Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Saz/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobkyne: G. Y., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Bieloruská republika, trvale bytom: I., O.. I. XX, H., toho času na adrese: Y., O.. G. XX, číslo pasu: H., ID: XXXXXX, právne zastúpená: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, za ktorú koná JUDr. Viera Melková, pôsobiaca v Záchytnom tábore v Humennom, Mierová 100, Humenné, proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ul. Pivonková 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-139-23/2022-Ž, zo dňa 25. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-139-23/2022-Ž, zo dňa 25.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie:

1. Žalobkyňa po príchode na územie SR pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa v Bielorusku, kde žila v roku 2020 zúčastňovala protestov. Z Bieloruska odišla v apríli 2021, kde žila do 24.02.2022.

2. Dňa 07.04.2022 v Záchytnom tábore v Humennom bol s ňou vykonaný pohovor, vstupný pohovor, pri ktorom uviedla, že po skončení vysokoškolského štúdia na Minskej štátnej lingvistickej univerzite začala pracovať ako prekladateľka v súkromnej firme, potom niekoľkokrát zmenila zamestnanie, až nakoniec v auguste 2020 sa zamestnala ako odborníčka na internetové stránky v spoločnosti OMA. V roku 2020 po neúspešných prezidentských voľbách začali v Bielorusku prebiehať masové protesty, ktorých sa zúčastňovala aj ona približne do októbra až novembra, pričom o svojej účasti písala na sociálnych sieťach. Okrem toho so svojou kamarátkou policajtkou po nociach na rôznych miestach v Minsku vyvesovali pôvodnú vlajku Bieloruska, čím chceli vyjadriť nesúhlas s výsledkom prezidentských volieb ako aj s bieloruskou vládou. Postupne ako sa protesty presúvali do domov, žalobkyňa so svojou kamarátkou ako súčasť dvorných čát vyvesovali na verejných miestach oznamy o chystaných protestoch, v ktorých tiež vyjadrovala svoj protivládny postoj. Organizovala finančné zbierky na pomoc protivládnym protestom a počas obednej prestávky postávala s kolegami pred kanceláriou s protivládnymi plagátmi. Tieto jej aktivity zaznamenala aj bezpečnostná služba zamestnávateľa, na základe čoho bola pozvaná na pohovor k zamestnávateľovi, ktorý sa jej pýtal, prečo sa zúčastňuje protivládnych protestov s tým, že bola upozornená na to, že v práci sa politicky názor nesmie vyjadrovať.

Všetky protivládne aktivity vykonávala s vedomím, že pri nich mohla byť bieloruskými zložkami kedykoľvek zadržaná. Zlom z obavy z uväznenie u nej narástol, keď sa od kamarátky dozvedela, že obe sú na zozname nepohodlných ľudí s protivládnymi názormi a že ich čoskoro budú preverovať bezpečnostné zložky štátu a zatknú ich. Preto sa rozhodli, že odídu preč. Žalobkyňa odišla na Ukrajinu a jej kamarátka do Grécka. Začiatkom roka 2021 sa legálne doplavila z Minska do Kyjeva, kde našla ubytovanie a prácu, síce bez pracovnej zmluvy až do 24.02.2022, kedy na Ukrajine vypukol ozbrojený konflikt. Na Ukrajine pracovala ako správkyňa obsahu webovej stránky kyjevskej súkromnej spoločnosti G.. Zmluvu nemala uzavretú z dôvodu, že sa tomu vyhýbal zamestnávateľ, aby za ňu nemusel platiť dane. Na pobyt na Ukrajine nebola prihlásená, pretože Bielorusi majú právo pol roka na Ukrajine zotrvať bez povolenia, resp. bez víz. Keď sa blížil koniec tejto polročnej lehoty, žiadala opätovne zamestnávateľa o uzavretie zmluvy aby si po pol roku mohla zlegalizovať pobyt na Ukrajine. Potom vypukol vojenský konflikt na Ukrajine a ona sa vlakom prepravila z Kyjeva cez Ľvov do mesta Č., odkiaľ sa taxíkom dostala na územie SR cez hraničný prechod Veľké Slemence. Dňa 15.06.2022 bol so žalobkyňou vo veci jej žiadosti vykonaný ešte doplňujúci pohovor.

3. Do administratívneho konania bola žalovaným zabezpečená polytematická správa o krajine, ako aj správy SIS a Vojenského spravodajstva. Do konania taktiež zaujala svoje stanovisko Slovenská humanitná rada k žiadosti o azyl a má za to, že vzhľadom na jej výpoveď a na bezpečnostno-politickú situáciu jej hrozí v prípade návratu prenasledovanie s politických dôvodov.

