Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-87-2014.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 17.09.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. O., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad S., trvale bytom Z. nad S., Q. č. XX, j e v i n n ý , ž e hoci je ako otec syna O. O., narodeného XX.XX.XXXX a dcéry D. O., narodenej XX.XX.XXXX, v zmysle § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 30P/350/2012 zo dňa 08.07.2013, právoplatným dňa 22.07.2013, povinný prispievať na výživu mal. O. sumou po 250,- € mesačne a mal. D. sumou po 200,- € mesačne, k rukám matky O. A., bytom D., Z. XX, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil v období od podania návrhu na rozvod dňa 29.10.2012 do 14.08.2013, kde posúdením vyživovacej povinnosti súdom, na základe listinných dôkazov, mu za uvedené obdobie vnikol dlh na nezaplatenom zameškanom výživnom vo výške 4.050,- € (na výživu mal. O. sumou po 250,- € mesačne a mal. D. sumou po 200,- € mesačne) a následne si neplnil vyživovaciu povinnosť v období od januára 2014 doposiaľ (vrátane mesiaca október 2014), s výnimkou mesiaca apríl 2014, kedy uhradil sumu 700,- €, kde mu na riadnom výživnom vznikol dlh vo výške 3.800,- €, čím mu za obdobie od 29.10.2012 doposiaľ (vrátane mesiaca október 2014) vznikol dlh na výživnom vo výške 7.850,- €, pričom v predmetnom období bol zamestnaný, nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
T ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám O. A., nar. XX.XX.XXXX v H., tr. bytom D., Z. XX, v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/24 zo sumy 7.850,- €, ktorá zodpovedá zameškanému výživnému.
odôvodnenie:
Obžalovaný mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 23.07.2014, t.j. bol naň riadne a včas predvolaný. Napriek uvedenému sa obžalovaný na termín hlavného pojednávania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie termínu nepožiadal. Súd skúmal splnenie podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný mal možnosť sa v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku. Keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné i bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Súčasne s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku. Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne O. A. a oboznámením listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, kedy uviedol: „K veci chcem uviesť, že od môjho výsluchu pred začatím trestného stíhania zo dňa 28.02.2014 na OO PZ Nemšová sa ohľadne platenia výživného matke mojich detí O. A. nič nezmenilo, výživné na naše deti O. O. a D. O. neplatím z dôvodu, že som síce zamestnaný ale momentálne nemám žiadne finančné prostriedky, nakoľko je v súčasnosti nedostatok práce a moja výplata je v súčasnosti 780,- € z čoho keď som zaplatil svoje výdavky na stravu a ubytovanie tak mi nič nezostalo. Ďalej uvádzam, že s tým, čo je napísané v uznesení o mojom obvinení súhlasím len s časti. Súhlasím s tým, že mi na výživnom vznikol dlh 1800,- € za mesiace január až apríl 2014 kedy som si vedomí, že som nezaplatil výživné na moje deti, nakoľko ako som už uviedol, nemám v súčasnosti peniaze. Ďalej uvádzam, že tento dlh na výživnom zaplatím v najbližšej dobe. Nesúhlasím s tým, že mám ešte okrem týchto 1800,- € dlh na výživnom 2250,- €. Tento dlh na výživnom podľa mojej bývalej manželky mal vzniknúť za obdobie 9 mesiacov pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o výživnom na naše deti, avšak uvádzam, že ja som týchto 9 mesiacov manželke platil výživné, avšak nakoľko sme vtedy žili v spoločnej domácnosti a ani nebol právoplatný rozsudok o výživnom, tak som nepovažoval za potrebné si pýtať potvrdenie od ex - manželky o zaplatení výživného.“
Svedkyňa O. A. vypovedala o relevantných skutočnostiach v prípravnom konaní, zhodne ako na hlavnom pojednávaní kedy uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti asi do jesene roku 2012, pričom v čase, keď podávala návrh na rozvod dňa 29.10.2012 už nežili v spoločnej domácnosti, obžalovaný dlhodobo žil v zahraničí vo Švajčiarsku, mal tam evidovaný aj prechodný pobyt. V období roku 2012 až do 30.06.2014 obžalovaný pracoval vo Švajčiarsku, jeho plat bol vo Švajčiarsku asi 3.500,- €, ako vyplynulo z rozvodového konania. V období od 29.10.2012 obžalovaný uhrádzal výživné nasledovným spôsobom: 14.08.2013 - 450,- €, v októbri 2013 na výživné 900,- €, 29.11.2013 - 450,- €, 05.01.2014 - 450,- €. Od