Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2T-185-2012.pdf
PDF · 118.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/185/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 17. 09. 2014 v Martine takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
obžalovaného
Q. Q.J., nar. XX.XX.XXXX B. O. O., trvale bytom O. Č.. XXX, R. Q.,
oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 11. 10. 2012 sp. zn. 2Pv/39/2012, zo skutku, ktorého sa mal dopustiť tak, že
ako konateľ spoločnosti Y. H. Y., s.r.o., so sídlom Z. W. XX/A, XXX XX Q., IČO: 36 441 198, uskutočnil dňa 26.05.2010 hotovostný výber vo výške 4.800,- EUR z jej bankového účtu, pričom použitie týchto finančných prostriedkov spolu s finančnými prostriedkami vo výške 1.601,19 EUR, nachádzajúcimi sa v pokladni spoločnosti, nezdokladoval a po odvolaní z funkcie konateľa, valným zhromaždením dňa 25.08.2010, doposiaľ predmetné finančné prostriedky nevrátil, čím spoločnosti Y. H. Y., s.r.o., so sídlom Z. W. XX/A, XXX XX Q., IČO: 36 441 198, spôsobil škodu vo výške 6.401,19 Eur,
t e d a m a l
si prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 11. 10. 2012 obžalobu na Q. Q. pre skutok právne posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.
Obžalovaný a prokurátor na hlavnom pojednávaní nenavrhli uzavrieť dohodu o vine a treste. Obhajca obžalovaného k podanej obžalobe zaujal stanovisko, že obžaloba je nedôvodná. Poukázal, že na súde sa vedie aj civilné konanie pod sp. zn. 18Cb/190/2011, kde je žalovaná suma, ktorá je predmetom i trestného konania. V civilnej veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. Obžalovaný je majetným občanom a
trestné konanie by malo zohrávať iba pomocnú úlohu. V prípade, že by civilný súd žalobe vyhovel, tak potom by obžalovaný finančnú čiastku uhradil. Ďalej uviedol, že voči obžalovanému nie sú podané iné civilnoprávne žaloby.
Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný vypovedal, že 26.05.2010 uskutočnil hotovostný výber vo výške 4.800 € z bankového účtu spoločnosti. Z pokladne nikdy nezobral 1.601,19 €. Finančné prostriedky 4.800,- € nespreneveril, nepoužil na neznáme, ani na svoje osobné účely. Finančné prostriedky boli naopak použité v prospech firmy na vyplatenie záloh na inžiniersku činnosť a rekonštrukčné práce nehnuteľnosti, ktorú spoločnosť vlastnila v Banskej Bystrici. Uvedené práce v prospech spoločnosti boli vykonávané na základe písomných zmlúv medzi spoločnosťou Y. H. Y., s.r.o. a spoločnosťou Z. A., s.r.o. zo 04.01.2010 a spoločnosťou Y. H. Y., s.r.o. a W. Z. z 25.08.2010 (č.l. 176- 186 spisu). Z elektronickej formy účtovníctva spoločnosti vyplýva, že spoločnosti Z. A., s.r.o. bolo cez príjmový pokladničný doklad poskytnuté 3.000 € ako záloha. Finančné prostriedky za spoločnosť prijal H.. Š. Q., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti. Finančná čiastka 3.000 € bola vyplatená za vykonanie inžinierskej činnosti na rekonštrukciu objektu nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, ktorej vlastníkom bola spoločnosť Y. H., s.r.o. Na realizáciu týchto činností poskytol viacero záloh. Záloha bola 25.08.2010 v hotovosti poskytnutá živnostníkovi W. Z. na následne vykonávané rekonštrukčné práce. Obidve zmluvy i príjmový pokladničný doklad zo 04. 01. 2010 aj výdavkový doklad z 25. 08. 