Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/108/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag fűr Personenenzyklopädien AG, so sídlom Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zapísaného v obchodnom registri kantónu Zug vo Švajčiarsku pod číslom CH-170.3.004.856-5, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688, proti žalovanému: ARVA reality, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 1676, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 412 821, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, v konaní o zaplatenie 575 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -105 zo dňa 14. januára 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -105 zo dňa 14. januára 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 55,46 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalovaného Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 276,22 Eur a iných trov konania vo výške 69 Eur, na účet zástupu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka mal preukázané, že uzavretím zmluvy zo dňa 11.12.2009 medzi účastníkmi bol založený záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa spravoval právnym poriadkom Slovenskej republiky na základe voľby rozhodného práva uvedenej v bode 12. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), čo strany nespochybňovali. Jednalo o obchodno-právny vzťah, pretože bol uzavretý medzi právnickými osobami - podnikateľmi a týkal sa ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k uvedenému preto bolo nevyhnutné aplikovať právnu úpravu Obchodného zákonníka ako lex specialis. Spornou bola otázka, či mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy, za akých podmienok a či od zmluvy platne odstúpil. Okresný súd poukázal na to, že písomná zmluva účastníkov z 11.12.2009 obsahovala právnu úpravu odstúpenia. V konaní okresný súd vychádzal zo záväzného právneho záveru vysloveného krajským súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 13.11.2013, v ktorom bolo skonštatované, že úkon zo dňa 04.01.2010, ktorý sa nachádza na č.l. 22 spisu, bol uskutočnený zo strany žalovaného a z hľadiska náležitosti písomnej formy tento úkon spĺňa zákonné

podmienky upravené v ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Okresný súd ďalej zistil, že úprava odstúpenia, ktorá sa vzťahovala na žalovaného ako objednávateľa - právnickú osobu, bola upravená v bode 14. VOP. Objednávateľ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy zo závažného dôvodu bezodplatne s tým, že zmluva nevymedzovala, aké dôvody možno považovať za závažné, resp. nevymedzovala kritériá určené pre posúdenie dôvodov odstúpenia, na základe ktorých by bolo možné určiť, či ide alebo nejde o závažné dôvody. Posúdenie závažnosti dôvodov bolo ponechané na úsudku a vôli žalobcu. Ak žalobca dôvody odstúpenia neodsúhlasil ako závažné, odstúpenie bolo účinné, nie však bezodplatne, ale s právom žalobcu účtovať titulom náhrady škody storno poplatok ako určitú paušálnu náhradu škody vo výške 30 % z dojednanej kúpnej ceny. Podľa uzavretej zmluvy žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy aj v prípadoch, keď žalobca k tomu nedal dôvod porušením svojich zmluvných povinností.