4. Dňa 25.07.2022 rozhodol žalovaný o žiadosti žalobkyne o udelenie azylu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia rozhodnutím číslo ČAS:. MU-PO-139-23/2022-Ž dňa 25.07.2022 tak, že žalobkyni neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písmeno a) zákona o azyle (1.); neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písmeno a) a §20 ods. 4 zákona o azyle (2.); neudelil jej azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle (3.) a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

5. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písmeno a) zákona o azyle žalovaný uviedol, že na základe výpovede žalobkyne, ako aj aktuálnych informácií o situácii v Bielorusku dospel k záveru, že také individuálne okolnosti, ktoré by žalobkyni dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania protivládneho politického názoru neexistujú. Podľa žalovaného sama žalobkyňa uviedla, že tieto aktivity vykonávala s vedomím, že riskuje svoje zadržanie a uväznenie. Žalovaný ďalej uviedol, že aktuálne (rok 2022) sa v dostupných zdrojoch neobjavujú informácie o tom, že by naďalej boli zatýkaní bežní účastníci protivládnych protestov z roku 2020, netýka sa to vysokopostavených lídrov, organizátorov alebo známych aktivistov, čo nie je prípad žalobkyne. Žalobca má ďalej za to, že má vážne pochybnosti o tom, že z Bieloruska na Ukrajinu odišla z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko vycestovala legálne, bez akýchkoľvek problémov, a preto ani nemôže byť pravdivé jej tvrdenie o tom, že bola na zozname nepohodlných osôb.

6. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písmeno a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný uviedol, že na objektívne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade žiadateľkinho návratu do krajinu pôvodu si zaobstaral aktuálne informácie o Bielorusku. Poukázal na to, že v Bielorusku je naďalej zachovaný trest smrti, ktorý sa však udeľuje len výnimočne, v máji 2022 vstúpil v krajine do platnosti zákon, ktorý umožňuje udelenie trestu smrti za pokus o teroristický trestný čin. Dňa 01.03.1994 bolo však prijaté rozhodnutie vyhlásiť ženy sa nespôsobilé na trest smrti a od januára 2021 platí to isté pre osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu nedovŕšili 18 rokov alebo v čase vyhlásenia rozsudku mali viac ako 65 rokov. Vzhľadom na túto skutočnosť má žalovaný za to, že žalobkyni v čase návratu do krajiny pôvodu nehrozí vážne bezprávie z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Taktiež jej podľa žalovaného nehrozí mučenie, kruté alebo neľudské zaobchádzanie, nakoľko z krajiny pôvodu vycestovala legálne. Taktiež u nej žalovaný nevzhliadol hrozbu vážneho bezprávia, teda vážneho individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jej osoby, nakoľko v Bielorusku neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Síce bieloruské orgány podporujú vpád Ruska na Ukrajinu a v krajine aj prebiehajú ruské vojenské manévre, čo zvýšilo hrozbu vojenského konfliktu v blízkosti bieloruských hraníc, avšak situácia v Minsku, odkiaľ pochádza žalobkyňa je pokojná.

7. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. zákona o azyle žalovaný uviedol, že tento jej nebol udelený z dôvodu, že na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohla po splnení zákonných podmienok zlúčiť.

8. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že nakoľko u žalobkyne nebola splnená podmienka v zmysle ust. § 13b zákona o azyle , t. j. za účelom zlúčenia rodiny, doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny sa jej podľa § 13c ods. 1 písmeno b) neposkytne.

9. K informáciám, ktoré do administratívneho konania zabezpečila žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne (ide o stanovisko k žiadosti o udelenie azylu zo dňa 06.07.2022) žalovaný uviedol, že napriek týmto informáciách je potrebné podľa žalovaného uviesť, že žalobkyňa nikdy nebola napriek dlhodobým protivládnym aktivitám zadržaná bezpečnostnými zložkami v krajine pôvodu, ani zadržaná a zatknutá ani vypočúvaná. Z krajiny odišla legálne a bez akýchkoľvek problémov, čo by jej v prípade, ak by sa o ňu bieloruské orgány zaujímali nebolo umožnené. Podľa žalovaného sa v súčasnosti neobjavujú žiadne informácie o tom, že by boli v krajine zatýkaní bežní účastníci protestov. Pokiaľ ide o zverejnenie jej plagátu na internetovom kanále „Čaj s malinovým džemom, k tomuto žalovaný uviedol, že to bolo v čase, keď tento kanál ešte nebol zaradený medzi extrémistické. S názorom právnej zástupkyne žalobkyne uvedenom v jej stanovisku zo dňa 06.07.2022 sa nestotožnil a azyl žalobkyni neudelil.