2010 (č.l. 175 spisu) odovzdal na zaúčtovanie účtovníčkam. Uvedené doklady boli zaúčtované aj v spoločnosti Z. A. s.r.o. Z akých dôvodov účtovné doklady nezaúčtovali aj v spoločnosti Y. uviesť nevedel. Sídlo firiem Y. aj Z. však bolo v jednej nehnuteľnosti a účtovníčky oboch spoločností sedeli a vykonávali prácu na tom istom mieste. V roku 2013 museli opustiť priestory na T.. O. Č.. XX v Martine, v ktorej vykonávali prácu aj účtovníčky, pretože bol vymenovaný správca a ten ich deložoval z týchto priestorov. V tom čase v spoločnosti už nikto nepracoval. Našiel tam viacero nezaúčtovaných dokladov z rôznych spoločností, aj zo spoločnosti Y.. Taktiež našiel výdavkový pokladničný doklad z 25.08.2010 W. Z., ale doklad z 04.01.2010 tam nenašiel, je zaúčtovaný iba v spoločnosti Z. A., s.r.o. K odovzdávaniu účtovníctva spoločnosti Y. H. Y., s.r.o. vypovedal, že účtovníčky v jeho neprítomnosti odovzdali hlavnú knihu spoločnosti J.. Ďalšiu časť účtovníctva odovzdal JUDr. Bološovi z Banskej Bystrice, ktorý bol exekútorom nehnuteľnosti. K finačným operáciám vypovedal, že často presúval finančné prostriedky medzi spoločnosťami a mnohokrát použil aj svoje vlastné finančné prostriedky v prospech spoločnosti. Z tohto dôvodu niekedy nemusel byť zhodný stav finančných prostriedkov v pokladni a v účtovnej evidencii. Príjmové a výdavkové pokladničné doklady bežne vypisoval v rôznych prípadoch a v rôznych spoločnostiach, spoločností bolo možno totiž dvanásť. Čísla pokladničných dokladov mala dopísať účtovníčka, pretože mimo sídla spoločnosti mal pri sebe iba tlačivá príjmových a výdavkových dokladoch. Obžalovaný ďalej vypovedal, že o spoločnosť Y. H. Y., s.r.o. nikto nejavil záujem po tom ako bol odvolaný z funkcie konateľa, o ktorom sa dozvedel až z výpisu z obchodného registra. Nikto ho nekontaktoval ani telefonicky, ani písomne. Za výkon štatutára tejto spoločnosti nikdy nezískal žiadne plnenie. Približný ročný obrat spoločnosti bol okolo 250.000 € a približný obrat všetkých spoločností bol možno 5-7 miliónov eur. V konaní si uplatňoval zápočet iba vo výške zhodnej s nárokom protistrany z dôvodu, aby nemusel platiť súdny poplatok. A opakovane v tomto konaní uvádzal, že ide o zápočet iba z dôvodu právnej istoty. V ďalšej časti výpovede poukázal na to, že mu neboli vyplatené obchodné podiely zo spoločnosti H. E. napriek viacerým žiadostiam. V súhrne k podnikateľskej činnosti vypovedal, že od roku 2004 na Slovensku zastupoval holandského investora. V roku 2004 začali s výkupom pozemkov obchodného centra I. Q.. Následne bola založená spoločnosť Y. W. s.r.o., kde bol jediným konateľom. Zámerom holandského investora bolo realizovať niekoľko projektov, pričom sa disponovalo s veľkým objemom peňazí. Popri tejto spoločnosti boli založené aj ďalšie sesterské spoločnosti a finančné transakcie prebiehali medzi týmito spoločnosťami. Následne spoločnosť Y. H. Y., s.r.o. odkúpila spoločnosť Y., s.r.o. a došlo k zlúčeniu týchto spoločností. Medzi jednotlivými firmami sa robili prevody, jednou z tých spoločností bola aj Y. H. Y., s.r.o. Mnohé z týchto výdavkov boli neúčtovného charakteru, napríklad úhrady za ubytovanie, prevozy z letiska. Pokladňa spoločnosti teda nezodpovedala v skutočnosti mnohokrát tomu, ako bola účtovaná. Finančné prevody medzi sesterskými spoločnosťami evidovali v reálnom čase, alebo keď sa robila účtovná závierka na konci roka. K svojej osobe vypovedal, že nikdy nebol odsúdený a v registri priestupkov má iba záznamy pre dopravné priestupky.
