Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/103/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu W. C. Z..G.., G. G.Í. U. XX/A, XXX XX H., V. : XX XXX XXX proti žalovanému N. C., Š.. B. G., T. H. G. XX, XXX XX H. o zaplatenie koncesionárskeho poplatku zastúpený spoločnosťou C. V. G.. M.. B.., G. G. S.R. M. X, XXX XX H. za používanie rozhlasových prijímačov vo výške 10,62 eura príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta v celom rozsahu.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 23.03.2006 doručenou súdu na nosičoch DVD dňa 30.03.2006 žalobca žiadal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 10,62 eura s príslušenstvom a spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na žalobcu bola postúpená nižšie špecifikovaná pohľadávka, ktorú má teraz žalobca voči žalovanému. S postúpením tejto pohľadávky zo G. M. bol žalovaný oboznámený zo strany G. M. oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol zo strany G. M. vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov spolu vo výške 16,60 eura (pôvodne 500,-Sk). Predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného, pričom žalobca si uplatňuje len nepremlčanú časť v celkovej výške 10,62 eura (pôvodne 320,-Sk). Žalovaný bol povinný platiť koncesionárske poplatok za rozhlasový prijímač v období od 01.09.1999 do 31.07.2003 vo výške 30,- Sk a v období od 01.08.2003 do 30.06.2005 vo výške 40,-Sk. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný je v omeškaní splatením koncesionárskych poplatkov po dobu dlhšiu ako jeden mesiac odo dňa ich splatnosti, vyzval Slovenský rozhlas žalovaného na ich zaplatenie. Žalovaný túto výzvu ignoroval, neoznámil žalobcovi skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik povinnosti platiť koncesionársky poplatok. Podaním zo dňa 24.07.2006 žalobca oznámil, že podáva len samotné žaloby a prílohy k žalobám v elektronickej forme neprikladá, nakoľko tieto sú obsiahnuté na DVD nosiči.

V písomnom odpore zo dňa 07.11.2011 voči platobnému rozkazu PZO uviedol, že po nadobudnutí rozhlasového prijímača si žalovaný začal plniť povinnosť platiť koncesionárske poplatky od februára 2004.pohľadávka žalobcu neexistuje.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním listín a to počítačový výstup XXX/XXXX zo dňa 20.10.2005, potvrdenie G. M., Počítačový výstup - Výpis nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo 8530005045, Výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005, Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok

k Realizačnej zmluve č.X zo dňa 20.09.2005, Realizačná zmluva č. X k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej 15.07.2005, návrh na vklad vlastníckeho práva do KN a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :

Z potvrdenia G. M. má súd za preukázané, že G. M. V.. R. K. prehlásil, že preukázal dlžníkovi postupovanej pohľadávky z koncesionárskych poplatkov a to žalovanému postúpenie tejto pohľadávky a zároveň ho vyzval na úhradu nedoplatku na koncesionárskom poplatku písomnou formou v podobe doporučenej zásielky pod podacím číslom XXXXXXX. Z výpisu nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo XXXXXXXXXX má súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný nezaplatil v mesiacoch október 2002 až január 2004 16,60 eura (pôvodne 500,-Sk). Z listiny Výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 má súd za preukázané vyhotovenie oznámenia G. M. žalovanému, že ku dňu 20.10.2005 eviduje nedoplatok na koncesionárskom poplatku v celkovej výške 16,60 eura (pôvodne 500,-Sk) a oznámenie, že dňa 20.09.2005 G. M. postúpil pohľadávku, ktorú eviduje voči žalovanému z nedoplatku na koncesionárskom poplatku obchodnej spoločnosti H. W. C., Z..G... Súčasne G. M. žalovaného vyzýva, aby splnil svoju zákonnú povinnosť zaplatiť uvedený nedoplatok v plnej výške v lehote do 21 dní odo dňa doručenia tejto výzvy a to na účet žalobcu. Z Realizačnej zmluvy č. X k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej 15.07.2005 (ďalej tiež „Realizačná zmluva č. 1.“) má súd za preukázané, že neuvedeného dňa bola medzi G. M. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá zmluva, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávok postupcu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu. Podľa čl. V. bod X.X postupca je ku dňu podpísania tejto zmluvy veriteľom pohľadávok z koncesionárskych poplatkov fyzických a právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb podľa odovzdanej databázy k 30.06.2005. Podľa čl. V. bod X.X postupca postupuje žalobcovi pohľadávky podľa bodu X.X tejto zmluvy dňom podpísania tejto zmluvy za odplatu v celkovej výške 91.619.930,-Sk. Podľa čl. V. bod X.X postupované pohľadávky sú špecifikované identifikáciou dlžníkov a výškou pohľadávok. Podľa čl. V. bod X.X výška pohľadávok je identifikovaná ku dňu postúpenia pohľadávok a/ zákonnou výškou koncesionárskych poplatku, b/ počtom rozhlasových prijímačov a c/ dĺžkou omeškania. Podľa čl. V. bod X.X vzťahy osobitne neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.07.2005. Podľa čl. V. bod X.X súčasťou tejto zmluvy je Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií zo zoznamom postúpených pohľadávok. Z Protokolu o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č.X zo dňa 20.09.2005 má súd za preukázané, že názov súboru je G. C..U. a textový súbor obsahuje zoznam pohľadávok právnických osôb za obdobie 08.06.1999-30.06.2005 a zoznam pohľadávok fyzických osôb za obdobie 15.01.2002-30.06.2005, keď štruktúra súboru je variabilný symbol, meno, priezvisko, adresa, IČO/dátum narodenia, dlh a dlh z KP, pričom CD bolo odovzdané dňa 20.09.2005. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN má súd preukázané, že dňa 30.04.2002 žalovaný podal návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu na D. X D. H.. Žalovaný žalobcovi peňažnú sumu 10,62 eura nezaplatil.