Vo vzťahu k úkonu odstúpenia žalobca tvrdil, že žalovaný týmto úkonom zo 04.01.2010 platne neodstúpil od zmluvy argumentujúc najmä tým, že predmetom zmluvy bolo dodanie tovaru a služieb a nie uverejnenie životopisu, t.j. odstúpenie od zmluvy e-mailom zo dňa 04.01.2010 sa netýkalo predmetu objednávky. Spornou preto zostala interpretácia právneho úkonu žalovaného zo dňa 04.01.2010, ktorý sa nachádza na čl. 22 spisu. Okresný súd aplikoval výkladové pravidlá pri právnych úkonoch v obchodno- právnych vzťahoch, ktoré sú upravené v § 266 Obchodného zákonníka, z ktorej úpravy má prednosť význam vôle pred prejavom. Často sa stáva, že strany vo výslovnom právnom úkone nevyjadria svoju vôľu úplne presne z rôznych dôvodov, a preto podľa ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade určitého prejavu vôle sa musia brať na zreteľ všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, ako aj následné správanie sa strán. Okresný súd preto za dôležitú považoval otázku, za akým účelom žalovaný uzavrel zmluvu zo dňa 11.12.2009 so žalobcom, a čo tým chcel získať. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy nemal záujem o encyklopédiu bez životopisu konateľa žalovaného, čo bolo možné podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu, ktorý uviedol aj možnosť objednávky encyklopédie bez zverejnenia životopisu, resp. profilu firmy. Žalovaný však zmluvu uzavrel za účelom získania encyklopédie len za podmienky, že v nej budú uverejnené životopisné údaje konateľa Michala Lavríka, t.j. za účelom jeho prezentácie. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že predmetom zmluvy bolo aj poskytnutie určitých služieb, tak z textu zmluvy vyplýva, že v nákupnej cene boli zahrnuté aj nasledujúce služby - členstvo na jeden rok, bezplatné zaslanie encyklopédie, celoročná starostlivosť o biografiu, prístup k zákazníckej oblasti na internete. Vychádzajúc z týchto okolností a podmienok, za akých bola zmluva uzavretá a z textu e-mailu zo dňa 04.01.2010 okresný súd vyhodnotil tento úkon žalovaného ako úkon odstúpenia od zmluvy účastníkov zo dňa 11.12.2009. Zo širších súvislostí bolo zrejmé, že žalovaný úkonom prejavil vôľu zrušiť zmluvný vzťah z dôvodu, že už nemal záujem o encyklopédiu so životopisom Michala Lavríka, čo bolo dôvodom uzavretia zmluvy zo dňa 11.12.2009 zo strany žalovaného, vyjadril to tým, že prehodnotil svoje členstvo v klube žalobcu (vzniknuté uzavretím zmluvy). To, že zrušenie zmluvy sa netýkalo len zaradenia životopisu konateľa v encyklopédii, vyplynulo aj z prvej časti, vety prvej v tomto podaní, kde sa uvádza, že nemá záujem byť členom v Who is Who, s čím bolo spojené poskytnutie služieb uvedených v zmluve, ktoré nie sú bezodplatné, ale sú zahrnuté v dojednanej cene encyklopédie. Skutočnosť, že podaním zo dňa 04.01.2010 žalovaný prejavil vôľu odstúpiť od zmluvy, vyplýva aj z nasledujúceho správania sa žalovaného, z obsahu jeho ďalšieho e-mailu z 09.02.2010 (č.l. 21), ako aj z toho, že nereagoval na ponúknuté možnosti zmeny zmluvného vzťahu výberom jednej z alternatív ponúkaných žalobcom v jeho listoch zo dňa 05.01.2010 a 01.03.2010. Nakoniec to vyplynulo aj zo správania samotného žalobcu. Hoci doba dodania objednaného Osvedčenia v pozlátenom ráme bola zmluvne upravená približne do troch týždňov od doručenia objednávky predávajúcemu, k čomu došlo 21.12.2009, žalobca túto časť objednávky neplnil a cena za osvedčenie nebola dojednaná ako platba vopred pred dodaním ako pri objednávke encyklopédie. Z obsahu jeho listov zo dňa 05.01.2010 a 01.03.2010 bolo zrejmé, že sám žalobca obsah e-mailu žalovaného zo 04.01.2010 interpretoval ako odstúpenie od zmluvy s následkom vzniku práva žalobcu na uplatnenie storno poplatku v dojednanej výške 30 %. Právne následky odstúpenia sa žalobca pokúšal zvrátiť poskytnutím viacerých možností žalovanému, s cieľom dosiahnuť zmenu obsahu zmluvy týkajúcu sa rozsahu predmetu plnenia, výšky a splatnosti ceny. To, že sa v podaniach žalobcu nasledujúcich po úkone žalovaného zo dňa 04.01.2010 uvádzalo, že v prípade zrušenia zmluvy a nezaplatenia storno poplatku vo výške 30 % z objednávacej sumy do 14-tich dní, stráca ponuka storno platnosť a pôvodná pohľadávka zostáva naďalej, bolo právne irelevantné. Uvedené bolo v rozpore so zmluvnou úpravou uvedenou v bode 14. VOP, v zmysle ktorej odstúpenie mohlo byť bezodplatné z vážnych dôvodov odsúhlasených žalobcom, a v iných prípadoch odstúpenia vzniká nárok na náhradu škody vo forme storno poplatku vo vymedzenej výške, bez splnenia ďalších podmienok zo strany objednávateľa.