V súlade s obranou obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola výpoveď svedka H.. Š. Q. W... Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so synom mal spoločnú firmu Z. A. s.r.o. Spoločnosť realizovala inžiniersku činnosť pre všetky spoločnosti, ktorých bol majiteľom, alebo konateľom jeho syn Q. Q.. Inžinierska činnosť spočívala v príprave a realizovaní stavieb, najmä v zabezpečovaní vyjadrení, územných rozhodnutí, stavebných povolení, realizácie stavebného dozoru a dopĺňania dokumentácie potrebnej pre skolaudovanie stavieb. Činnosť končila odovzdaním stavby a odovzdávacím protokolom. Stavebnú činnosť zabezpečovali pomocou iných spoločností, ale niektoré drobnejšie práce a údržbárske práce zabezpečovali vo vlastnej réžii. Spoločnosť Z. zvyčajne na začiatku kalendárneho roka uzatvárala rámcove zmluvy s jednotlivými spoločnosťami, ktoré obhospodarovali určité nehnuteľnosti a na základe toho spoločnosť zabezpečovala drobné opravy na týchto nehnuteľnostiach. V roku 2010 spoločnosť Z. zabezpečovala najmä stavebné práce na dome v Banskej Bystrici, P. Č.. XX, ktorý patril spoločnosti Y.. Priestory na poschodí mala prenajaté spoločnosť Orange. V týchto priestoroch zatekalo zo strechy, preto sa tam robili určité práce a na prízemí boli voľné priestory pre nových nájomcov. Z tohto dôvodu realizovali stavebné úpravy - búranie priečok, elektrické rozvody, podlahy, nové dvere, maľovanie a zabezpečenie týchto priestorov. Za budovou sa budovalo oplotenie a parkovisko pre autá. Zároveň sa opravovala fasáda. Drobné práce vykonávané na tejto budove boli realizované na základe rámcovej zmluvy, ostatné väčšie práce boli dohodnuté ďalšími zmluvami. Z dôvodu vykonávaných prác prijal od obžalovaného aj určité zálohové platby v hotovosti, pretože s činnosťou boli spojené výdavky najmä na rôzne poplatky a kolky súvisiace s opravou fasády z uličnej časti budovy, z časti s menšími opravami a výdavkami, najmä na pohonné hmoty. K príjmovému dokladu zo 04. 01. 2010 vypovedal, že uvedenú zálohu 3 000,- € prebral v hotovosti, slúžila na úhradu vecí a bola vydokladovaná pokladničnými dokladmi. Originál príjmového pokladničného dokladu sa musí nachádzať v archíve firmy Z.. Záloha sa potom zúčtovávala pri konečnom zúčtovaní za vykonané a prevzaté práce tak, že bola z konečnej ceny odpočítaná.
Podľa predloženej zmluvy zo 04. 01. 2010 objednávateľ Y. H. Y. s.r.o. uzatvorili s vykonávateľom Z. A. s.r.o. sa dohodli, že vykonávateľ vykoná technickú pomoc pre objednávateľa - všetky práce v rámci inžinierskych činností v uvedených v sadzobníku pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností T. XXXX, podľa jednotlivých požiadaviek objednávateľa a to technickú pomoc v termínoch do 31. 03., 30. 06., 30. 09., 31. 12. 2010 za odplatu 20 EUR za jednu hodinu. Prílohou zmluvy boli objednávka prác a výkonov, výkaz prác a výkonov, preberací protokol a zoznam preberanej technickej dokumentácie. Podľa príjmového pokladničného dokladu spoločnosť Z. A. s.r.o. prijala od Y. H. Y. s.r.o. 04. 01. 2010 3 000 € ako zálohu.
Svedok W. Z. vypovedal, že v roku 2010 pre Q. robil rôzne zákazky. V roku 2010 ho oslovili, aby si bol pozrieť stav strechy v Banskej Bystrici, cez ktorú zatekalo. Potom sa s Q. W.. dohodol, podpísal zmluvu o dielo a vykonal práce. Rekonštrukčné práce spočívali v tom, že sa rozobrala celá strecha a strešný plášť, vymenila sa fólia, oplechovala sa strecha, dali sa nové žľaby, nové laty a krytina sa použila naspäť tá istá a z časti sa doplnila novou. Práce trvali asi mesiac. V súvislosti s týmito prácami prijal aj zálohy, na začiatku asi 4 000 € najmä na materiál, ktorý tam vychádzal dosť drahý. Na výdavkovom pokladničnom doklade z 25. 08. 2010 je jeho podpis. Uvedená záloha bola asi polovica z celej ceny, ktorú mu za materiál a práce nakoniec vyplatili. Práce vo svojom účtovníctve riadne zaúčtoval a odviedol z týchto finančných prostriedkov daň.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu Y. H. Y. s.r.o. vyplatila W. Z. 25. 08. 2010 finančnú čiastku 4 000 €. Zmluvou o dielo medzi Y. H. Y. s.r.o. a W. Z. z 25. 08. 2010 v Martine bola dohodnutá oprava strešného plášťa včítane klampiarskych výrobkov a prác, termíny plnenia boli v auguste a septembri 2010. Celková cena za zhotovenie diela bola 5 916,59 €.
