Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-60-2014.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, vo veci starostlivosti o maloletého V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., O. M. č. XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., O. M. č. XX, zastúpenej JUDr. Janou Zvarovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Hlavné námestie č. 14, a otca P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo Z., č. XXX, v odvolacom konaní zastúpeného právnym zástupcom AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47244798, so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská č. 5183/2A, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 8P/31/2014-75 zo dňa 04.04.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o určení výživného na maloletého (druhý výrok), o zameškanom výživnom (tretí výrok) a o trovách konania (šiesty výrok) p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (prvý výrok), otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 04.02.2014 platiť maloletému výživné v sume 100,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (druhý výrok), zameškané výživné za obdobie od 04.02.2014 do 31.03.2014 v sume 89,29 € uložil otcovi zaplatiť maloletému do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (štvrtý výrok), upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v mieste bydliska maloletého v prítomnosti matky (piaty výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (šiesty výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti; maloletý žije s matkou u jej rodičov v rodinnom dome, obýva poschodie domu, ktoré je zariadené, hygiena je na veľmi dobrej úrovni, prostredníctvom kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Otec je zamestnancom obchodnej spoločnosti LVD S3, a.s., s priemerným príjmom v období od septembra 2013 do februára 2014 v sume 555,- € v čistom mesačne; iný príjem otec nemá, nevlastní nehnuteľnosti, vlastní auto; má bežné výdavky, platí 100,- € mesačne na bývanie, vyživovaciu povinnosť má len k maloletému. Matka je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavky na dieťa v sume 23,52 € mesačne, iné dávky nepoberá; vlastní nehnuteľnosť (zastavané plochy a nádvoria), nevlastní auto. Okresný súd vychádzal z pravidelných výdavkov na maloletého v sume okolo 130,- € mesačne (oblečenie, hygienické potreby, plienky, hračky). Pri určovaní výživného okresný súd zvážil potreby maloletého, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov a na skutočnosť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloletého; vychádzal
zo zisteného priemerného mesačného príjmu otca v sume 555,- € a skutočnosti, že maloletý má jeden rok a šesť mesiacov a má bežné výdavky vzhľadom na svoj vek; vzhľadom na to, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča ustálil, že platenie výživného v sume 100,- € mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca a to od 04.02.2014, t.j. od podania návrhu na súd; návrh v prevyšujúcej časti zamietol, t.j. o určenie výživného za obdobie od 01.02.2014 do 03.02.2014. Nakoľko otec platil dobrovoľne výživné v sume 50,- € mesačne, t.j. v nižšej sume ako bolo určené rozsudkom, za obdobie od 04.02.2014 do 31.03.2014 mu okresný súd uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné v sume 89,29 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 65, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 25 ods. 1 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 25.04.2014 (č.l. 85-87 spisu), ktorým sa domáhal zrušenia výroku o výživnom a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasil s určením výživného v sume 100,- € mesačne, ktoré považoval za neprimerané vzhľadom k pomeru jeho príjmov a výdavkov. Vyčítal okresnému súd, že sa vôbec nezaoberal hodnotením jeho výdavkov, neprihliadal na ne pri určovaní výživného a zaoberal sa len tým, že z jeho strany navrhované výživné v sume 50,- € mesačne by predstavovalo len 9 % jeho čistého príjmu. Okresný súd vychádzal len z porovnania jeho príjmu s príjmom matky s tým, že pri matke vzal do úvahy aj jej výdavky a u neho nevzal do úvahy výdavky vôbec. Otec uviedol, že jeho príjem predstavuje sumu 555,- € mesačne; má výdavky v sume 60,- € mesačne na inkaso, v sume 26,- € na životné poistenie (vzťahuje sa aj na maloletého), v sume 40,- € mesačne na telefón, v sume 70,- € mesačne na oblečenie a hygienické potreby, v sume 100,- € mesačne na stravu, v sume 50,- € mesačne na benzín a v sume 120,17 € mesačne na splátku úveru na auto, t.j. spolu nevyhnutné výdavky v sume 466,17 € mesačne. Zdôraznil, že úver na auto si musel vziať z dôvodu, že staré vozidlo, ktoré používal, sa stalo úplne nepoužiteľné a vozidlo potrebuje za účelom denného dochádzania do práce (pracuje na zmeny a nie je možné, aby sa do práce dostal iným dopravným prostriedkom); z úveru v sume 7.700,- € vyplatil časť predchádzajúceho úveru za auto, ktoré užívali ešte s matkou a za zvyšnú sumu 2.300,- € si kúpil ojazdené vozidlo zn. Renault Megane. Vyslovil názor, že určené výživné v sume 100,- € mesačne by ho dostalo do existenčných problémov. Výživné by podľa neho malo slúžiť výhradne na uspokojovanie potrieb maloletého a nie rodiča, ktorému je dieťa zverené; vyslovil záver, že výživné v sume 100,- € neslúži len pre potreby maloletého vo veku dvoch rokov, ale hlavne pokrýva potreby matky; podľa neho nevyhnutné výdavky na maloletého sú nižšie než ako ich v konaní deklarovala matka. Okresný súd s matkou prezentovaných výdavkov neodstránil tie, ktoré sú neopodstatnené a na riadne zistenie skutkového stavu mal vykonať aj ďalšie dôkazy, hoci ich účastníci nenavrhli. Na základe uvedeného sa domáhal zrušenia výroku napadnutého rozsudku o určení výživného a vrátenia veci okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie. K odvolaniu otec pripojil listinné dôkazy o svojich tvrdených výdavkoch.