Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-102-2014.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/102/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom v Bratislave, Polianky 9, IČO: 00169731 zast. Mgr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mudrochova 13 proti odporcovi: Ľ. T., X. P. X., N. X. XX, o zaplatenie sumy 342,38 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie žalovanej istiny v sume 209,38 euro z a s t a v u j e. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 133 euro spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,5 promile, zo sumy 19,62 euro od 21.2.2013 do 30.6.2014, zo sumy 80,53 euro od 21.4.2013 do 30.6.2014, zo sumy 80,53 euro od 21.5.2013 do 30.6.2014, zo sumy 28,70 euro od 21.7.2013 do 30.6.2014, zo sumy 45,20 euro od 21.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 13,90 euro od 21.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 73,90 euro od 21.10.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 20,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 93,38 Eur ako odmenu právneho zastúpenia navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet vedený v U. U., H..U.. Č. Ú.: U..
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.12.2013 domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 342,28 Eur spolu s príslušným poplatkom z omeškania z dôvodu, že užíva družstevný byt č. XXX, nachádzajúci sa na ul. N. X. Č.. XX P. X.. /Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu/. Odporkyňa predmetný byt užíva a neplatí navrhovateľovi úhrady za užívanie bytu a služby s tým spojené v predpísanej výške (ďalej len nájomné). Podľa čl . 40 bod 3/ Stanov SBD BA IV sa záloha na nájomné platí mesačne, najneskôr do 15. dňa bežného mesiaca. Odporkyňa bola povinná zaplatiť na zálohových platbách nájomné za obdobie od 1/2013 do 11/2013 podľa nasledujúceho predpisu: 1/2013=80,53 Eur, 2/2013= 80,53 Eur, 3/2013=80,53 Eur, 4/2013=80,53 Eur, 5/2013= 80,53 Eur, 6/2013=80,53 Eur, 7/2013=73,90 Eur, 8/2013=73,90 Eur, 9/2013=73,90 Eur, 10/2013=73,90 Eur, 11/2013=73,90 Eur, celkom sumu 852,68 Eur.
Do 30.11.2011 odporkyňa mala zaplatiť na zálohových platbách 1-11/2011 sumu vo výške 852,68 Eur, zaplatila však len sumu 510,30 Eur. Preplatky zo zálohovej platby 3/2013 vo výške 9,57 Eur, zo zálohovej platby 6/2013 vo výške 9,57 Eur a časť preplatku zo zálohovej platby 8/2013 vo výške 11,39 Eur boli započítané na nedoplatok zálohovej platby 1ú2013 - celkom vo výške 30,53 Eur. Zvyšok preplatku zo zálohovej platby 8/2013 vo výške 34,81 Eur a preplatok zo zálohovej platby 11/2013 vo výške 26,10 Eur, bol započítaný na časť zálohovej platby 2/2013. K úhrade tak zostáva suma 342,38 Eur.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a na ústnom pojednávaní zopakovala svoju obranu v odpore proti platobnému rozkazu, ktorú možno zhrnúť nasledovne: Z pohľadu odporkyne nie je sporná výška dlhu
ale vôbec základ nároku, ktorý sa opiera o nesprávny právny titul. Odporkyňa už nie je užívateľkou družstevného bytu, byt stratil tento charakter. Po roku 1992 nastala iná majetkovoprávna situácia, bola zrušená doterajšia legislatíva, a aj podľa zákona 182/93 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa právne vzťahy bytov spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená že primárne sa právne vzťahy riadia zákonom č. 182/93 Z. z. a Občianskym zákonníkom a nie stanovami družstva. Byty v tomto bytovom dome prešli do individuálneho vlastníctva fyzických osôb, pričom