Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-33-2014.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka M. M., bytom L., C. X a otec Z. A., bytom L., M. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 2. apríla 2014 č.k. 12P/19/2013-84, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. zo sumy 155 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2013. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane mal. dieťaťa a aj na jej strane. Maloletý A. je žiakom 5. ročníka základnej školy, čím došlo k zvýšeniu nákladov spojených so študijným procesom, mimoškolskou činnosťou, hradením základných životných potrieb, ako je oblečenie, obuv. Výživné v sume 155 eur nezodpovedá v súčasnosti potrebám dieťaťa a je nepostačujúce. Matka je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, jej priemerný zárobok predstavuje 320 eur mesačne. Otec má okrem príjmu ako policajt, aj ďalší príjem od P. Z.. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému A. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P/242/2011-67 zo dňa 26. 01. 2012, právoplatným dňa 15. 02. 2012, ktorým bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť zo sumy 135 eur mesačne na sumu 155 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2011. V tom čase príjem matky predstavoval 301,44 eura, príjem otca sumu 778 eur mesačne. Maloletý bol žiakom prvého stupňa základnej školy. V súčasnej dobe maloletý A. je žiakom piateho ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, kde náklady predstavujú 22 eur mesačne, navštevuje basketbalový krúžok, náklady sú 15 eur mesačne. Príjem matky je 355 eur mesačne, príjem otca 821 eur mesačne. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletému A.. Z výsluchu svedka O. W. neboli potvrdené tvrdenia matky o vedľajšom príjem otca. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a to v tom, že maloletý nastúpil do piateho ročníka základnej školy a s poukazom na vek dieťaťa, fyzický vývoj, dochádza k zvyšovaniu jeho nákladov spojených so stravovaním, ošatením a aj hradením školských pomôcok. Súd rozhodujúc o zvýšení výživného musí prihliadať na zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. okrem maloletého dieťaťa aj na zmenu pomerov
na strane rodičov. Od poslednej úpravy výživného, pred dvomi rokmi, k výraznej zmene pomerov na strane rodičov nedošlo, obaja sú zamestnaní u toho istého zamestnávateľa, dosahujú rovnaký príjem, ani jednému z rodičov vyživovacia povinnosť nepribudla, dokazovaním nebol preukázaný ďalší zdroj príjmu na strane otca, obaja rodiča maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi tak, ako pri poslednej úprave. Z takto zisteného skutkového stavu nevyplýva výrazná zmena pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa, k zmene pomerov došlo len na strane maloletého a to nástupom na druhý stupeň základnej školy. Dospel k záveru, že výška výživného v sume 155 eur mesačne je primeraná, zodpovedajúca veku, odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a aj možnostiam a schopnostiam na strane otca dieťaťa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“).
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním matka maloletého A. dôvodiac, že sa zmenili pomery nielen na strane maloletého A., ktorý má 11 rokov, je mimoriadne vyspelý a musí mu zakupovať oblečenie pánskej veľkosti, vyššie sú i náklady na stravu a školské a mimoškolské aktivity. Snažila sa s otcom dieťaťa dohodnúť, nežiadala by zvýšenie výživného, ak by otec prispieval aspoň polovicou nákladov na výlety, pobyty v škole prírode, basketbalovom kempe, s čím však otec dieťaťa nesúhlasil. O dieťa javí záujem iba vtedy, ak prebieha súdne konanie, zotrvala na svojom tvrdení, že otec dieťaťa má dlhodobo ešte jeden príjem, čo sám vyvrátil, nakoľko ako policajt nemôže mať vedľajšiu pracovnú činnosť, v čom klamal a zavádzal. Sám kolízny opatrovník navrhol zvýšenie výživného o 20 eur, mala pocit zo zaujatosti sudkyne. Žiada zvýšiť výživné na maloletého syna.
Otec maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.
K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, žiadajúc zmenu napadnutého rozsudku a zaviazanie otca na platenie výživného v sume 170 eur mesačne.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi odvolania matky (§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, ods. 2 OSP a verejne vyhlásil rozsudok pri splnení podmienok § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie matky nie je opodstatnené. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, vec správne právne posúdil a taktiež vo veci správne rozhodol, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je taktiež dostatočne odôvodnený, a preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za potrebné, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP, opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu a to aj z hľadiska príslušnej hmotnoprávnej úpravy v Zákone o rodine. Odvolací súd na dôvažok len dodáva, že dôvodom na zvýšenie výživného je v prvom rade preukázanie zmeny pomerov na strane účastníkov konania, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov, ktorá je dlhodobá a nie je spôsobená iba náhodnou udalosťou. V danej veci súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo iba na strane maloletého dieťaťa, pričom k takmer žiadnej zmene pomerov nedošlo na strane rodičov maloletého dieťaťa. Zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa spočíva iba v tom, že od poslednej úpravy výživného uplynuli dva roky, dieťa navštevuje vyšší ročník základnej školy a je len samozrejmé, že s vekom a zmenou fyzického stavu dochádza k zvýšeným nákladom jednak na uspokojenie jeho základných potrieb, ale tiež aj v dôsledku školských a mimoškolských aktivít. Príjem oboch rodičov sa oproti predchádzajúcej úprave takmer vôbec nezmenil. Tvrdenie matky, že u nej došlo k zníženiu príjmu zo sumy 360 eur na sumu 312 eur mesačne, odvolací súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov, keďže z vykonaného dokazovania takéto zníženie príjmu nevyplynulo. Keďže obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému A., samotná zmena pomerov iba na strane maloletého dieťaťa (spočívajúca v postupe na vyšší ročník základnej školy, fyzický rast) nemôže byť bez ďalšej zmeny pomerov dôvodom na zvýšenie výživného zo strany otca k maloletému dieťaťu. Zmeny pomerov všetkých účastníkov, ako aj možnosti a schopnosti otca ako povinnej osoby je potrebné posudzovať komplexne, t.j. vo všetkých vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetky okolnosti.
Doterajšia výška výživného na maloletého A. (155 eur mesačne) je vzhľadom na jeho vek (11 rokov), spolu s osobnou starostlivosťou matky, ktorou vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť, primeraná na zabezpečenie jeho základných potrieb. Preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dôvody matky uvedené v podanom odvolaní nepovažoval za právne významné a opodstatnené v takej miere, aby mohol na ich základe zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa návrhy matky, keďže týmito sa už súd v rámci prvostupňového konania zaoberal a na tieto prihliadol vo svojom rozhodnutí.
Odvolací súd konštatujúc, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol v danej veci vecne správne, v súlade s platnými ustanoveniami Zákona o rodine, tento podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, lebo ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.