Predmetom konania je právny vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý vznikol na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch (ďalej tiež „ZoKP“) ako osobitného predpisu. Na základe tohto predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie za ktoré žalovaný nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v žalobe skutkovo vymedzené odkazom na dôkaz - Výpis nedoplatkov žalovaného , podľa ktorého žalovaný nezaplatil koncesionárske poplatky za dobu október 2002 až január 2004 (ďalej tiež „rozhodné obdobie“). Súd má za nesporné, že žalovaný bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období a teda, bol platiteľom koncesionárskeho poplatku G. M. (§ 3 ods. 1 ZoKP), pričom nebol tvrdený a teda ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky (§ 3 ods. 9 ZoKP) tak, že by v rozhodnom období žalovaný nebol poplatníkom. Súčasne nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období oslobodený od povinnosti platiť koncesionárske poplatky (§ 6 ods. 1 ZoKP), keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť koncesionárske poplatky neboli žalovaným tvrdené. Žalovaný bol tak povinný platiť G. M. ako príjemcovi koncesionárskeho poplatku (§ 4 ods. 1 ZoKP) koncesionárske poplatky vo výške 10,62 eura za každý mesiac v ktorom sa poplatková povinnosť skončila. Súd nemá za sporné, že žalovaný žalobcovi peňažnú sumu 10,62 eura nezaplatil.

Podľa § 8 ods. 2 ZoKP ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, G. M. písomne vyzve platiteľa

na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa zákona“ teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva okrem zákonom určenej písomnej formy (§ 8 ods. 2 ZoKP) musí obsahovať určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku (žalovaný) povinný splniť si svoju povinnosť čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods. 3 ZoKP. Po jej (márnom) uplynutí je G. M. oprávnený si uplatniť právo na súde (§ 8 ods. 3 in fine ZoKP). Aby žalovaný ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu G. M. v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie žalovanému doručená, nestačí len jej zaslanie žalovanému bez doručenia žalovanému. Z listiny Výzvy na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenie o postúpení pohľadávky súd nemá za preukázané doručenie výzvy na zaplatenie. Vzhľadom na nepreukázanie vykonania kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku, ktorý žiada žalobca od žalovaného zaplatiť, má súd žalobu za predčasne podanú s tým, že na priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné vykonať a v konaní aj preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie G.I. M. a následné márne uplynutie vo výzve určenej lehoty na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku. Súd preto žalobu zamietol.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo. Pokiaľ je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovaného na základe zisteného skutkového stavu zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená). Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť.

Právne skutočnosti sú skutočnosti, na ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to skutočnosti, ktoré podľa zákona musia nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti, ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu všeobecne stanovené v zákone. Právne skutočnosti určuje platné právo, určitá skutočnosť, ktorá vznikla zmenila sa alebo zanikla, ale ktorá nie je určená v práve ako skutočnosť majúca právny význam, nemôže z právneho hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi subjektmi. Medzi právne skutočnosti právna teória zahŕňa aj vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria právne úkony. Dvojstranným právnym úkonom je aj zmluva. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká dvoma prejavmi vôle, stretnutím týchto dvoch prejavov vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená zmena v osobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto zmluva uzatvorená a že vyvolá právne následky, teda okrem ďalšieho nesmie trpieť vadou absolútnej neplatnosti. Za platného právneho stavu nedochádza k zmene v osobe veriteľa oznámením postúpenia pohľadávky postupcom, keďže s touto skutočnosťou nie je tento právny následok zákonom spojený. S oznámením postúpenia pohľadávky postupcom sú spojené iné právne následky ako zmena v osobe veriteľa, a to napr. nemožnosť zbaviť sa bez ďalšieho, záväzku plnením postupcovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom dlžník po takomto oznámení nie je oprávnený pred plnením svojho záväzku dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto nie je možné vykladať v tom zmysle, že v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo dokonca jej neexistencie dochádza k zmene v osobe veriteľa na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a teda by súd v konaní o postúpenú peňažnú pohľadávku bol zbavený možnosti preskúmať právny dôvod nadobudnutia subjektívneho práva žalobcu. Uvedené platí o to viac v prípadoch, kde je právny dôvod vzniku práva žalobcu sporný. Ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka len bližšie upravujú zodpovednostné vzťahy v prípade, že nedôjde k zániku záväzku plnením dlžníka oprávnenej osobe, pričom však v prejednávanom prípade takýto skutkový stav nenastal.

