Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11C-60-2014.pdf
PDF · 81.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/60/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Š. C., C. N. XX/XX, N. E., zastúpený JUDr. Lubomírom Müllerom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 30.000,- Eur, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.6.2014, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 30.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za jeho nezákonné väznenie. Uviedol, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 98/81 zo dňa 30.6.1981 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Trest odňatia slobody (vrátane väzby) vykonal v období od 3.6.1981 do 3.12.1983. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 138/90 zo dňa 16.1.1991 bol uvedený rozsudok zo dňa 30.6.1981 zrušený vo výroku o treste spolu so všetkými obsahovo nadväzujúcimi rozhodnutiami, ak vzhľadom na zmenu stratili svoj podklad. Následným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 138/90 zo dňa 16.1.1991 bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.1.2010, sp. zn. 41Nt/10/2009 boli zrušené všetky dovtedy vydané trestné rozhodnutia voči jeho osobe a uznesením č. k. 5Tv/3/2010-17 zo dňa 15.3.2011 bolo jeho trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Ministerstvo spravodlivosti SR ho čiastočne odškodnilo a priznalo mu náhradu ušlej mzdy podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 119/1990 Zb.); príčinou neodškodnenia v celom rozsahu bola skutočnosť, že navrhovateľovi v tom čase zostával ešte zvyškový trest (oznámenie č. 6743/93-91/1358/V zo dňa 14.12.1995).
Po zastavení trestného stíhania požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR aj o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- Eur. Ministerstvo spravodlivosti SR neuznalo jeho nárok na odškodnenie titulom nemajetkovej ujmy, preto si ho uplatňuje na súde. Najprv nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/86/2012. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 4C/86/2012-55 zo dňa 18.11.2013 zamietol jeho návrh, pretože neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal závažnosť ujmy a následkov v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ akceptuje, že súd si žiada ďalšie dôkazy, a preto podáva novú žalobu, ktorú, na rozdiel od tej predchádzajúcej, doplnil o podrobnosti týkajúce sa výkonu trestu odňatia slobody, utrpenej ujmy a závažnosti následkov v súkromnom živote. Podľa jeho názoru nejde o vec už rozhodnutú, a treba ju
prejednať, pretože skôr tieto podrobnosti neboli predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/86/2012.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Záväznosť súdnych rozhodnutí a s ňou súvisiaca stabilita právnych vzťahov vyžaduje, aby sa znova nekonalo a nerozhodovalo o veciach, o ktorých už raz súdy záväzne rozhodli; ide o vyjadrenie rímskej zásady "ne bis in idem", ktorá platí aj v občianskom práve. Súd nesmie v novom konaní prejednať tú istú vec, iba ak by to zákon výnimočne svojím ustanovením sám povolil. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už raz právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, aký vyplýva zo skutkovej časti návrhu, ktorým sa nárok uplatnil, a ak sa týka tých istých osôb. Ide preto o:
- totožnosť subjektov - v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi, ktorí môžu v novom konaní vystupovať aj v inom procesnom postavení (navrhovateľ ako odporca a naopak). Nárok sa týka tých istých osôb aj vtedy, ak ho v novom konaní uplatnili ich sukcesori účastníkov konania,
- totožnosť predmetu konania - v novom konaní ide o ten istý právny nárok alebo stav, o ktorom už bolo raz právoplatné rozhodnuté, ak vychádza z toho istého právneho dôvodu, ktorý vyplýva z toho istého skutkového základu. O prekážku veci rozsúdenej však nepôjde, ak sa nový návrh opiera o skutočnosti a právne dôvody, ktoré sú nové a ktoré vznikli až po právoplatnosti skôr rozsúdenej veci (pozri napríklad R 52/1966, R 39/1988, R 25/2011); ak však skutočnosti a právne dôvody, o ktoré sa opiera nový návrh, vznikli ešte pred právoplatnosťou skoršieho rozhodnutia, túto výnimku nemožno aplikovať.
Prekážka právoplatne rozsúdenej veci predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a ktorý bráni súdu konať o takej veci v novom konaní.
Súd zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4C/86/2012 zistil, že účastníkmi konania boli navrhovateľ: Š. C., C. N. XX/XX, N. E., zastúpený JUDr. Ľubomírom Müllerom, usadeným euroadvokátom so sídlom Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, a odporca: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava; návrh v predmetnej právnej veci bol súdu doručený dňa 23.4.2012. Súd preto konštatuje, že v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4C/86/2012 a 11C/60/2014 ide o totožných účastníkov konania v tom istom procesnom postavení (totožnosť subjektov).
