorý je normou verejného práva obsahuje kogentné právne normy. Nepozná ustanovenia upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov.

V tomto smere súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok, sp. zn. zo dňa 31. mája 2016, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Je nepochybné, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenej, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Navyše idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu, ale extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a nedistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach E. F., G., či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty ako hlavnej funkcie objektívneho práva.“

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, krajský súd zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa zákona začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011).

Kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka určenia termínu zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby držiteľa licencie (L1A/P0/0870/06 z 28. februára 2006 ) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa v znení účinnom od 1. augusta 2005 do 31. decembra 2007, resp. do 31. decembra 2010. Konkrétne sa jednalo o posúdenie otázky, či povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v v znení účinnom do 31. decembra 2010 odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osohy uvedenej v zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010.

Najvyšší správny súd SR v súvislosti so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31. decembra 2010. resp. že licencia L1 A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v poukázal na záver vyjadrený v rozhodnutiach veľkého senátu sp. zn. a sp. zn. . V bode 63 rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 veľký senát uviedol nasledovnú odpoveď: „Licencia L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A. nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie 1.1 A. a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení "

Kasačný súd ďalej vo vzťahu k namietanému pochybeniu správnych orgánov, najmä z pohľadu porušenia zásady súčinnosti s účastníkom konania a jeho možnosti oboznámiť sa s dôkazmi pred vydaním rozhodnutia skonštatoval, že ak by aj námietky tohto druhu akceptoval, vybočil by z ustálenej súdnej praxe. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2017 sp. zn. vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka". Obdobný názor vyslovil najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. mája 2010, sp. zn. 8Sžh/l/2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého .. je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech". Za týchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má

za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgán verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

Správny súd v žiadnom zo žalobkyňou namietaných procesných porušení zhodne s právnym názorom vysloveným Najvyšším správnym súdom neidentifikoval také procesné vady, ktoré by ovplyvnili zákonnosť žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, správny súd dospel k záveru, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistila skutkový stav, tento správne právne posúdila, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnila a napokon postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania a kasačného konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a správny súd nezistil mimoriadne okolnosti na priznanie trov žalovanej tak pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom, preto náhradu trov konania a kasačného konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).