byt, ktorý užíva odporkyňa, je vo vlastníctve navrhovateľa ktorý si mal upraviť nájomný vzťah s odporkyňou písomne tak aby boli zrejmé vzájomné práva a povinností. Nájomná zmluva ako právny základ nájomného vzťahu však medzi účastníkmi doteraz nebola uzatvorená. Miesto nájomnej zmluvy navrhovateľ predložil len zmes svojej „všehochute“ vytvorenej podľa seba, ktorá má nahrádzať zákonom predpísanú nájomnú zmluvu a jej náležitosti pod názvom „Predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu“, ktorá ani svojim označením nekorešponduje s jeho obsahom. Navrhovateľ sa ako prenajímateľ navyše domáha plnení, ktoré jej ani zákon neukladá, čo je v rozpore s ust. čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v rozsahu žalovanej istiny vo výške 209,38 Eur späť a žiadal aby bolo konanie v tejto časti zastavené. Späťvzatie tejto časti žalobného návrhu odôvodnil ročným vyúčtovaním za rok 2013, z ktorého vyplýva nedoplatok odporkyne za rok 2013 v sume 141,18 Eur avšak omylom bola za mesiac október 2013 zarátaná na platbu odporkyni suma 81,82 Eur. Táto suma bola vymáhaná exekučne na základe iného titulu. Zároveň do spisu založil sumárnu analýzu platieb od 1.1.2014 do 30.9.2014 z ktorej vyplýva že odporkyňa dňa 2.1.2014 zaplatila 90 Eur, ktorá suma podľa ďalšej listiny ktorú založil do súdneho spisu, bola poukázaná samotnou odporkyňou na mesiac december 2013. Keďže táto suma bola pripísaná až 2.1.2014 na účet navrhovateľa nemohol ju navrhovateľ zohľadniť v ročnom vyúčtovaní.
Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. môže žalobca zobrať späť žalobu, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 209,38 Eur v zmysle vyššie opísaného späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Navrhovateľ ďalej trval na zaplatení istiny 133,- Eur spolu s príslušenstvom, ktoré špecifikoval ako nedoplatok na zálohovej platbe za nájomné za mesiac: 07/2013 - 45,20 euro, 09/2013 - 13,90 euro, 10/2013 - 73,90 euro. Z ročného vyúčtovania vyplýva že skutočné náklady za užívanie bytu odporkyňou boli vo výške 733,30 euro za celý kalendárny rok, pričom podľa zálohového predpisu za 1/2013 - 11/2013 mala zaplatiť sumu 852,68 euro. Rozdiel v skutočných úhradách navrhovateľa započítal na úhradu súm na zálohách za február 2013, apríl 2013, máj 2013 a časť júla 2013. Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením obsahu: čl. 4: Sumárna analýza platieb za obdobie od 1.1.2013 do 30.11.2013, č.l. 5 : kópie doručenky, č.l. 7: predpis mesačnej zálohovej úhrady od 1.7.2013 , č.l. 8: kopia doručenky, čl. 9: predpis mesačnej zálohovej úhrady platný od 1.8.2012, čl. 10: výňatok zo stanov SBD BA IV, konkrétne článok 40, č.l.11: Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z XX.X.XXXX, č.l. 15: výpis z obchodného registra navrhovateľa, č.l. 33: Správa o hospodárení za rok 2013 spolu s prílohami vrátane doručenky na čl. 36, 37, 38. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 696 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, mal preukázané, že návrh na zaplatenie istiny 133,- Eur spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,5 promile, zo sumy 19,62 Eur od 21.2.2013 do 30.6.2014, zo sumy 80,53 Eur od 21.4.2013 do 30.6.2014, zo sumy 80,53 Eur od 21.5.2013 do 30.6.2014, zo sumy 28,70 Eur od 21.7.2013 do 30.6.2014, zo sumy 45,20 Eur od 21.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 13,90 Eur od 21.9.2013 do zaplatenia a zo sumy 73,90 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, bol podaný dôvodne.