Z hľadiska predmetu konania sa navrhovateľ v konaní sp. zn. 4C/86/2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 10.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za jeho nezákonné väznenie. Argumentoval identicky ako vo veci sp. zn. 11C/60/2014, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 98/81 zo dňa 30.6.1981 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Trest odňatia slobody (vrátane väzby) vykonal v období od 3.6.1981 do 3.12.1983. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 138/90 zo dňa 16.1.1991 bol uvedený rozsudok zo dňa 30.6.1981 zrušený vo výroku o treste spolu so všetkými obsahovo nadväzujúcimi rozhodnutiami, ak vzhľadom na zmenu stratili svoj podklad. Následným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 138/90 zo dňa 16.1.1991 bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.1.2010, sp. zn. 41Nt/10/2009 boli zrušené všetky dovtedy vydané trestné rozhodnutia voči jeho osobe a uznesením č. k. 5Tv/3/2010-17 zo dňa 15.3.2011 bolo jeho trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Ministerstvo spravodlivosti SR ho čiastočne odškodnilo a priznalo mu náhradu ušlej mzdy podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 119/1990 Zb.); príčinou neodškodnenia v celom rozsahu bola skutočnosť, že navrhovateľovi v tom čase zostával ešte zvyškový trest (oznámenie č. 6743/93-91/1358/V zo dňa 14.12.1995). Po zastavení trestného stíhania požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR aj o náhradu nemajetkovej ujmy v sume
10.000,- Eur. Ministerstvo o jeho nároku v šesťmesačnej lehote nerozhodlo. V priebehu konania sp. zn. 4C/86/2012 Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodlo, že navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy nepriznáva, pretože naň nemá podľa zákona č. 119/1990 Zb. nárok (oznámenie č. 10267/2012/153 zo dňa 1.6.2012). Nejde preto o novú skutočnosť, ktorá by v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 4C/86/2012 neexistovala.
Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci sp. zn. 4C/86/2012 na pojednávaní dňa 18.11.2013 rozsudkom, ktorým zamietol návrh navrhovateľa o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie. Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný (predvolanie prevzal dňa 4.10.2013), na pojednávanie neprišiel, jeho právny zástupca jeho neprítomnosť ospravedlnil vzdialenosťou bydliska od sídla súdu a odôvodnením, že ide iba o právne posúdenie veci, vec je skutkovo nesporná, výsluch navrhovateľa nepovažoval za potrebný. Súd v citovanom rozsudku konštatoval, že navrhovateľ by mal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutia, ktorými bol odsúdený na trest odňatia slobody. Po vykonanom dokazovaní však dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že v jeho prípade došlo k závažnej ujme so závažnými následkami. Právny zástupca navrhovateľa v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a nepovažoval za potrebné ani vypočuť navrhovateľa, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ rozsudok č.k. 4C/86/2012-55 zo dňa 18.11.2013 nenapadol riadnymi ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami; rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15.1.2014.
Súd v predmetnej právnej veci na základe uvedeného konštatuje, že v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4C/86/2012 a 11C/60/2014 ide o totožný predmet konania, ktorý vychádza z rovnakého právneho a skutkového základu (totožnosť predmetu konania). Neobstojí argument navrhovateľa, že doplnenie návrhu v novej veci o vyjadrenie navrhovateľa nevytvára prekážku veci právoplatne rozsúdenej. Po právoplatnosti rozsudku č.k. 4C/86/2012-55 zo dňa 18.11.2013 nevznikli žiadne nové skutočnosti, ktoré by odlišovali veci sp. zn. 4C/86/2012 a 11C/60/2014. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia o vplyve výkonu trestu odňatia slobody na jeho súkromný živor a spoločenské uplatnenie existovali už v čase konania a rozhodovania vo veci sp. zn. 4C/86/2012; tieto argumenty mohol použiť v riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozsudku č.k. 4C/86/2012-55 zo dňa 18.11.2013, ktoré však nepodal. Je irelevantná suma uplatňovanej sumy nemajetkovej ujmy v petite návrhu vo veci sp. zn. 11C/60/2014 (v sume 30.000,- Eur), pretože právny a skutkový základ je ten istý bezo zmeny. Navyše, navrhovateľ žiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- Eur a nie v sume 30.000,- Eur.
V konaní sp. zn. 11C/60/2014 konštatovaním prekážky veci právoplatne rozsúdenej nejde o denegatio iustitiae, pretože navrhovateľ mal priestor svoju výpoveď prezentovať v konaní sp. zn. 4C/86/2012; na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, neprišiel naň, jeho právny zástupca sa vyjadril, že výpoveď navrhovateľa v tomto konaní nie je na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy potrebná. Až po zamietnutí nároku na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v konaní sp. zn. 4C/86/2012 z dôvodu jeho nepreukázania a za súčasného konštatovania súdu, že inak by navrhovateľ mal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (teda po právoplatnom vyjadrení súdu k hmotnoprávnej stránke veci a k existencii samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy), súdu predložil svoje vyjadrenie, ktoré sa údajne zdráhal prezentovať v konaní sp. zn. 4C/86/2012. Súd toto tvrdenie navrhovateľa považuje za účelové, pretože navrhovateľovi nič nebránilo, aby sa v konaní sp. zn. 4C/86/2012 dostavil na pojednávanie alebo zaslal písomné stanovisko k veci, v ktorom by objasnil následky výkonu trestu odňatia slobody na jeho súkromný a spoločenský život. Súd znovu konštatuje, že nedošlo k vzniku takých nových skutočností po právoplatnosti rozsudku č.k. 4C/86/2012-55 zo dňa 18.11.2013, ktoré by odôvodňovali opätovné preskúmanie návrhu navrhovateľ zo skutkovej a právnej stránky.
Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že o nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy bolo právoplatne rozhodnuté už rozsudkom č.k. 4C/86/2012-55 zo dňa 18.11.2013. Ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni súdu v novom konaní sp. zn. 11C/60/2014 pokračovať, preto súd postupom podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie zastavil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporca si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.