Svedkyňa H. E., rod. Z. vypovedala, že vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť Y. H. Y., s.r.o.. Pani V. vykonávala účtovníctvo pre inú spoločnosť. Účtovné doklady jej boli predkladané obžalovaným asi raz za týždeň. Nespomenula si na situáciu, že by účtovné doklady, ktoré jej predložil obžalovaný neboli zaúčtované. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, či v sídle spoločnosti bola pokladňa a hotovosť, lebo s hotovosťou neprichádzala do kontaktu. Pre pána Q.J. účtovala asi štrnásť spoločností. Nevedela sa vyjadriť, aké osoby boli konateľmi v týchto spoločnostiach. Keď bol pán Q. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti, vtedy v spoločnosti už nepracovala. Príjmové a výdavkové pokladničné doklady nevypisovala. V pokladničných dokladoch bolo vždy napísané meno firmy, suma, dátum, bolo napísané
aj kto ho vyhotovil, účel a podpisy osôb. Doklady zaúčtovala do účtovného programu a založila ich medzi ostatné doklady usporiadané podľa dátumu a poradových čísel. Poradové čísla napísal program, keď ich nahodila do počítača. Na príjmový a výdavkový pokladničný doklad, ktorý sa zakladal sa žiadne číslo nedávalo, pretože účtovný program číslo priradil automaticky. Po predložení pokladničných dokladov „Z. U. Z.“ vypovedala, že ak by jej boli predložené, tak by ich zaúčtovala. Podľa nej sa nemohlo stať, že by niektoré doklady, ktoré jej boli predložené nezaúčtovala. V roku 2010 ešte v spoločnosti pracovala. Nevedela však uviesť, či v spoločnosti pracovala aj v auguste 2010. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto po jej odchode prevzal účtovníctvo.
Svedkyňa X.. W. Q. vypovedala, že v priebehu roka august 2010 bol Q. Q. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti Y. H. Y. s.r.o.. Účtovníctvo a všetky obchodné listiny spoločnosti boli preverované novou účtovnou firmou. Na základe odovzdaného účtovníctva bolo zistené, že ku dňu zániku funkcie konateľa k 25. 08. 2010 mal by byť stav v pokladni spoločnosti v pluse 6 401,19 €. Bývalý konateľ bol vyzvaný na vrátenie uvedenej sumy písomne, zásielky si však neprebral. Na Okresnom súde v Martine prebieha konanie o zaplatenie celej dlžnej sumy pod sp. zn. 18Cb/190/2011. Dňa 26. 05. 2010 Q. Q. vybral na pokladni v banke finančnú hotovosť 4 800 €, z účtovných dokladov spoločnosti zistili, že táto suma bola v účtovníctve spoločnosti zaúčtovaná ako záloha na nákup, pričom nebola Q. vydokladovaná žiadnym spôsobom. Medzi spoločnosťou a konateľom nikdy nebola uzatvorená zmluva pre výkon funkcie konateľa, na základe ktorej by konateľovi patrila odmena za výkon tejto funkcie. Zákonné ustanovenie neustanovuje povinnosť ale ani jednoznačný nárok na to, že konateľ vykonáva funkcie spoločnosti len za odmenu a taktiež ani povinnosť spoločnosti za výkon funkcie platiť odmenu. Q. Q. si voči spoločnosti nenárokoval žiadnu odmenu. V civilnoprávnej veci kde Q. Q. žalujú, tak Q. Q. si voči ich spoločnosti započítal rovnakú sumu ako svoju odmenu a tým podľa nej priznal, že žiadaná suma je reálna. Navrhla aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť obžalovanému nahradiť škodu spoločnosti vo výške 6 401,19 € aj s DPH.