mesiaca január 2014 až doposiaľ, teda vrátane októbra 2014, obžalovaný uhradil výživné na syna O. a dcéru D. iba v apríli 2014 a to vo výške 700,- €. Okrem tejto jednej úhrady obžalovaný v tomto predmetnom období žiadnym iným spôsobom neprispel na výživu svojich detí. Obžalovaný sa s deťmi nekontaktuje, takisto ani so svedkyňou. Naposledy 15.8.2014 obžalovaný telefonicky kontaktoval syna, avšak ten s ním odmietol komunikovať. Nad rámec vyživovacej bežnej povinnosti obžalovaný kúpil dcére D. v máji 2014 kolieskové korčule v hodnote 30,- € ako darček. Svedkyňa momentálne nemá informácie o tom, či je obžalovaný zamestnaný. Keďže v predmetnom období nemohla poberať rodinné prídavky na deti vzhľadom k tomu, že obžalovaný tieto rodinné prídavky neoprávnene poberal vo Švajčiarsku, komunikovala s príslušným úradom v súvislosti s týmito prídavkami a skutočnosti o zamestnávateľovi
obžalovaného vo Švajčiarsku sa dozvedela v tejto súvislosti. Momentálne je na materskej dovolenke, avšak nepoberá žiadnu dávku, keďže na materskú nemá nárok a rodičovský príspevok si momentálne vybavuje. Býva v Nemšovej v spoločnej domácnosti s deťmi a manželom. V spoločnej domácnosti býva aj dcéra D., ktorá pochádza z jej nového manželstva. Musela aj za pomoci súčasného manžela a rodičov zabezpečiť všetky základné potreby pre deti aj napriek tomu, že si obžalovaný riadnym spôsobom neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
V zmysle Rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/350/2012-33 zo dňa 08.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2013, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletého O. O. sumou 250,- Eur mesačne a na maloletú D. O. sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky detí.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/350/2012-33 z čl. 27-30, doklady o úhrade z čl. 31-35, doklady o výške prídavkov na deti z čl. 36, správy k výške dlhu na výživnom z čl. 37-84, výpisy z priestupkov z čl. 86, správa Obce Skalka nad Váhom z čl. 87, správa DÚ Trenčín z čl. 101, správa OR PZ Trenčín z čl. 102-103, odpis z RT z čl. 104 a celý obsah spisového materiálu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/350/2012.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich z dokazovania v konaní pred súdom (posúdenie výšky výživného vo vzťahu k schopnosti obžalovaného uhrádzať výživné za čas od podania návrhu na rozvod, vrátane ustálenia výšky výživného do doby, kým bol vyhlásený tento rozsudok). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré sčasti potvrdzoval však aj sám obžalovaný (ako uviedol vo výpovedi je si vedomý neuhradenia výživného za obdobie od januára do apríla 2014) a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne O. A. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný aj v období od podania návrhu na rozvod manželstva (29.10.2012) do právoplatného rozhodnutia občianskoprávneho súdu o rozvode manželstva vrátane určenia výšky vyživovacej povinnosti (22.7.2013) pracoval vo Švajčiarsku, pričom podľa správy Daňového úradu zo dňa 25.6.2013 (čl. 26 spisu sp. zn. 30P/350/2012) bol jeho základ dane vrátane príjmov zo zahraničia za rok 2012 vo výške 33.681,41 Eur (uvedené sa konštatuje aj v rozsudku občianskoprávneho súdu), a teda bolo v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch prispievať za toto obdobie na maloletého syna vo výške 250 Eur a na maloletú dcéru vo výške 200 Eur mesačne. K uvedenej výške výživného dospel napokon aj občianskoprávny súd, ktorý upravil vyživovaciu povinnosť obžalovaného následne, t. j. od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva tak, že obžalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletého syna sumou 250,- Eur mesačne a na maloletú dcéru sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám svedkyne. Obdobie, ktoré bolo podkladom na určenie výšky výživného občianskoprávnym súdom, bolo práve obdobie v čase podania návrhu na rozvod manželstva. V zmysle zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje a možno ho priznať odo dňa začatia súdneho konania. Počas obdobia od podania návrhu na rozvod mali maloleté deti obžalovaného také isté právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca (§62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine), ktorý v roku 2012 dosahoval mesačný príjem približne 2.806,75 Euro, ako ho mali aj po právoplatnosti rozhodnutia občianskoprávneho súdu o rozvode manželstva a stanovení výšky výživného.