Okresný súd uzavrel, že právny úkon obsiahnutý v e-mailovom podaní žalovaného zo dňa 04.01.2010, ktoré bolo žalobcovi doručené, je platným odstúpením od zmluvy, ktoré má podľa § 349, § 351 Obchodného zákonníka za následok zánik všetkých práv a povinností strán zo zmluvy uzavretej dňa 11.12.2009. Odstúpením od zmluvy žalovaným preto zanikol aj nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dojednané zmluvné plnenia v celkovej výške 575 Eur, ktorý bol predmetom žaloby. Okresný súd preto žalobu o zaplatenie sumy 575 Eur s príslušenstvom zamietol. Odstúpenie od zmluvy sa netýka nároku na náhradu škody. Predmetom konania však bol iný nárok, a to nárok na zaplatenie pohľadávky titulom nezaplatenej zmluvne dojednanej ceny za tovar a služby, a to na základe existujúceho zmluvného vzťahu účastníkov založeného písomnou zmluvou zo dňa 11.12.2009, ktorý bol posúdený ako nedôvodný, a k zmene žaloby po skutkovej a právnej stránke nedošlo.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 276,22 Eur a z iných trov konania 69 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. f), d) O.s.p. s tým, že nesúhlasil so záverom okresného súdu pri posúdení úkonu, či e-mail zo dňa 4.1.2010 vyjadroval vôľu žalovaného alebo jeho konateľa, pretože podľa názoru žalobcu okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že tento úkon je prejavom vôle žalovaného. Ako autor e-mailovej správy je uvedený v texte T. I., X. X/XX, XXX XX J. W., pričom v texte e-mailu sa nenachádza žiadna zmienka o tom, kto je účastníkom predmetnej zmluvy založenej objednávkou a táto zmluva nie je nijakým spôsobom identifikovaná. Obchodné meno žalovaného je možné vyčítať len z e-mailovej adresy odosielateľa. Michal Lavrík sa identifikoval nie adresou miesta sídla spoločnosti, ale svojou domovskou adresou. Ak p. Lavrík používa iba túto e-mailovú adresu, potom nebolo zrejmé, podľa čoho by sa mali rozlišovať jeho e-mailové správy ako súkromnej osoby a e-mailové správy ako konateľa žalovaného. Žiadny údaj o tom, že tento právny úkon uskutočňuje ako konateľ žalovaného, tento e-mail neobsahuje. Naviac, p. Lavrík v e-maile ruší objednávku na zaradenie jeho životopisu v encyklopédii Who is Who v Slovenskej republike, pričom žalovaný ako právnická osoba svoj životopis nemá. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnemu záveru, že e-mail zo dňa 4.1.2010 je právnym úkonom žalovaného. K obsahu odstúpenia od zmluvy žalobca poukázal na záväznú objednávku zo dňa 11.12.2009, z ktorej vyplýva, že jej predmetom bola povinnosť žalobcu dodať žalovanému 1 ks encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike, 7. vydanie a osvedčenie a uverejniť portrétnu fotografiu, ktorú sa mu žalovaný zaviazal zaslať. Pri úkone odstúpenia od zmluvy podľa názoru žalobcu okresný súd opomenul dojednanie v bode č. 14. VOP, z ktorého vyplývalo, že odstúpiť od zmluvy možno len zo závažného dôvodu. Pokiaľ dôvod odstúpenia nie je závažný, od zmluvy nebolo možné odstúpiť. Pán Michal Lavrík v e-maile oznamuje, že prehodnotil svoje členstvo v klube, a na základe tohto dôvodu ruší objednávku na zaradenie jeho životopisu v encyklopédii Who is Who. Z predmetného e- mailu teda nepochybne vyplýva, že dôvod zrušenia objednávky nebol závažný. Prehodnotenie členstva v klube nemôže byť vážnym dôvodom pre zrušenie objednávky. Žalobca poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy, ktoré vykonal p. Michal Lavrík, je neúčinné, pretože ho vykonal Michal Lavrík ako súkromná osoba a nebolo uskutočnené zo závažného dôvodu a navyše sa netýkalo predmetu záväzkového vzťahu.

Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, ktorý podľa výsledkov dokazovania mal za to, že žalovaný prejavil vôľu zrušiť zmluvný vzťah z dôvodu, že už nemal záujem o encyklopédiu so životopisom Michala Lavríka. Okresný súd vychádzal z toho, že zrušenie sa netýkalo len zaradenia životopisu konateľa v encyklopédii, keďže žalovaný jasne vyjadril, že nemá záujem byť členom Who is who, s čím je spojené poskytnutie služieb uvedených v zmluve, ktoré nie sú bezodplatné, ale sú zahrnuté v dojednanej cene encyklopédie. Žalobca nesúhlasil s týmto záverom a ani s tvrdením žalovaného o tom, že mal záujem o encyklopédiu len vtedy, ak tam bude uverejnený životopis konateľa, takéto tvrdenie žalovaného považoval za špekulatívne. Nebolo zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vyvodil, že zrušením členstva a žiadosťou o neuverejnenie životopisu automaticky zanikol celý zmluvný vzťah. V záväznej objednávke zo dňa 11.12.2009 bolo uvedené: „Pre Vás ako člena Who is Who sú v nákupnej cene zahrnuté nasledovné služby: členstvo na jeden rok, bezplatné zaslanie Vašej encyklopédie, celoročná

starostlivosť o biografiu a prístup k zákazníckej oblasti na internete“. Z e-mailu z dňa 4.1.2010 vyplýva len to, že žalovaný iba prehodnotil členstvo v klube Who is Who. Z e-mailu výslovne nevyplýva, že by žalovaný rušil svoje členstvo v tomto klube. Ak by aj zrušil svoje členstvo v klube, znamenalo by to, že neruší záväznú objednávku a jej obsah, ale iba členstvo v klube. Nebolo zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa vyvodil záver, že prehodnotením členstva (nie jeho zrušením) a zrušením objednávky uverejnenia životopisu (ktorý nebol predmetom objednávky), bola zo strany žalovaného vyjadrená vôľa zrušiť celú objednávku. Zo záväznej objednávky zo dňa 11.12.2009 ďalej vyplýva, že žalovaný si z rôznych alternatív platby za objednaný tovar vybral alternatívu „zvláštna cena pri predplatení a platbe vopred za podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview“. Z tohto textu vyplýva, že podmienkou výhody výrazne nižšej ceny bolo poskytnutie životopisných údajov, nie ich uverejnenie. Zo žiadneho bodu Všeobecných obchodných podmienok ani z obsahu záväznej objednávky nevyplýva povinnosť žalobcu tieto životopisné údaje uverejniť. Uverejnenie životopisných údajov nebolo predmetom objednávky. Z prejavu vôle žalovaného, ktorým vyjadril, že prehodnotil svoje členstvo a zrušil objednávku na zaradenie svojho životopisu v encyklopédii Who is Who, nebolo možné dospieť k záveru, že tento prejav vôle smeruje k zrušeniu objednávky encyklopédie, osvedčenia a uverejnenia portrétnej fotografie. Zo skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobcovi svoje životopisné údaje, nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že žalovaný trvá na dodaní encyklopédie iba v prípade, že tam bude uverejnený životopis jeho konateľa. Poskytnutie životopisných údajov konateľa žalovaného bolo podmienkou pre využitie platobnej alternatívy „platba vopred“. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z obsahu listov žalobcu z 5.1.2010 a 1.3.2010 bolo zrejmé, že sám žalobca obsah e-mailu žalovaného zo dňa 04.01.2010 interpretoval ako odstúpenie od zmluvy s následkom vzniku práva žalobcu na uplatnenie stornopoplatku vo výške 30%. Žalobca s takouto interpretáciou obsahu svojich úkonov nesúhlasil, keďže mal za to, že v listoch žalobcu zo dňa 5.1.2010 a 1.3.2010 nebolo uvedené, že by žalobca akceptoval odstúpenie od zmluvy, ale iba rozhodnutie žalovaného nedodržať záväznú objednávku. Skutočnosť, že žalobca neakceptoval daný prejav vôle ako odstúpenie od zmluvy, vyplynulo z toho, že po listoch zo dňa 05.01.2010 a 01.03.2010 dostával žalovaný upomienky na zaplatenie dlžnej sumy. Listy žalobcu žalovanému boli len prejavom jeho dobrej vôle riešiť vzniknutú situáciu.