Svedok C. P. J. vypovedal, že Q. Q. bol uznesením valného zhromaždenia 25. 08. 2010 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti Y. H. Y. s.r.o. O tejto skutočnosti spoločnosť oboznámila Q. Q. a vyzvala ho na odovzdanie kompletnej agendy spoločnosti aj s účtovníctvom. Listy však Q. Q. nepreberal. Na spoločnosť súčasne prebiehala exekúcia a účtovníctvo bolo odovzdané exekútorovi JUDr. Tomášovi Bološovi z Banskej Bystrice. Vyzvali ho o vydanie účtovníctva. Z výsledkov účtovného stavu vyplynulo, že v pokladni malo byť k 25. 08. 2010 6 401,19 €. Jemu ako novému konateľovi pokladňa nikdy nebola reálne odovzdaná. Dostal len účtovnú dokumentáciu a z toho dôvodu má podozrenie, že uvedená suma, ktorá mala byť reálne v pokladni bola Q. použitá pre vlastnú potrebu. Svedok ďalej uviedol, že si nepamätá či spoločnosť H. E. vyplatila 40%-ný obchodný podiel Q. Q.. Q. však nič od nich spätne nenárokoval. Obchodný podiel sa predával už v roku 2006 a ak by takýto nárok mal, tak v tejto dobe už by bol premlčaný. K svojej výpovedi predložil fotokópiou účtovania pokladne za obdobie január až december 2010.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal príjmové a výdavkové pokladničné doklady vo fotokópiách od 04. 01. 2010 do 19. 08. 2010 (čl. 7-35 spisu), výpis účtu Y. H. Y. s.r.o. - fotokópia január - august 2010 (čl. 91 spisu), výpis z účtu UniCredit Bank z 28. 05. 2010 (čl. 92) a výpis, kde je výber 4 800 € označený ako záloha na nákup, zaúčtované H. Z. (č.l. 94 spisu) a fotokópiu knihy analytickej evidencie (čl. 113 spisu). V súdnom konaní bolo dokazovanie doplnené aj o výpis z účtu vedeného v UniCredit Bank od 15.12.2009 do 30. 09. 2010 (č.l. 207-2010 spisu).
Vo veci treba ešte uviesť, že uznesením Okresného súdu Martin z 13. 09. 2012, sp. zn. 18Cb/190/2011 bolo konanie v obchodnoprávnej veci žalobcu Y. H. Y. s.r.o. proti žalovanému Q. Q. o zaplatenie 6 401,19 € prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, odbor kriminálnej a justičnej polície Martin, ČVS: ORP 910/OEK-MT-2011 (čl. 136 spisu). Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Y. H. Y. s.r.o. bola 27. 08. 2013 vymazaná z obchodného registra, bola zrušená bez likvidácie (č.l. 194 spisu).
Prokurátor, obžalovaný ani poškodený súdu nepredložili iné dôkazy.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že navrhuje uznať obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku a uložiť mu primeraný trest odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu a zaviazať ho k povinnosti na náhradu škody.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že obžaloba kladie obžalovanému za vinu prisvojenie si finančných prostriedkov vo výške 6.401,19 EUR, ktoré mal po zániku svojej funkcie odovzdať novému konateľovi, ale ich neodovzdal, čím sa mal dopustiť spáchania trestného činu sprenevery. S takýmto záverom obžaloby nie je možné súhlasiť. V konaní nebolo sporným, že obžalovaný bol do 25.08.2010 konateľom spoločnosti, ale nemožno ustáliť, kedy mu bolo oznámené odvolanie z funkcie. Obžalovaný v tomto trestnom konaní dostatočným spôsobom preukázal nakladanie so zverenými peňažnými prostriedkami, keď preukázal, akým spôsobom a na aký účel finančné prostriedky použil. Jeho výpoveď a výpovede svedkov sú presvedčivé a to pri neexistencii relevantnej proti argumentácie. V tejto nemožno vôbec konštatovať existenciu schodku, nakoľko súdu nebola predložená kompletná účtovná dokumentáciu spoločnosti, ale len jej časť, ktorá bola do spisu jednostranne doplnená, pričom túto dokumentáciu nemožno verifikovať. Účtovnú dokumentáciu od obžalovaného nikto doposiaľ neprevzal a nikto po obžalovanom neprevzal vedenie spoločnosti Y. H. Y. s.r.o., ktorá v podstate z úradnej povinnosti zanikla. Obžaloba nepredložila dôkazy k existencii schodku, ani nenavrhla vykonať dôkazy v tomto smere. Podotkol, že úlohou obžalovaného v trestnom konaní pritom nie je preukazovať svoju nevinu. V prípade, že by bol aj schodok zistený, tak by to vôbec nepostačovalo na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, pretože trestnoprávna zodpovednosť je koncipovaná ako zodpovednosť za úmyselné protiprávne konanie. Iba z dôvodu právnej istoty uviedol, že pokiaľ by aj súd bol z akéhokoľvek dôvodu opačného názoru, pri vzniku schodku nemožno mechanicky vyvodzovať naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Zvlášť v prípade, keď účtovníctvo spoločnosti Y. nikto neprevzal a nikto oň neprejavil záujem. Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní preto vyvrátilo skutkové a právne závery obžaloby. Trestné právo je postavené na zásade in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (napr. 2 Tz 22/1967 a 7 Tz 61/1967) podľa ktorej, ak ak prichádzajú do úvahy dve, alebo viaceré verzie skutkového deja je potrebné s použitím zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného neuznať obžalovaného za vinného. Z pohľadu obhajoby v rámci hodnotenia dôkazov takáto situácia nastala v posudzovanom prípade. Súd po vykonaní a zhodnotení dôkazov musí totiž pripustiť aj alternatívu, že nebolo preukázané, že obžalovaný skutočne zverené finančné prostriedky spreneveril a teda, že žalovaný skutok sa nepochybne stal, pritom nedokázaná vina má rovnaké dôsledky, ako nedokázaná nevina. Navrhol preto aby obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. O nároku na náhradu škody nie je možné rozhodovať, pretože spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že je nevinný. Poukázal na to, že nedostal odmeny pre výkon svojej funkcie a napriek tomu, že bol aj spoločníkom v spoločnosti a nezaplatili mu prevod obchodného podielu.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich súhrne možno dospieť k záveru, že obžalovaný Q. Q. mohol v roku 2010 vybrať z bankového účtu spoločnosti 4 800 € a z pokladne 1 601,19 €, tieto finančné prostriedky nezdokladovať a spoločnosti nevrátiť a tým jej spôsobiť škodu. Možnosť tohto záveru vyplýva najmä z výpovede svedkov Q., J., E. a listinných dôkazov. K uvedeným svedeckým výpovediam je však potrebné uviesť, že ani títo svedkovia nevypovedali s určitosťou o sprenevere peňazí, iba o určitom podozrení. Predložené listinné dôkazy, najmä výdavkové a príjmové pokladničné doklady a výpisy z účtu spoločnosti sú iba časťami účtovníctva spoločnosti a účtovníctvo nebolo súdu predložené obžalobou komplexne potom, ako by bolo objasnené obvyklým procesným postupom, či k určitému schodku medzi výdajmi a príjmami vôbec došlo, alebo nedošlo. V prípade, že by k schodku došlo neboli súdu predložené dôkazy, ktoré by preukazovali z akých príčin k nemu došlo, či konaním obžalovaného, nesprávnym vedením účtovníctva, alebo z iných príčin. V súdnom konaní, najmä po jeho doplnení na hlavnom pojednávaní tak nebolo obžalobou jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudzie finančné prostriedky a použil ich na neznáme účely. Z vykonaného dokazovania, doplneného najmä na hlavnom pojednávaní možno zároveň vyvodiť aj iný záver a to, že tieto finančné prostriedky boli použité v prospech spoločnosti za vykonávané práce spoločnosťou Z. (odplaty mali byť vyplácané v termínoch do 07.04.2010, 07.07.2010, 07.10.2010 a 07.01.2011) a živnostníkom Z.. Obhajoba k týmto skutočnostiam predložila listinné dôkazy a v súlade s listinnými dôkazmi vypovedali aj obaja svedkovia. V súdnom konaní tieto svedecké výpovede a listinné dôkazy neboli žiadnym spôsobom spochybnené. Obžalovaný k tomu naviac vypovedal, že z priestorov, kde vykonávali práce účtovníčky sa museli vysťahovať, v priestoroch ostali porozhadzované účtovné doklady. Z listinného dôkazu (č.l. 94 spisu ) vyplýva, že suma 4 800 € bola naozaj zaúčtovaná ako záloha. Určité nezrovnalosti teda mohli vyplynúť aj z nesprávneho, alebo nie riadneho vedenia účtovníctva spoločnosti a obžalovaný tak mohol finančné prostriedky použiť aj na vyplatenie prác, ktoré
boli realizované inými subjektmi pre spoločnosť Y. H. Y. s.r.o. Tejto verzii nasvedčujú najmä výpovede svedkov Š. Q. a W. Z., ktorý jednoznačne vypovedal, že on vo svojom účtovníctve tieto doklady zaúčtoval a práce mu boli v celom rozsahu vyplatené.