II.

Správna žaloba

10. Včas podanou správnou žalobou na tunajšom na súde dňa 20.09.2022 žalobkyňa žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutia. V konaní namieta: - nesprávne právne posúdenie veci - písmeno c) a to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom - písmeno f) .

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia má za to, že žalovaný opomenul to, že žalobkyňa bola aktívna organizátorka - organizovala podomové protesty, vystupovala ako rečníčka protestov, zabezpečovala ďalších protestujúcich, o svojej účasti na protestoch písala na sociálnych sieťach Instagram, Twiter, Vkontakt, tu zverejňovala aj politické názory iných, vyrábala opozičné zástavy, zúčastňovala sa ako študentka protivládnych aktivít, podala interview, kde vyjadrila svoj protivládny názor, uvádza, že je zaradená na zoznam nepohodlných ľudí, ktorí vedú neoficiálne silové štruktúry v Bielorusku, že je osobou s takou protivládnou činnosťou, za ktorú v prípade návratu do krajiny pôvodu bude bezpochyby stíhaná. Tvrdenie žalovaného, že nie je na žiadnom zozname, keď vycestovala, je len subjektívnym názorom žalovaného, žalovaný nemôže vedieť, či bezpečnostné orgány Bieloruska disponujú zoznamom nepohodlných osôb s protivládnymi názormi. Poukázala na pohovor s bezpečnostnou službou v práci ako aj na výsluch jej matky. Pokiaľ bola na Ukrajine, nežiadala tam o azyl, nakoľko na Ukrajine môžu byť občania Bieloruska pol roka bez víz. Nemožno jej vyčítať, že si snažila zabezpečiť živobytie. Poukázala na to, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v čase zverejnenia plagátov žalobkyne na internetovom kanále Čaj s džemom nebol ešte tento kanál zaradený medzi extrémisticky zakázané. Avšak v súčasnosti je tento kanál zahrnutý medzi extrémistické a jej aktivita na tomto kanále v spojení s ďalšími jej protirežimovými aktivitami jej bude v prípade núteného návratu na príťaž, bez ohľadu na legálnosť tejto stránky v čase pobytu žalobkyne v krajine pôvodu. Vzhľadom k tomu bolo nesprávne právne posúdené obavy žalobkyne o jej život a slobodu. Má za to, že s poukazom na Ženevskú konvenciu je jej strach opodstatnený, keďže v azylovom konaní dostatočne preukázala, že ten bezprostredne súvisí s jej opozičnými protirežimovými aktivitami, za ktoré jej hrozí prenasledovanie a väzenie.

12. K druhej námietke poukázala na to, že do konania boli doložené žalobkyňou informácie o krajine pôvodu žalobkyne, ktoré potvrdzujú prenasledovanie účastníkov protivládnych demonštrácií a opozičných aktivistov aj na nižšej úrovni ako vysokopostavení vodcovia a lídri opozície, nie je preto možné vylúčiť, že vzhľadom na jej aktivity na území Bieloruska tak ako ich uvádza, jej nič nehrozí v prípade návratu ; do konania k žalobe zároveň žalobkyňa doložila ďalšie informácie o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú to, že aj v súčasnosti sú aj bežní účastníci protestov z roku 2020 (správa nezávislého televízneho kanálu v Bielorusku Belsat zo dňa 03.09.2022; rozsudok Okresného súdu Zhlobin, správa Televízneho kanálu Present Time zo dňa 05.08.2022; správa Euroradio Fm zo dňa 10.06.2022; správa Current Time zo dňa 31.08.2022; správa BBS News zo dňa 22.07.2022; správa zo dňa 06.09.2022 zverejnená na portáli Teraz.sk) prenasledovaní a stíhaní. V závere žaloby poukázala na judikatúru vo veciach azylu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.10.2022 uviedol, že má za to, že rozhodnutie je zákonné a správne. Poukázal na to, že nikdy počas konania nespochybnil žiadne z jej aktivít ani jej protivládny postoj. Po vyhodnotení všetkých skutočností však dospel k záveru, že žiadne také individuálne okolnosti u žalobkyne, ktoré by odôvodňovali opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu protivládneho politického názoru, neexistujú. V tomto poukázal na polytmatickú správu o Bielorusku a taktiež aj na to, že žalobkyňa sa v krajine pôvodu nikdy neskrývala a po celý čas bola verejne aktívna, nikdy nebola zadržaná, zatknutá ani vypočúvaná, nemala problém, opustiť krajinu legálne, ak by bola na zozname nepohodlných osôb, krajinu by určite neopustila. Pokiaľ ide o druhú žalobnú námietku, tu žalovaný uviedol, že nerozhodol v rozpore s informáciami zabezpečenými do spisu a predloženými žalobkyňou v priebehu konania. Jej žiadosť bola individuálne posúdená a boli zohľadnené všetky informácie o krajine pôvodu. Uviedol, že žalobkyňa nikdy nemala problém so štátnou mocou ani inými subjektmi a nikdy nebola stíhaná ani väznená. Poukázal na doplňujúci pohovor, kde žalobkyňa uviedla, že ak by jej Slovenská republika poskytla dočasné útočisko, o azyl by už nežiadala a taktiež na to, že po vypuknutí vojny nemala problém kontaktovať Bieloruské veľvyslanectvo ohľadom evakuácie z Kyjeva.

