Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-110-2022.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/110/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie č. 1, 041 84 Košice, IČO : 30 807 484, proti povinnému : I. I. -DIO, nar.: X.X.XXXX, bytom T. č. XX, 040 11 Košice, IČO : 43 808 883, pre vymoženie istiny vo výške 309,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivana Luttera, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská č. 27, 851 10 Bratislava, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/3887/2009-16 zo dňa 19. 12. 2019 o zastavení exekúcie, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/3887/2009-52 zo dňa 16.3.2022 t a k t o
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie v spojení s opravným uznesením.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 39Er/3887/2009-16- zo dňa 19. 12. 2019 (ďalej len "uznesenie") exekúciu zastavil.
2.V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 18. 11. 2009 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 700-3410999109-GC04/08 zo dňa 19. 08. 2009. Dňa 04. 12. 2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 088613 dňa 29. 12. 2009.
3. Po citovaní ustanovení § 243h, § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj dokladov založených v spise zistil, že rozhodnutie exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410999109-GC04/08 zo dňa 19. 08. 2009, nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 08. 2009. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 28. 08. 2019. Počnúc dňom 29. 08. 2019 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie.
4. Súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Dňa 18. 11. 2019 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie svoje písomné vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré žiadal v predmetnom konaní priznať.
6. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, ako aj § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovaná vyhláška“) a dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi je potrebné priznať trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa ustanovenia § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 eur a 20% DPH vo výške 6,64 eur.
7. Na zaplatenie trov exekúcie vo výške 39,83 eur poverenému súdnemu exekútorovi zaviazal súd prvej inštancie vo výroku svojho opravného uznesenia č. k. 39Er/3887/2009-52- zo dňa 16. 03. 2022 (právoplatné dňa 20. 04. 2022), povinného podľa ustanovenia § 196 v spojení s ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
8. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že dňa 14. 02. 2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 14. 02. 2020 podľa zákona č. 233/2019 Z. z., z ktorého vyplýva, že stará exekúcia spĺňala podmienky na jej zastavenie zo zákona ku dňu 01. 01. 2020, pričom dňa 20. 08. 2020 bolo oprávnenému doručené uznesenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je duplicitným rozhodnutím o už zastavenej exekúcii, z ktorého dôvodu navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 390 písm. b) CSP.
10. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
14. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v ustanovení § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Exekučný poriadok v ustanovení § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.
17. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko z uznesenia Okresného súdu Košice II 39Er/3887/2009-16- zo dňa 19. 12. 2019 o zastavení exekúcie je zrejmé, že dňa 18. 11. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie oprávneného o tom, že pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 700-3410999109-GC04/08 zo dňa 19. 08. 2009, nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať, t. j. že zaniklo právo oprávneného na vymáhanie predmetných pohľadávok.
18. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, ako aj dokladov založených v spise súd zistil, že uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 700-3410999109-GC04/08 zo dňa 19. 08. 2009 (exekučný titul), nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 08. 2009. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 28. 08. 2019. Počnúc dňom 29. 08. 2019 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
20. Zároveň odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného dodáva:
21. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
22. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
23. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
25. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
26. Dňa 01. 01. 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona napr. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi.
27. Obdobie piatich rokov od vydania poverenia, teda tzv. rozhodná doba nie je absolútna. Ustanovenie § 4 ZoUNEK upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je nevyhnutné pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby
v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
28. V danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, bolo vydané dňa 19. 12. 2019, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Z tohto dôvodu nastali účinky podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona (došlo k predĺženiu rozhodnej doby), z ktorého dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a neboli tak splnené podmienky pre vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Ešte pred rozhodnutím o zastavení starej exekúcie (pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie), resp. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu exekúcie uznesením súdu prvej inštancie a skutočnosť, že uznesenie súdu bolo oprávnenému doručené až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nemá vplyv na možnosť súdu a jeho povinnosť rozhodovať.
29.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
30. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).