K stornopoplatku, ku ktorému okresný súd uviedol, že nemohol byť priznaný, pretože tento predstavuje náhradu škody, ktorý ako nárok nebol v konaní uplatnený, žalobca mal za to, že išlo o nesprávne právne posúdenie veci. Ak dospel okresný súd k záveru v tomto smere, tak nevychádza zo základnej zásady, že súd je povinný rozhodovať o nároku žalobcu tak, ako ho formuluje v petite žaloby, teda rozhodnúť o tom, či žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú čiastku alebo nie. Súd môže takémuto návrhu, resp. podanej žaloby vyhovieť v celom rozsahu, alebo len v časti a vo zvyšku žalobu zamietnuť alebo môže žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Právnym titulom, na základe ktorého žalobca uplatnil svoj nárok, bola záväzná objednávka, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky (VOP), ktoré obsahujú bod č. 14, a to stornopoplatok. Pokiaľ okresný súd dospel záveru, že požadovanie celej sumy nebolo dôvodné a žaloba je oprávnená iba sčasti, tak mal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť aspoň časť dlžnej sumy a nie žalobu ako celok zamietnuť s odôvodnením, že v danom prípade si mal žalobca uplatňovať náhradu škody. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 575 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne počnúc od 20.1.2010 až do dňa zaplatenia spolu s náhradou trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a má za to, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Okresný súd podľa názoru žalovaného vyčerpávajúcim spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli dôležité z hľadiska zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci. K úkonu, a to k e-mailovej komunikácii zo dňa 04.01.2010 nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, pretože už týmto úkonom sa zaoberal aj Krajský súd v Žiline, ktorý uviedol, že zo znenia e-mailovej adresy odosielateľa realityarva@zoznam.sk a z uvedenia mena a priezviska T. I. bolo možné ustáliť, že úkon urobil žalovaný konajúci prostredníctvom svojho konateľa. Z tohto záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vychádzal okresný vo svojom novom konaní a vychádzal aj pri napadnutom rozsudku. Okresný súd správne posúdil možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného. Zo znenia bodu 14. VOP možno vyvodiť dva druhy odstúpenia od zmluvy - bezodplatné, pokiaľ bude žalobca dôvod odstúpenia považovať za závažný a odplatné s právom žalobcu účtovať storno poplatok titulom náhrady škody. Žalovaný preto bol oprávnený od zmluvy odstúpiť. Okresný súd správne aplikoval všetky právne normy upravujúce výklad prejavu

vôle. Žalovaný vstupoval do vzťahu za účelom svojej propagácie, nemal záujem o poskytnutie iných produktov či služieb bez zverejnenia životopisu konateľa Michala Lavríka. Jeho úkon smeroval k zrušeniu celého zmluvného vzťahu so žalobcom. Aj z následného správania sa zmluvných strán bolo zrejmé, že obidve považovali e-mail zo dňa 04.01.2010 za odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného. Dosvedčujú to najmä listy samotného žalobcu zo dňa 05.01.2010 a 01.03.2010. Keby žalobca nebol považoval e-mail zo dňa 04.01.2010 za platné odstúpenie od zmluvy, nebol by žalovanému núkal iné možnosti pokračovania právneho vzťahu. Žalobca je povinný v žalobe presne uviesť, čoho sa voči žalovanému domáha. Žalobca sa v priebehu celého konania dožadoval zaplatenia kúpnej ceny. Nikdy alternatívne nešpecifikoval svoj nárok titulom stornopoplatku ako paušalizovanej náhrady škody. Keďže žalobca si takýto nárok neuplatnil, okresný súd mu ho ani nemohol priznať. Ak by aj žalobca uplatnil svoj nárok titulom náhrady škody, k čomu doposiaľ nedošlo, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na prvom pojednávaní z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia za úkon vyjadrenia k odvolaniu vo výške 55,46 Eur (38,18 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH).