Obrana obžalovaného vo vzťahu k obdobiu od podania návrhu na rozvod manželstva po jeho právoplatné skončenie, spočívajúca v tom, že svedkyni peniaze na výživné posielal, no nepýtal si od nej potvrdenie, neobstojí. Suma, ktorá vyplýva z úhrad predložených obžalovaným prostredníctvom Western Union, ktoré mal zasielať ako výživné je v celkovej výške 2.067 Eur (čl. 32-33 vyšetrovacieho spisu, pričom súd nebral do úvahy peňažné plnenie poukázané M. O. - sestre obžalovaného a plnenie poskytnuté pred sporným obdobím). Za toto isté obdobie svedkyňa uhradila súdnej exekútorke JUDr. Krasňanovej sumu vo výške 2.045 Eur (čl. 51-53, 61,71 vyšetrovacieho spisu) a súdnemu exekútorovi
JUDr. Kršiakovi sumu vo výške 145,50 Eur (čl. 65 vyšetrovacieho spisu). Uvedené platby obžalovaného sa preto skôr javia ako úhrady úverov rôznym inštitúciám, napr. Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.. To, že svedkyňa a obžalovaný majú ako bývalý manželia viaceré úvery uvádzala svedkyňa už v roku 2012 v konaní o rozvod manželstva (ktoré predchádzalo predmetnému trestnému stíhaniu), kde v potvrdení o svojich majetkových pomeroch uviedla spotrebný úver voči SLSP, a. s., hypotekárny úver voči SLSP, a. s. a medziúver u Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. (čl. 11 spisu sp. zn. 30P/350/2012). Vo vzťahu k obdobiu od januára 2014 a tvrdeniu obžalovaného o jeho platobnej neschopnosti súd uvádza, že obžalovaný je dlhodobo zamestnaný vo Švajčiarsku a aj keby sa jeho príjem počas roku 2014 znížil, nešlo by v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj z rozhodnutia občianskoprávneho súdu o určení výšky výživného. Obžalovanému nič nebránilo v tom, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne prispievať na svoje deti. Súd sa plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči deťom, ktorú určil v rozsudku a keďže občianskoprávny súd vychádzal práve z obdobia v ktorom bol podaný návrh na rozvod, stotožnil sa, resp. „aplikoval“ túto výšku výživného aj na obdobie od podania návrhu. Súd poukazuje aj na záujem obžalovaného na predmete konania, keďže ten sa hlavného pojednávania nielen nezúčastnil ale svoju neprítomnosť ani neospravedlnil.
Určená vyživovacia povinnosť za celé obdobie (tak ako je špecifikované v skutkovej vete tohto rozsudku) je primeraná vo vzťahu k oprávneným požiadavkám detí, možnostiam a schopnostiam povinného, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam matky detí. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za obdobie po podaní návrhu, a taktiež za obdobie od právoplatnosti rozsudku občianskeho súdu, než tak, ako ju určil občianskoprávny súd a ktorá je v súlade so zásadami vyplývajúcimi z citovanej zákonnej úpravy. V zmysle skutkových zistení, nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. vedomá nedbanlivosť. Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Napokon súd dospel k záveru, že bola naplnená aj materiálna stránka predmetného trestného činu, zakotvená v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, keďže vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného je závažnosť tohto prečinu celkom zrejme vyššia než nepatrná, aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného.
Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, nebol doposiaľ riešený v priestupkovom konaní. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol súdne trestaný. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatia slobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a
duševných vlastností dieťaťa. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný má určitú možnosť zabezpečenia zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby (až 2 roky) s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v polovici zákonného rozpätia na 2 roky, za súčasného uloženia primeranej povinnosti, ktorá je v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate predstavuje príkaz na pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.