Ako opakovane konštatoval aj odvolací súd v obdobnej právnej veci, s obranou odporkyne spochybňujúcej právny základ uplatneného nároku z dôvodu neexistencie nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou sa nemožno stotožniť, keďže nájomný vzťah (v tom čase nazývaný právo osobného užívania bytu) medzi účastníkmi konania vznikol na základe rozhodnutia predstavenstva SBD Bratislava IV uznesením č. XX-X/V/XXXX Z. J. XX.XX.XXXX o pridelení družstevného bytu odporkyni ako členke družstva. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX bol odporkyni odovzdaný do osobného užívania byt č. XX P. X., na D.. N.. X. Č.. XX, N.. poschodie. Uvedené právo osobného užívania družstevného bytu odporkyne trvalo aj ku dňu 01.01.1992, kedy sa v zmysle ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmenilo na nájomný vzťah, pričom táto zmena nastala zo zákona a nevyžadovala si vykonanie žiadneho ďalšieho úkonu, napr. v podobe uzavretia novej nájomnej zmluvy k bytu.
Vyššie citované zákonné ustanovenie zaisťovalo všetkým dovtedajším užívateľom bytu transformáciu osobného užívania bytu na nájom za podmienky, že toto právo vzniklo a trvalo ku dňu jeho účinnosti / k 01.01.1992/. Ust. § 871 bolo do Občianskeho zákonníka pojaté na základe zákona č. 509/1991 Zb.; uvedené ustanovenie je právnym predpisom transformačnej povahy. Z dôvodovej správy k zákonu č. 509/1991 Zb. (novela Občianskeho zákonníka) vyplýva, že priamo zo zákona dôjde k zmene práva osobného užívania na chránený nájom. Účelom tohto ustanovenia bolo zaistiť ochranu všetkých dovtedajších užívateľov bytov a vytvoriť pre dovtedajšie užívacie vzťahy stav dostatočnej právnej istoty. Podľa právnych predpisov platných pred vydaním zákona č. 509/1991 Zb. existoval striktný (kogentný) prideľovací systém, ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Na to, aby občanovi vôbec mohlo vzniknúť právo užívania bytu, muselo najprv existovať rozhodnutie o pridelení bytu, na ktoré nadväzovala dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorou sa proces konštituovania práva užívať byt zavŕšil. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ku vzniku práva odporkyne užívať predmetný byt došlo uvedeným spôsobom na základe rozhodnutia predstavenstva družstva o pridelení bytu a uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. V konaní nebolo preukázané, že by takto konštituované právo osobného užívania bytu odporkyni ku dňu 01.01.1992 zaniklo; v zmysle ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo zákona) sa tak transformovalo na právo nájmu bytu, ktorého obsahom je okrem iného aj povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu.
Súd z vyššie uvedených dôvodov mal preukázaný právny základ žalobou uplatneného nároku, preto odporkyňu zaviazal na úhradu istiny vo výške 133,- Eur, ktorej konečná výška vyplýva z jednotlivých listinných dôkazov založených v súdnom spise /č.l. 4, 33, 38/.
Príslušenstvom pohľadávky je aj poplatok z omeškania /§ 121 ods. 3 OZ/. Pre poplatok z omeškania je preto príznačná ich spätosť s pohľadávkou samou a to predovšetkým v tom, že s ňou má spoločný osud. Má teda akcesorický charakter, ktorý spočíva v tom, že je závislý od povinnosti, ktorej splnenie svojím sankčným charakterom zabezpečuje. Tým, že odporkyňa neplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu riadne a včas, dospel súd po zvážení skutkových okolností veci zistených vykonaným dokazovaním k záveru, že aj nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania má oporu v zákone, preto odporkyňu zaviazal spolu s istinou aj na zaplatenie poplatku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi ich náhradu, nakoľko návrh bol podaný dôvodne. Trovy konania pozostávajú zo sumy 20,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a z trov právneho zastúpenia v sume 93,38 Eur. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., za jeden úkon právnej služby pred späťvzatím žalovanej istiny priznal 26,56 Eur a po späťvzatí žalovanej istiny priznal odmenu vo výške 16,60 Eur. Odmena bola v plnej výške priznaná za tri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu a účasť na pojednávaní dňa 17.09.2014). V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal tiež za jednotlivé úkony režijný paušál: 2 x 7,81 Eur = 15,62 Eur za 2 úkony v r. 2013 1x 8,04 Eur za úkon v r. 2014.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.