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -129 zo dňa 24.06.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.09.2014 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

V medziach odvolacích dôvodov žalobcu zo dňa 26.2.2014 bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení aj s už vyslovenými záväznými názormi krajským súdom v uznesení sp. zn. zo dňa 13. novembra 2013, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -61 zo dňa 25. apríla 2013 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 575 Eur s príslušenstvom a v trovách prvostupňového konania zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu bolo potrebné vyhodnotenie úkonu žalovaného zo dňa 4. januára 2010. V rámci nového konania pred okresným súdom nedošlo k takej podstatnej zmene skutkového a právneho stavu, ktorá by nedávala základ vychádzať zo záväzných názorov vyslovených krajským súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 13. novembra 2013. Pokiaľ okresný súd v novom konaní sa riadil názormi obsiahnutými v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 13. novembra 2013, tak postupoval zákonným spôsobom a rešpektoval ust. § 226 O.s.p., podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V skutkovo-právnej rovine krajský súd už vyslovil práve vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 13. novembra 2013, že úkon zo dňa 4. januára 2010 je úkonom žalovaného, čo vyplýva z údajov tohto úkonu, ktorý sa nachádza na č.l. 22 spisu, keď je uvedený odosielateľ realityarva@zoznam.sk, „Predmet: zrušenie objednávky“ a Michal Lavrík, J. W.. Krajský súd vyslovil, že vzhľadom k sumáru údajov uvedených v objednávke zo dňa 11.12.2009 vo vzťahu k úkonu zo dňa 4. januára 2010 (č.l. 22 spisu), je nepochybné, že úkon zo dňa 4. januára 2010 bol uskutočnený zo strany žalovaného. To, že sa jednalo o úkon žalovaného, za ktorého vystupoval konateľ žalovaného Michal Lavrík, vyplýva aj z princípu materiálnej

publicity zápisu do obchodného registra v zmysle ust. § 27 Obchodného zákonníka, čo bolo aj žalobcovi zrejmé, ako aj to, že štatutárny orgán žalovaného, a to Michal Lavrík podpísal objednávku zo dňa 11.12.2009, na ktorej je uvedený za žalovaného. V konečnom dôsledku to, že úkon zo dňa 4. januára 2010 je úkonom žalovaného, potvrdzuje samotná reakcia žalobcu v e-mailovom podaní zo dňa 1. marca 2010 na č.l. 21 spisu, ktorou žalobca oslovil p. Lavríka ako konateľa žalovaného práve v súvislosti s úkonom žalovaného zo dňa 4. januára 2010, ktorý sa týkal „zrušenia objednávky“. Krajský súd záväzne vyslovil, že úkon zo dňa 4. januára 2010 je úkonom žalovaného, pri ktorom bola zachovaná písomná forma, keďže úkon bol uskutočnený elektronickými prostriedkami, v danom e-mailovom podaní zo strany žalovaného, ktorá písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je uvedený podpis konajúcej osoby uvedením mena, priezviska tak, ako to bolo v danom prípade, keď v e-maile zo dňa 4. januára 2010 je uvedené meno a priezvisko Michal Lavrík, ktorý vystupoval ako konateľ žalovaného. Krajský súd v uznesení sp. zn. zo dňa 13. novembra 2013 ďalej vyslovil, že uvedením mena a priezviska odosielateľa v závere e-mailovej komunikácie, ktoré sa automaticky pripojí k odosielanej e- mailovej správe, ktoré údaje sú schopné identifikovať odosielateľa, a teda osobu, ktorá právny úkon uskutočnila, je nevyhnutné považovať za podpis. Vzhľadom k týmto zhodnoteniam v právnej rovine krajský súd mal za to, že pri úkone žalovaného zo dňa 4. januára 2010 bolo dodržané aj ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Práve v záujme aj zachovania právnej istoty v prejednávanom spore okresný súd za rešpektovania zákonného ust. § 226 O.s.p. vychádzal z týchto záväzných názorov krajského súdu a správne uzavrel, že úkon zo dňa 4. januára 2010, ktorý sa nachádza na č.l. 22 spisu, je úkonom žalovaného, ktorým žalovaný odstúpil od zmluvy. Tak dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, a preto odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal, že úkon zo dňa 4. januára 2010 nie je úkonom žalovaného, nebol vyhodnotený ako relevantný.