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 16.06.2014 (č.l. 108-109 spisu) v ktorom uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Zdôraznila, že na výživu svojich detí sú povinní prispievať obaja rodičia. Otec v odvolaní znižuje výdavky na maloletého, nezaujíma ho skutočnosť a zaznáva najzákladnejšie a najpotrebnejšie výdavky maloletého; na druhej strane zdôrazňuje svoju životnú úroveň a nutnosť akceptovania všetkých jeho výdavkov, ktoré sú rozpísané tak, aby nemusel platiť žiadne výživné. Spochybnila nutnosť výdavkov na telefón aj splátku úveru a vyjadrila názor, že výdavky otca sú úmyselne nadsadené kvôli snahe znížiť výživné. Prezentované výdavky na maloletého sú pravdivé, podložené, najnutnejšie a minimálne. Z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa nie je možné zabezpečiť reálne potreby maloletého a preto ju finančne podporujú jedine rodičia. Otec ignoruje rozhodnutie okresného súdu a neplatí výživné v určenej sume; maloletého navštevuje len veľmi nepravidelne kedykoľvek počas týždňa vždy na pár minút; inak sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa. Na základe uvedeného navrhla potvrdenie rozsudku okresného súdu vo výroku o výživnom.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolanie otca smerovalo proti napadnutému rozsudku okresného súdu len vo výroku, ktorým súd určil výživné zo strany otca na maloletého (druhý výrok) a v závislom výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok); odvolací súd tiež preskúmal súvisiaci výrok o trovách konania (šiesty výrok); ostatné výroky napadnutého rozsudku okresného súdu neboli odvolaním otca dotknuté.
Odvolanie otca nie je dôvodné.
Zo spisu okresného súdu vyplýva skutkový stav tak, ako je opísaný v napadnutom rozsudku okresného súdu (v podrobnostiach aj v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku).
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a to výsluchom otca a matky ako účastníkov konania a čítaním listinných dôkazov ohľadne príjmových, výdavkových a majetkových pomerov účastníkov konania. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na určenie výživného na maloletého v sume 100,- € mesačne a z toho vyplývajúci výrok o zameškanom výživnom (závislý výrok). Odvolacie námietky otca nemohli privodiť zmenu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o výživnom vrátane zameškaného výživného, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V tomto rozsudku sa preto odvolací súd v reakcii na odvolacie dôvody otca obmedzil len zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.
Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na určenie výživného na maloletého zo strany otca v sume 100,- € mesačne. Maloletý pochádza zo vzťahu otca s matkou, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu stále trvá, pretože vzhľadom na jeho vek (dva roky) nie je schopný sám sa živiť. Maloletý má pravidelný príjem len v podobe výživného od otca. Matka plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému v rozhodujúcom rozsahu osobnou starostlivosťou. S ohľadom na odvolaciu námietku otca odvolací súd uvádza, že podľa spisu okresného súdu bol otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní dňa 04.04.2014, kde vypovedal aj o svojich výdavkoch, ktoré uviedol „v sume 100,- € mesačne ako platba za bývanie a ostatné“; túto sumu výdavkov otca zohľadnil pri rozhodovaní aj okresný súd ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku; neobstojí preto námietka otca, že okresný súd nezohľadnil jeho výdavky; nemôže byť chybou
okresného súdu, že otec svoje výdavky špecifikoval až v podanom odvolaní, hoci mu na to okresný súd vytvoril dostatočný priestor pred rozhodnutím vo veci samej. Ani výdavky otca špecifikované až v odvolaní však podľa názoru odvolacieho súdu nemohli zmeniť výšku určeného výživného v sume 100,- € mesačne. Otec je zdravý, má vyživovaciu povinnosť len k maloletému, je zamestnaný, dosahuje priemerný príjem v sume 555,- € v čistom mesačne, aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto v jeho možnostiach a schopnostiach platiť maloletému výživné v sume 100,- € mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je primárna povinnosť otca a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými jeho výdavkami. Po zohľadnení špecifikovaných výdavkov otca (ktoré zahŕňajú aj výdavky na stravu) a jeho príjmu, by mu mala zostať suma 88,83 €, avšak minimálne prezentovaný výdavok otca na mobilný telefón považuje odvolací súd za neprimerane vysoký a pri jeho znížení o štvrtinu by otcovi ostala potrebná suma na platenie výživného. Zo spisu okresného súdu navyše vyplýva, že otec na pojednávaní nespochybnil výdavky matky na maloletého a prezentoval svoju schopnosť platiť výživné na maloletého v sume 100,- € mesačne s tým, že v odvolaní žiadnym spôsobom neponúkol žiadne vysvetlenie zmeny jeho pomerov od uvedeného pojednávania. Nakoľko matka poskytuje maloletému celodennú starostlivosť a má príjem len v podobe rodičovského príspevku v sume 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 € mesačne, je pri zistených osobných, príjmových a výdavkových pomerov otca plne odôvodnené okresným súdom určené výživné v sume 100,- € mesačne, ktorého platenie je v súčasnosti v jeho schopnostiach a možnostiach so zohľadnením skutočnosti, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o zameškanom výživnom a súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený charakterom konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.