Keďže v konaní o splnenie povinnosti zaplatiť koncesionárske poplatky má rozhodnutie súdu deklaratórny charakter, a meritórnym rozhodnutím súdu sa deklaruje, že povinnosť zaplatiť koncesionárske poplatky žalovaným tu na základe zákonom daných skutočností je alebo nie je, bolo by v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania a to výchovou na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.), dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb (§ 2 O.s.p.) ak by súd rozsudkom konštatoval neexistujúce právo. Vzhľadom na to súd musí posúdiť aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu.

Povinnosť platiť koncesionárske poplatky vzniká po splnení zákonom daných predpokladov, na základe tejto povinnosti je platiteľ poplatku povinný platiť poplatky za jednotlivé mesiace po dobu existencie poplatkovej povinnosti (§ 3 ods. 6 a 9 ZoKP). Povinnosť platiť jednotlivé poplatky, t.j. povinnosť žalovaného ako platiteľa poplatku plniť zákonom stanovenú peňažnú sumu za jednotlivé mesačné obdobia, vzniká na základe odlišného skutkového základu, s rozdielom spočívajúcim v inom období trvania vlastníctva rozhlasového prijímača resp. evidencie rozhlasového prijímača v účtovníctve. Tieto poplatky sú od seba navzájom nezávislé, sú samostatne uplatniteľné, vznikajú a zanikajú nezávisle od seba a môžu zaniknúť aj jednotlivo, na základe rozdielnych právnych skutočností. V súlade s uvedeným je aj ustanovenie § 8 ods. 2 a 3 ZoKP, keď na účely vymoženia práva na zaplatenie koncesionárskeho poplatku sa rozlišuje medzi poplatkami za jednotlivé mesiace a to v súvislosti so vznikom práva na vykonanie výzvy na splnenie povinnosti (§ 8 ods. 2 ZoKP in fine). Jednotlivé poplatky sú tak samostatnými právami na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka).

Zmeny záväzku môžu spočívať v zmene niektorého z jeho subjektov, jednou z týchto zmien je aj zmena v osobe veriteľa postúpením pohľadávky, spočívajúca v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). K postúpeniu pohľadávky dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zmluva o postúpení pohľadávky musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych úkonov sú spojené právne následky. Medzi náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle a touto je aj určitosť právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Určitosť právneho úkonu je kategóriou objektívnou. Ak ide o právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Ak teda zmluva o postúpení pohľadávky nie je v písomnej forme dostatočne určitá, má vadu a v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatná, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, ku ktorej súd prihliada ex offo bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania. Absolútna neplatnosť pôsobí proti každému, pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistentný úkon, nemôže vyvolať nijaké právne následky. Pohľadávka ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak subjektmi t.j. kto komu má plniť a jednak právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. Bez uvedenia právneho dôvodu nie je možné identifikovať, najmä pri peňažných plneniach medzi subjektmi s viacerými obdobnými záväzkami, pohľadávka z ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky takto určená a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o postúpení pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávok neurčitá. Právnou skutočnosťou spôsobujúcou zmenu v osobe veriteľa a to G. M. ako postupcu na žalobcu ako postupníka je Realizačná zmluva č.X.. Ustanovenia čl. V. bod X.X Z. X.X Realizačnej zmluvy č. X. uvádzajú len vo všeobecnosti spôsob identifikácie postupovaných pohľadávok. Prílohou Realizačnej zmluvy č. X je Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č.X zo dňa 20.09.2005 nie samotný hmotný nosič informácii so zoznamom postúpených pohľadávok. Samotný protokol neobsahuje identifikáciu postupovaných pohľadávok a to ani pohľadávky Slovenského rozhlasu voči žalovanému. Ani žiadne iné ustanovenie Realizačnej zmluvy č.1 neobsahuje identifikáciu postupovaných pohľadávok, Realizačná zmluva č. 1. je tak neurčitá pre nedostatočné určenie postupovaných pohľadávok a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatná, na jej základe teda nedošlo k zmene v osobe veriteľa. Žalobca tak nie je vecne aktívne legitimovaný, čo je ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.

Súd nemá za preukázané ani podpísanie Hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č.1 zo dňa 20.09.2005 zaručeným elektronickým podpisom avšak vzhľadom na to, že tento nebol prílohou Realizačnej zmluvy č. 1 uvedené je právne irelevantné vo vzťahu k zákonnej požiadavke na písomnú formu právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka k § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, keď žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech žiadne trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli a žalobca, v spore plne neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.