Okresný súd vecne správne postupoval, ak vyhodnocoval úkon žalovaného zo dňa 4. januára 2010 vo väzbe k Všeobecným obchodným podmienkam (ďalej len „VOP“) a objednávke, za použitia výkladových pravidiel prejavenej vôle nielen žalovaného, ale aj žalobcu, za prihliadnutia na správanie sa účastníkov sporu ako účastníkov zmluvného vzťahu. Pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 266 a jeho jednotlivé odsekové znenia označil len odsekom 1 Obchodného zákonníka, tak krajský súd uvádza, že išlo len o zrejmú chybu v písaní, pretože v citovanom znení išlo o ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka (chybou v písaní nesprávne v odôvodnení na str. 11 uvedené § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka aj pri ods. 2, ods. 3). Práve za použitia uvedených výkladových pravidiel bolo podľa výsledkov vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný úkonom zo dňa 4. januára 2010 prejavil vôľu odstúpenia od zmluvy uzavretej so žalobcom, resp. jej zrušenia v celom rozsahu, ktorá vôľa v konečnom dôsledku bola známa a zrejmá žalobcovi vzhľadom k samotnému správaniu sa žalobcu, ktoré sa premietlo do jeho podaní zo dňa 1. marca 2010, 5.1.2010. Krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu a ktoré sa viaže k vyhodnoteniu úkonu žalovaného zo dňa 4. januára 2010 ako úkonu odstúpenia od zmluvy, ktorý prejav vôle žalovaného, a to zrušiť zmluvu bol zrejmý aj žalobcovi vzhľadom k jeho následnému správaniu, konaniu žalobcu. Možnosť odstúpenia od zmluvy tak, ako to uviedol okresný súd, vyplývala aj z bodu 14. VOP. Okresný súd správne vyhodnotil prejav vôle žalovaného zo dňa 4. januára 2010 s ohľadom aj na účel zmluvy, keď žalovaný zrušil zmluvu v celom rozsahu a nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, a to ani na základe alternatív, ktoré žalobca poskytoval. Nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že by okresný súd prehliadol v rámci bodu 14. VOP dojednanie o odstúpení od zmluvy, ktoré bolo možné len zo závažného dôvodu, keďže práve k zneniu bodu 14. VOP sa okresný súd podrobne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď vyslovil, že odstúpenie od zmluvy zo závažného dôvodu bolo bezodplatné, pričom posúdenie závažnosti bolo výlučne na vôli žalobcu, pretože neboli v zmluve vymedzené kritériá kvalifikovania tejto závažnosti, avšak ak sa zo strany žalobcu neodsúhlasia dôvody ako závažné, tak odstúpenie je účinné, platné, nie však bezodplatne, ale s právom žalobcu účtovať stornopoplatok vo výške 30% z dojednanej kúpnej ceny. Okresný súd správne skonštatoval, že odstúpenie od zmluvy umožňovali VOP v bode 14., a žalovaný podľa obsahu prejavenej vôle úkonom zo dňa 4. januára 2010 odstúpil od zmluvy so žalobcom, z ktorého nastali vecno-právne dôsledky, a to, že žalobca už nebol oprávnený účtovať žalovanému zmluvné plnenie, ale iné nároky, ktoré v prípade odstúpenia od zmluvy vznikajú.

K odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorým namietal nesprávnosť postupu okresného súdu, ak nebol žalobcovi priznaný stornopoplatok vo výške 30% kúpnej ceny, krajský súd uvádza, že okresný súd správne postupoval, pokiaľ prejednal žalobcom vymedzený nárok. K tomuto odvolaciemu dôvodu je