IV.

Replika, duplika

14. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobkyni na repliku. Táto však na ňu nereagovala.

V.

Konanie na správnom súde

15. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 24.01.2023, ktoré však z dôležitých dôvodov na strane advokátky žalobkyne odročil na deň 07.02.2023. Na tomto pojednávaní účastníci konania zotrvali na všetkých svojich doterajších podaniach a vyjadreniach.

VI.

Relevantná právna úprava

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

17. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

18. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

19. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

21. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 13c zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b,

23. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).

24. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

25. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

26. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

27. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.

28. Podľa o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

30. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

31. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VII.

Právny názor správneho súdu

33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-84-25/2021-Ž zo dňa 05.08.2021, ktorým žalovaný žalobkyni neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písmeno a) zákona o azyle (1.); neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písmeno a) a §20 ods. 4 zákona o azyle (2.); neudelil jej azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle (3.) a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

34. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie so zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2009).

35. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákona o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

36. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie o žiadosti o azyl povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2009). Zároveň však súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za

náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu" („benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď. dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.05.2015). 37. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle ust. § 206 ods. 3 posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.

38. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle ust. je pre krajský súd v konaní vo veciach azylu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia. To znamená, že ide tu i posudzovanie právnych a skutkových otázok v plnom rozsahu ex nunc, čo v prípade azylových vecí má najväčší dopad na posúdenie, či žalobca spĺňa podmienky pre udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany. Súd má tak v rámci takejto právnej úprave opätovne možnosť znova posúdiť skutkový stav veci až do vydania rozhodnutia vo veci, čo môže mať v určitých prípadoch (napr. pri podstatnej zmene skutkových okolností prípadu) priaznivejší dopad na žalobcu vo forme zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Pod podstatnou zmenou sa rozumie nastúpenie takého stavu, ktorý by bol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie alebo opatrenie vo veci. Súd musí uviesť, čo považuje za podstatnú zmenu skutkových okolností. Ide o prípady ako sú najmä zvrat v bezpečnostnej a politickej situácii krajiny kde žil alebo odkiaľ prišiel, čo môže mať dopad pre posudzovanie splnenia podmienok pre poskytnutie azylu alebo doplnkovej ochrany, na posudzovanie na preukázanie dôvodov prenasledovania. Túto podstatnú zmenu preukazuje žalobca prostredníctvom dôkazných prostriedkov napríklad uvedením nových skutočností o prenasledovaní v krajine pôvodu a pod. (rovnaký právny názor zaujal Najvyšší správny súd SR v rozsudku zo dňa 27.05.2022) .

39. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že je namieste jeho rozhodnutie podľa ust. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

40. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aktuálne (rok 2022) sa v dostupných zdrojoch neobjavujú informácie o tom, že by boli zatýkaní bežní účastníci protivládnych protestov z roku 2020 (netýka sa to vysokopostavených opozičných lídrov, organizátorov alebo známych aktivistov), čo nie je prípad menovanej. Žalobkyňa však do konania predložila také informácie, ktoré súd vyhodnotil ako také, ktoré poukazujú na zmenu skutkových okolností.

41. Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobkyňa poukázala na viacero správ o krajine pôvodu a doložila najnovšie informácie o Bielorusku (správa nezávislého televízneho kanálu v Bielorusku Belsat zo dňa 03.09.2022; rozsudok Okresného súdu Zhlobin, správa Televízneho kanálu Present Time zo dňa 05.08.2022; správa Euroradio Fm zo dňa 10.06.2022; správa Current Time zo dňa 31.08.2022; správa BBS News zo dňa 22.07.2022; správa zo dňa 06.09.2022 zverejnená na portáli Teraz.sk), ktoré potvrdzujú to, že v súčasnosti nielen vysokopostavení vodcovia a lídri opozície , ktorí sa zúčastňovali a organizovali protesty a protivládne demonštrácie v roku 2020 po prezidentských voľbách ale už aj bežní účastníci protestov v roku 2020 sú prenasledovaní vládnou mocou. Aktuálne informácie o prenasledovaní bežných účastníkov konania predložila do administratívneho konania už v Stanovisku k žiadosti o udelenie azylu zo dňa 06.07.2022. Žalovaný však mal za to, že v čase protivládnych aktivít žalobkyne neboli kanály na ktorých zverejňovala svoje protivládne aktivity vyhlásené za extrémistické (napríklad Čaj s malinovým džemom, kde zverejnila svoj protivládny plagát) a taktiež neboli v tom čase zatýkaní bežní účastníci protestov. Žalovaný však pochybil, pokiaľ tieto skutočnosti, na ktoré poukázala žalobkyňa okrem výpovede aj vo svojom stanovisku k žiadosti o udelenie azylu zo dňa 06.07.2022 posudzoval vzhľadom na čas, keď sa žalobkyňa aktívne zúčastňovala protivládnych protestov a nie v čase rozhodovania o jej žiadosti.

42. Podľa názoru súdu obsah týchto zdrojov (jednak tých na ktoré poukázala žalobkyňa vo svojom stanovisku o udelenie azylu zo dňa 06.07.2023 ako aj v žalobe) nemožno podceňovať, ale je potrebné

podrobiť ich dôkladnej analýze (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 22.01.2019).

43. Z obsahu žalobkyňou predložených informácii je možné ustáliť dôvodné obavy žalobkyne z konania napĺňajúce definičné znaky prenasledovania a to zo strany štátnych subjektov z dôvodu jej protivládneho postoja a aktivít, pričom je zrejmé, že za takejto politickej situácie štátne orgány jej nie sú schopné poskytnúť ochranu. Zároveň je nesporné, že konanie žalobkyne počas protestov tak ako ho popísala bolo namierené proti vláde a celému ňou nastolenému systému a je vnímané nastolenou vládou ako protivládne.

44. Súd má z obsahu žalobkyňou predložených informácií za to, že v tomto prípade v čase posudzovania žaloby došlo v krajine pôvodu žalobkyne k takej zmene skutkových okolností takým spôsobom, keď v čase vydania napadnutého rozhodnutia neboli ešte prenasledovaný bežní účastníci protivládnych protestov a teda prenasledovaní boli len vysokopostavení úradníci, avšak v čase posudzovania žaloby sa prenasledovanie rozšírilo aj na bežných občanov, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na protestoch, resp. ich organizovali, preto je potrebné rozhodnutie podľa zrušiť a vrátiť vec na opätovné posúdenie žalovaného v tom smere, či v kontexte týchto nových správ doložených žalobkyňou sú alebo nie sú u nej splnené podmienky na udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany.

45. Úlohou žalovaného tak bude po vrátení veci opätovne vyhodnotiť tvrdenia žalobkyne o jej obavách z prenasledovania v kontexte jednak s polytematickou správou o krajine vypracovanou v čase opätovného posudzovania žiadosti žalobkyne ako aj so súčasnou politicko-bezpečnostnou situáciou v krajine, na ktorú poukazujú žalobkyňou predložené správy v jej žalobe a posúdiť, či žalobkyni v prípade návratu do krajiny hrozí reálne riziko vážneho a individuálneho ohrozenia a opätovne rozhodnúť o jej žiadosti o udelenie azylu. Pri opätovnom posudzovaní žiadosti sa bude žalovaný zároveň riadiť zásadami a princípmi, ktoré sa vzťahujú na konanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany tak, ako ich uviedol súd v bode 36 odôvodnenia tohto rozsudku.

46. Súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie , podľa ktorého je právnym názorom, ktorý vyslovil súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.