Pokiaľ ide o výrok o vine súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru. Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaného v trestnom konaní, z výpovedí svedkov Š. Q. a W. Z., z predložených písomných zmlúv a výdavkových a príjmových pokladničných dokladov. Preto aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasný a spoľahlivý záver, že obžalovaný úmyselne spreneveril finančné prostriedky spoločnosti tým, že si ich neoprávnene prisvojil, súd ho musel v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybnosti preukázané, že sa skutok nestal, stačí pochybnosť o tom, či sa žalovaný skutok stal.
Súd nemohol rozhodovať o nároku na náhradu škody poškodeného, pretože poškodená spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a zrušená bez likvidácie.
K zhodnoteniu celej prejednávanej veci je potrebné pripomenúť, že oznamovatelia trestného činu a obžalovaný sú v tom istom predmete sporu v obchodnoprávnom spore, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18Cb/190/2011, ktoré bolo 13.09.2012 prerušené až „ do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ ORP-910/OEK MT-2011“ (č.l.135-136 spisu). Účastníci sťažnosť voči prerušeniu obchodnoprávneho konania nepodali. V týchto súvislostiach je treba pripomenúť, že trestné konanie je ultima ratio (poslednou možnosťou) a trestným konaním nemožno nahrádzať spory, najmä v obchodnoprávnych veciach. Princíp ultima ratio má plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá sa up- latňuje okrem iného aj pri aplikácii noriem trestného práva. Spočíva v povinnosti súdov a orgánov čin- ných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Trestné právo by sa, najmä v súkromnoprávnych vzťahoch (osobitne pri majetkových vzťahoch), malo uplatňovať skutočne len podporne a to len v prí- padoch zjavných excesov v súkromnoprávnych vzťahoch, pretože trestné právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii súkromnoprávnych vzťahov (na ich reguláciu slúžia iné právne normy), pričom je potrebné vychádzať z pomocnej úlohy trestnej represie, to znamená trestnú represiu uplatňovať len následne a vedľa iných opatrení. Právny poriadok totiž, hoci vnútorne diferencovaný, tvorí jednotu a ako s takým je potrebné s ním zaobchádzať pri aplikácii jednotlivých ustanovení a inštitútov, preto pokiaľ ide o naplnenie objektívnych znakov trestného činu nemôže byť ignorovaná iná než trestnoprávna (naprík- lad obchodnoprávna) stránka veci. Tento záver vyplýva najmä z povahy trestného práva ako prostriedku ultima ratio, ktorého prostriedky musia a majú byť použité len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo je ich použitie zjavne neúčelné. Je celkom neprípus- tná prax, keď sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z účastníkov prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom totiž dochádza k nerovnému postaveniu osôb v ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého ko- nania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio (pos- lednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby „strážili“ svoje práva, ktorým má súdna moc poskyto- vať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom kona- ní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní, pričom trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine súkromnoprávnych vzťahov. Určité zlyhanie, či nedostatočná činnosť zákonných nástrojov slúžiacich k uplatneniu práv nemôže viesť k tomu, aby tieto opatrenia boli doplňované, či nahrádzané prostriedkami trestného práva. V právnom štáte je neprípus- tné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej pova-
hy, pokiaľ nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respek- tíve nie sú tieto predpoklady celkom jasne zistené. Z tohto princípu potom aj vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní by mali byť obozretné a nemali by sa dať „zatiahnuť“ do majetkových sporov, ktoré majú súkromnoprávny základ, pretože trestné oznámenia môžu byť často zneužívané, najmä v podni- kateľskom prostredí, a to z rôznych dôvodov, napríklad vyhnutia sa plateniu súdnych poplatkov, ktoré by bolo nutné uhradiť pri podaní žaloby v občianskom súdnom konaní, z dôvodu, že v trestnom konaní ne- sie dôkazné bremeno orgán činný v trestnom konaní a nie oznamovateľ (v prípade podanej žaloby totiž nesie dôkazné bremeno žalobca), respektíve z dôvodu „nastrašiť“ druhú zmluvnú stranu a primäť ju tak k riadnemu plneniu zmluvných povinností, prípadne z dôvodu pomalosti civilného súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný úči- nok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.