nevyhnutné poukázať na znenie ust. § 79 ods. 1, 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že žalobca je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy, na základe ktorých uplatňuje svoju pohľadávku v súdnom konaní. Za aplikácie ust. § 79 ods. 1, 2 O.s.p. mal aj krajský súd z obsahu podanej žaloby žalobcu, z jeho označených dôkazov a vykonaných pred okresným súdom, ako aj vyjadrení preukázané uplatnenie ceny 575 Eur spolu s príslušenstvom na základe argumentácie, že plnil žalovanému zmluvný záväzok, pričom celková suma objednávky 575 Eur bola uvedená nielen v objednávke, ale aj vo faktúre č. SK2010-8327, z obsahu ktorej vyplýva účtovanie zmluvnej ceny popísaného tovaru, osvedčenie, zverejnenie fota, odborná literatúra - plátenná väzba. Nebolo správne tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd je viazaný len petitom žaloby, teda len tým, že má rozhodovať o tom, či žalovaný je alebo nie je povinný zaplatiť sumu 575 Eur s príslušenstvom, keďže samotný žalobný petit je len vyústením predchádzajúcich poskytnutých skutkových a právnych tvrdení a doložených listín v zmysle ust. § 79 ods. 1, 2 O.s.p.. Žalobným petitom žalobca len formuluje návrh rozhodnutia, vydania ktorého sa v súdnom spore domáha. Pre postup súdu a pre vedomosť aj účastníkov sporu je však nevyhnutné vychádzať z opísaných rozhodujúcich skutočností, označených a vykonaných dôkazov, aby nielen súdu, ale aj účastníkom sporu bolo zrejmé, čo tvorí predmet konania a dokazovania. Nie je možné to zúžiť len na sformulovaný žalobný petit ako návrh znenia súdneho výroku rozhodnutia, pretože takýto názor, ako argumentoval žalobca v odvolaní, by odporoval aj ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku upravujúcim priebeh konania a dokazovania pred súdom.

Žalobca uplatňoval proti žalovanému cenu poskytnutého zmluvného plnenia a týmto nárokom bol okresný súd viazaný. Žalobca neuplatňoval iný nárok, resp. žalobca uplatnený nárok nekvalifikoval ako stornopoplatok vo výške 30% kúpnej ceny, prípadne ako nárok na náhradu škody, a preto ani z dispozičnej zásady, ktorá ovláda sporové konanie, nemohol okresný súd takýto iný druh nároku, neuplatnený žalobcom posudzovať a o ňom rozhodovať. K úplnosti je potrebné dodať, že 30% poplatok ako stornopoplatok, ktorý by najbližšie zodpovedal charakteru paušalizovanej náhrady škody, nebol v konečnom dôsledku ani žalobcom vyčíslený a k nemu žalobcom neboli poskytnuté skutkové, ani právne tvrdenia. V zmysle obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 14. januára 2014, po zrušujúcom uznesení Krajským súdom v Žiline sp. zn. zo dňa 13. novembra 2013 aj naďalej žalobca zotrval na tom, že pohľadávka na zmluvné plnenie uplatnená ako cena služby poskytnutej podľa zmluvy naďalej trvá. Žalobca do momentu rozhodnutia okresným súdom nezmenil skutkové ani právne tvrdenia, a preto nemohol dôvodne v odvolacom konaní uplatňovať kvalitatívne odlišný nárok od požadovaného, a to stornopoplatok 30% z kúpnej ceny, zhodnotený ako paušalizovaná náhrada prípadnej škody z titulu odstúpenia od zmluvy žalovaným, resp. zrušenia zmluvy v celom rozsahu. Žalobca popieral, že by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy žalovaným. Ani odvolací súd v rámci svojho konania nemohol posúdiť žalobu žalobcu na základe iného právneho titulu, v danom prípade na základe právneho titulu stornopoplatku ako paušalizovanej náhrady škody oproti tomu, čo žalobca uviedol v žalobe a jednotlivých podaniach, vyjadreniach, keďže ust. § 205a ods. 1 O.s.p. jednoznačne uvádza skutočnosti alebo dôkazy, ktoré môžu tvoriť odvolací dôvod a ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Povinnosť prekvalifikovať návrh na začatie konania v odvolacom konaní z podnetu súdu, nevyplýva ako povinnosť súdu zo žiadneho právneho ustanovenia, a preto tvrdenie odvolateľa, že jeho žalobný nárok nebol posúdený cez nárok na stornopoplatok, teda na základe iného právneho ustanovenia, resp. VOP ako bol v žalobe a v konaní uplatnený, okresným súdom posudzovaný, nie je v konečnom dôsledku ani takým postupom, ktorým by žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. októbra 2013.

Odvolací súd nezistil ako relevantný ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu, a pokiaľ neboli dané podmienky na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, tak vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to jednotlivé rozhodné ustanovenia Obchodného zákonníka tak, ako sú citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom na zistený skutkový stav interpretované.

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná

náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.03.2014, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1 x 38,18 Eur, + 1 x 8,04 Eur režijný paušál, + 20% DPH = 9,24 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia zodpovedali sume 55,46 Eur, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet zástupcu žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.