Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-76-2014.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 17.09.2014 takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písmeno e) Trestného poriadku s použitím § 86 písmeno a) Trestného zákona
o s l o b o d z u j e
obžalovaného
U. V., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Y. č. XX, okres B., prechodne bytom Z., F. č. XX,
spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 223/14 ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako otec G. R., narodenej XX.XX.XXXX, je povinný v zmysle § 62 Zákona o rodine a následne na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne číslo konania 34P/419/2012-30 zo dňa 10.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2013, prispievať na výživné mesačne na Lianu sumou 70,- € a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky C. R., trvale bytom Z., M. Z. XXXX/XX, pričom ako povinný si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť na dcéru za obdobie od mesiaca júl 2013 až do súčasnej doby (mesiac jún 2014 vrátane), čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom v sume spolu 740,- €, od 04.01.2013 je povinný vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné a od 01.12.2013 je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi v sume 62,50 €.
Súd obžalovaného oslobodzuje, pretože zanikla trestnosť činu.
odôvodnenie:
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavil napriek tomu, že mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané, bol osobne upovedomený o termíne hlavného pojednávania v rámci jeho odročenia dňa 10.09.2014, t.j. bol naň bol riadne a včas predvolaný a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanému doručená dňa 20.08.2014, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné bez súčinnosti obžalovaného pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom obžalovaného, svedkyne C. R., prečítaním spisového materiálu a na návrh obžalovaného prečítaním listinných dôkazov preukazujúcich uhradenie dlžnej vyživovacej povinnosti.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol: „K dnešnému dňu som uhradil celé dlžné výživné, je pravdou, že som si v predmetnom období neplatil riadne svoju vyživovaciu povinnosť riadne mesačne tak ako mám na základe rozhodnutia OS Trenčín vo výške 70,- €, bolo to spôsobené z dôvodu, že v tom období som riadne nepracoval, poberal som iba soc. dávky vo výške 60,- € mesačne. Momentálne som zamestnaný v spol. Kasoče s.r.o., Trenčianska Turná, od 26.03.2014 doposiaľ. Mám uzatvorený prac. pomer na dobu neurčitú. Poberám čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 360,- €. Momentálne bývam v U. G. spolu s priateľkou, v jednoizbovom byte, ktorý vlastní moja priateľka. Moje náklady súvisiace s bývaním sú 50,- €. Od júla 2013 do marca 2014 som evidovaný na ÚP ako uchádzač o zamestnanie, avšak poberateľom soc. dávky som bol až od 01.01.2014. Keď mám možnosť, tak sa stretávam s dcérou G., naposledy som sa s ňou stretol asi dva týždne spätne. Nad rámec fin. čiastok, ktoré som poukázal exekučnému úradu som neprispel na výživu dcére G..“
Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní popísala skutkové okolnosti zhodne ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a ďalej uviedla: „O poslednej úhrade obžalovaného vo výške 500,- € neviem, avšak zvyšné úhrady mi boli zasielané exekútorským úradom, preto nemám vedomosť o tom, že by k dnešnému dňu bolo uhradené dlžné výživné obžalovaným za predmetné obdobie. Na materskej dovolenke som bola do konca júna 2014, poberala som rodičovský príspevok vo výške 220 € + náhradné výživné, momentálne som zamestnaný v spol. Reality holding. s.r.o., Trenčín, Palackého ul. od 15.08.2014. Som momentálne ešte v skúšobnej dobe. Môj priemerný dohodnutý príjem je 600,- € avšak moja mzda bude pohyblivá. Bývam v spol. domácnosti so svojou dcérou v trojizbovom byte na V. ul., Z.. Obžalovaný má záujem sa stretávať s našou dcérou, keď má čas, nerobím problémy v styku s dcérou. Nad rámec úhrad z exekučného úradu obžalovaný iným spôsobom neprispel na výživu na našu dcéru. Aj s fin. pomocou mojej matky som bola schopná zabezpečiť všetky základné potreby pre moju dcéru aj napriek tomu, že si obžalovaný neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť. V máji 2014 mi je vyplácané náhradné výživné z ÚP Trenčín.“
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS Trenčín, návrh na vykonanie exekúcie, rozsudok OS Humenné, správy ÚP Humenné, správa obce Dedačov, správa DÚ Prešov, správa MsP Humenné, správa Soc. poisťovne, správa ÚP Trenčín, správa MÚ Trenčín, rozpis neuhradeného výživného, výpis z ev. priestupkov, správa exekučného úradu Trenčín, odpis z RT, doklady o úhrade a úradné záznamy.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (dodatočné uhradenie dlžného výživného v konaní pred súdom). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne C. R. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo síce nepochybne preukázané, že obžalovaný bol v inkriminovanom období evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a poberal sociálnu dávku, nešlo však v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov, či jeho plnej spôsobilosti vykonávať prácu o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatovali aj občianskoprávne súdy. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávnych súdov o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám tohto dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určili občianskoprávne súdy, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaný ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňoval výšku tohto dlhu.
Na základe uvedeného preto predmetný skutok po právnej stránke napĺňa v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti skutkovej podstaty trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka a súčasne aj subjektívna stránka, t. j. nedbanlivosť, a to vo forme vedomej. Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu riadne neplnil.
Na hlavnom pojednávaní bolo ešte napokon preukázané uhradenie dlžného výživného obžalovaným za predmetné obdobie až do dňa, kedy bol vyhlásený tento rozsudok. Uvedené bolo preukázané najmä oboznámenými listinnými dôkazmi.
Podľa ustanovenia § 86 písmeno a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Pretože podmienky ustanovenia § 86 písmeno a) Trestného zákona boli zo strany obžalovaného splnené a súd nezistil, že by protiprávne konanie obžalovaného malo trvalo nepriaznivé následky (matka detí zabezpečila pre svoju dcéru základné potreby aj napriek riadnemu neplneniu si vyživovacej povinnosti obžalovaným), oslobodil obžalovaného podľa § 285 písmeno e) Trestného poriadku spod skutku pre uvedený trestný čin. Úhradou dlžného výživného zanikla trestnosť činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.