Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-37-2008.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/37/2008
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Slovenská republika -Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom v Žiline, Kuzmányho 26, proti povinnej: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., B. XXXX/XX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 66,39 eur (2.000,- Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinnej súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml. vo výške 25,76 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 20.05.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku pre uplynutie prekluzívnej lehoty podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008, keďže podkladom na vykonanie exekúcie je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1519653 zo dňa 04.05.2006 vydaný OR PZ Ružomberok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2006 a vykonateľnosť dňa 19.05.2006. Dňa 05.08.2014 si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 130,04 eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, účinného do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 243b ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení - Exekučný poriadok ( ďalej už len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že exekučným titulom je v danom prípade blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA1519653 vydaný OR PZ v Ružomberku dňa 04.05.2006, ktorý sa stal
právoplatným dňa 04.05.2006 a vykonateľným dňa 19.05.2006. Nakoľko v danom prípade prekluzívna lehota na vymáhanie práva v súlade s § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 uplynula dňom 19.05.2009, súd exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor síce v podnete na zastavenie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 20.05.2014 žiadal, aby súd na trovy exekúcie zaviazal oprávneného, no podľa názoru súdu v danom prípade neboli splnené podmienky na uloženie tejto povinnosti oprávnenému. Oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie podal včas (exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 19.05.2006, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 08.02.2008), pričom zastavenie exekúcie svojím konaním nezavinil. Okrem uvedeného súd nemal preukázané, že by povinná bola nemajetná, keďže z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor za účelom zisťovania majetku povinnej vykonal úkony naposledy v roku 2008, odkedy sa majetková situácia povinnej mohla zmeniť, najmä s ohľadom na skutočnosť, že bloková pokuta jej bola uložená v čase, kedy bola študentkou strednej školy, pričom štúdium na strednej škole mala podľa obsahu spisu ukončiť v júni 2009. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, povinnej.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods.1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie účtu povinného), ďalej z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 eur (výzva na odstránenie nedostatkov návrhu 30 min., výzva na poskytnutie súčinnosti povinný 30 min., výzva na zaplatenie pohľadávky povinný 30 min., spolu 90 min., t.j. 2 začaté hodiny), z hotových výdavkov vo výške 19,91 eur (poštovné v sume 18,66 eur za 14 poštových zásielok, náklady na kancelárske potreby 0,85 eur) a z DPH 20% vo výške 17,73 eur.
Kritériom pre posudzovanie trov exekúcie, ktoré uplatňuje súdny exekútor, je ich účelnosť na dosiahnutie cieľa exekučného konania. V súvislosti s vyúčtovaným úkonom „žiadosť o udelenie poverenia - OS, žiadosť o udelenie poverenia - doplnenie - OS“, v prípade, že na jej základe bolo súdom poverenie vydané, neprislúcha exekútorovi odmena aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nakoľko za získanie poverenia na vykonanie exekúcie prislúcha exekútorovi odmena vo výške 3,32 eur, t.j. odmena určená paušálnou sumou, preto súd v rámci časovej špecifikácie súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon nepriznal. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vyúčtovanú za úkony „upov. o zač. ex. - povinný, súčinnosť - soc. p. DK, súčinnosť - mesto DK“, nakoľko odmenu za tieto úkony si súdny exekútor uplatnil aj v rámci paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a túto odmenu súd súdnemu exekútorovi aj priznal, keďže mal na ňu nárok. Priznanie odmeny za uvedené úkony aj v rámci časovej špecifikácie by tak bolo duplicitné.
V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd preto považoval úkony
„žiadosť o vyzn. právopl. - OS, vyúčtovanie trov ex. -OS“ len za administratívne úkony, a preto časovú odmenu za ne nepriznal.
Čo sa týka hotových výdavkov, súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania súdnemu exekútorovi priznal len tie výdavky, ktorých vznik mal za preukázaný. Vznik uplatnených (možných) budúcich výdavkov (v súvislosti so žiadosťou o vyznačenie právoplatnosti, vrátením poverenia, oznámením o ukončením exekúcie), ako aj vznik a výšku nákladov označených ako „telefonické hovory - pevná linka, mobil, fax, internet, kancelársky papier + toner - tlač, archivácia spisu, databáz, zálohovanie dát, zálohovacie médiá
- 15 rokov, podpora systému“ si súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie nemohol overiť, preto náhradu týchto výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 55,76 eur. Z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom však vyplýva, že z trov exekúcie bolo doteraz uhradených 30,- eur, preto výška trov, ktorú je povinná povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi, predstavuje sumu 25,76 eur, ako rozdiel medzi súdom priznanou výškou trov exekúcie a trov, ktoré už boli súdnemu exekútorovi uhradené.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.