Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/4/2012

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. č. XX/XX, XXX XX R., proti odporcovi: W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. č. XX/XX, XXX XX R., zast. JUDr. Máriom Tomanom, advokátom so sídlom Pribinovo nám. č. 3, 949 01 Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o späťvzatí návrhu, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Trovy štátu tohto konania vo výške 8,87 eur z n á š a štát.

odôvodnenie:

Dňa 10.1.2012 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom uviedla veci, ktoré tvoria masu BSM a aj navrhla spôsob jeho vyporiadania.

Podaním doručeným súdu dňa 5.3.2014 vzala navrhovateľka návrh späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť, z dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Právny zástupca odporcu súhlasil so späťvzatím návrhu a žiadal priznať náhradu trov konania v plnej výške vzhľadom na to, že odporca mal vo veci plný úspech tým, že mimosúdna dohoda o BSM bola uzavretá v zmysel jeho nárokov, prípadne aby súd rozhodol o trovách konania podľa a náhradu trov konania mu priznal z dôvodu, že späťvzatie návrhu zapríčinila navrhovateľka, lebo ani pred podaním návrhu, ani počas súdneho konania nemala záujem sa nijako dohodnúť. Uviedol, že v prípade priznania náhrady trov konania ich vyčísli v lehote 3 dní.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Pretože k späťvzatiu návrhu došlo po otvorení pojednávania, súd žiadal o vyjadrenie k späťvzatiu aj odporcu, ktorý so späťvzatím návrhu súhlasil.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa , vetá prvá , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania by podľa názoru súdu, prichádzala do úvahy aplikácia ust. veta prvá , podľa ktorej vzniklo odporcovi právo na náhradu trov konania, lebo k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľky, ktorá žiadala titulom vyporiadania vyplatiť odporcovi sumu 5.000 eur a odporca žiadal vyplatiť sumu 14.822 eur s tým, že všetky nehnuteľnosti, hnuteľné veci ako aj záväzky preberie navrhovateľka. Uzavretá dohoda medzi účastníkmi je takmer totožná s návrhom odporcu, ktorú prezentoval v súdnom konaní.

Súd po preskúmaní všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ust. , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk.

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

V posudzovanej veci pri svojom rozhodnutí vzal súd do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka na invalidnom dôchodku, poberá invalidný dôchodok vo výške 158,80 eur, sirotský dôchodok na syna O. vo výške 133,30 eur, rodinné prídavky vo výške 70,56 eur na tri deti a jej príjem z dohody o vykonaní práce bol v mesiaci máj 2014 bol 35,07 eur, čo aj preukázala. Okrem toho poberá výživné na syna W. vo výške 180 eur mesačne, teda celkovo jej príjmy sú 580 eur a výdavky - úver vo výške 150 eur, nájomné 183 eur, energie spolu 47 eur. Navrhovateľka sa stará o tri deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Žije v spoločnej domácnosti s deťmi.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by mala navrhovateľka hradiť trovy odporcovi, ktorý sa nechal v konaní zastúpiť právnym zástupcom, pričom konanie bolo začaté 10.1.2012, viedlo by to u nej k veľmi nepriaznivej finančnej situácii, ak sama je na invalidnom dôchodku, a jej príjem z dohody je veľmi nízky, pričom jej zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať sa tak, aby dosahovala lepší príjem. Na druhej

strane u odporcu, ktorý je živnostníkom, a jeho príjme zo živnosti v roku 2011 boli 16.308 eur, pričom základom dane bola suma 7.721,19 eur, je predpoklad, že nepriznanie trov, na ktoré by inak mal nárok, nebude mať natoľko negatívne následky, aby to ohrozilo jeho ekonomickú situáciu. Rozhodnutie súdu o trovách konania nebude tak viesť k neprimeranej tvrdosti u navrhovateľky.

Pretože súd dospel k názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a to v sociálnej situácii navrhovateľky, o náhrade trov konania odporcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd rozhodol aj trovách štátu, ktoré tvorí zostatok znalečného vo výške 8,87 eur tak, že tieto trovy konania štátu znáša štát, lebo navrhovateľka zaplatila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 150 eur, pričom súd priznal znalcovi Ing. C. uznesením č.k. -75 zo dňa 16.11.2012 znalečné spolu vo výške 158,87 eur, z ktorých suma 150 eur bola zaplatená zo zálohy na trovy znaleckého dokazovania zloženej navrhovateľkou a zbytok, t.j. 8,87 eur z rozpočtových prostriedkov súdu, lebo odporca z procesného hľadiska nespôsobil zastavenie konania a podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkov právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. U navrhovateľky sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a preto súd rozhodol tak, že zostatok trov štátu znáša štát.

Z dôvodu, že súd posúdil, že k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľky, ktorá bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za návrh, nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.