Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-80-2017.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu NOMA CONSULTING, s.r.o., so sídlom Nobelova 16, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 806 338, právne zastúpeného JUDr. Lenkou Jamnickou, advokátkou so síddlom D. Tatarku 258/3, 058 01 Poprad, proti žalovanému D.. D. J., Z.. XX. XX. XXXX, B. F. XX, XXX XX A., právne zastúpenému Mgr. Mariánom Lipom, advokátom so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o zaplatenie 8.923,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Žalobca pôvodne označený ako „Nadácia Republika Východ“, so sídlom Popradská 64/I, 040 11 Košice-Západ, IČO: 50 397 605, si žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 29.03.2017 a postúpenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.05.2017 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 8.923,98 Eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti T SILVER, a. s. „v likvidácii“, IČO: 36 458 911 a ktorá pohľadávka bola podľa tvrdenia žalobcu dňa 10. 11. 2016 postúpená žalobcovi.
2) Žalobca v žalobe uviedol, že likvidátor spoločnosti T SILVER, a. s. „v likvidácii“ Košice, IČO: 36 458 911 pri kontrole účtovných dokladov a komunikácie s Daňovým úradom Košice zistil, že spoločnosť má daňový nedoplatok vo výške 8.923,98 Eur, pozostávajúci z nedoplatku na DPH za obdobie december 2010 vo výške 2.280,- Eur, z nedoplatku na dani z príjmu právnických osôb za obdobie 2011 vo výške 1.055,98 Eur, z nedoplatku na DPH za obdobie júl 2011 vo výške 600,- Eur a z nedoplatku na DPH za obdobie jún 2011 vo výške 2.000,- Eur. Likvidátor spoločnosti následne zistil, že uvedený nedoplatok vznikol na dani z príjmu, ako aj na DPH z „fiktívnych“ faktúr, a to konkrétne faktúry č. 1100002 zo dňa 31.07.2011 vo výške 3.600,- Eur vystavenej spoločnosti GMI Trade, s.r.o., IČO: 36 505 706, faktúry č. 1100003 zo dňa 30.06.2011 vo výške 12.000,- Eur vystavenej spoločnosti COM, s.r.o., IČO: 36 475 068 a faktúry č. 1100001 zo dňa 08.06.2011 vo výške 12.000,- Eur vystavenej spoločnosti GMI, s.r.o., IČO: 36 463 833. Uvedené faktúry boli vystavené za služby, ktoré spoločnosť T SILVER, a. s. nikdy neposkytovala a ani poskytnúť nemohla, nakoľko nemala žiadnych zamestnancov a nevykazovala iné výkony. Žalovaný ako bývalý štatutár spoločnosti T SILVER, a. s. bol v tej dobe zároveň zamestnancom spoločnosti GMI, s.r.o. a v rámci toho vykonával činnosti pre spoločnosť GMI Trade, s.r.o. a COM, s.r.o., za čo poberal aj príslušnú odmenu. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe takto vystavených „fiktívnych“ faktúr vznikla spoločnosti T SILVER, a. s. škoda vo výške 8.923,98 Eur, a to z titulu neoprávnene vyrubenej dane za služby, ktoré spoločnosť T SILVER, a. s. nikdy neposkytla. Predmetná pohľadávka spoločnosti T SILVER, a. s. bola dňa 10.11.2016 postúpená na žalobcu.
3) Žalobca k žalobe pripojil prvú stranu rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 104460210/2016 zo dňa 12.12.2016, oznámenie spoločnosti T SILVER, a. s. zo dňa 10.11.2016 adresované žalovanému, internetové výpisy z obchodného registra týkajúce sa obchodných spoločností GMI Trade, s.r.o. IČO: 36 505 706, COM, s.r.o. IČO: 36 475 068 a GMI, s.r.o. IČO: 36 463 833, ako aj spoločnosti T SILVER, a. s. „v likvidácii“ IČO: 36 458 911 a faktúru spoločnosti T SILVER, a. s., IČO: 36 458 911 vystavenú dňa 08.06.2011 pre odberateľa GMI, s.r.o. IČO: 36 463 833 za služby v zmysle Mandátnej a komisionárskej zmluvy v sume 12.000,- Eur.
4) Žalovaný považoval žalou v celom rozsahu za neopodstatnenú, žalovanú sumu čo do dôvodu a výšky neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.12.2017 uviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104460210/2016 zo dňa 12.12.2016 bolo vydané v čase, kedy on už nebol štatutárom spoločnosti T SILVER, a. s. a nemá žiadnu vedomosť, na zákalde čoho bol vyrubený žalobcom tvrdený daňový nedoplatok, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani zo žalobcom predloženej prve strany predmetného rozhodnutia daňového úradu. Navyše súčet uvedených nedoplatkov na dani predstavuje sumu 5.935,98 Eur, a teda je nižší ako celková žalovaná suma 8.923,98 Eur. Z uvedeného nie je zrejmé, čo tvorí zvyšnú sumu 2.988,- Eur. Žalobca v žalobe neuviedol a nepreukázal, či spoločnosť T SILVER, a. s. vyrubený daňový nedoplatok aj skutočne uhradila. Žalovaný spochybňoval existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosti T SILVER, a. s. na žalobcu. Uviedol, že spoločnosť T SILVER, a. s. si v minulosti voči jeho osobe neuplatnila žiaden nárok z titulu náhrady škody, ktorá by jej mala vzniknúť konaním žalovaného ako štatutára. Poprel, že by spoločnosť T SILVER, a. s. mala akúkoľvek pohľadávku voči jeho osobe.
5) Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2018 zotrval na svojich tvrdeniach, že v žalobe uvedené faktúry boli vystavené za fiktívne služby, ktoré spoločnosť T SILVER, a. s. nikomu neposkytla. Takýmito faktúrami bola krátená daňová povinnosť dane z príjmu na strane ich príjemcov a zároveň na strane vystaviteľa faktúry vznikla nezákonná daňová povinnosť z titulu nezaplatenia DPH vo výške 8.000,- Eur, ktorú úmyselne spôsobil žalovaný. Predmetné faktúry neboli nikdy uhradné, preto nedošlo ani k úhrade daňového dlhu. Predmetný dlh a škoda spoločnosti T SILVER, a. s. vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným vystavením faktúr zo strany žalovaného a následným vyrubením dane. Suma 2.988,- Eur, ktorú rozporuje žalovaný, je suma spojená s vyrubením príslušných daní a jedná sa o vyrubené úroky z omeškania prislúchajúce predmetným pohľadávkam.
6) Žalovaný následne v podaní doručenom súdu dňa 28.05.2018 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica s odôvodnením, že žalovaný má adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Košice I.
7) V priebehu konania Okresný súd Košice I uznesením č. k. 32K/12/2019 zo dňa 02.12.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 236/2019 dňa 06.12.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - „Nadácia Republika Východ“, so sídlom Popradská 64/I, 040 11 Košice-Západ, IČO: 50 397 605 (ďalej aj „úpadca“), t.j. pôvodného žalobcu, na základe čoho bolo v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), konanie vo veci zo zákona prerušené.
8) Konkurzný súd za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca ktorý podaním doručeným súdu 01. 07. 2020 navrhol pokračovanie v konaní, na základe čoho sa v zmysle § 47 ods. 4 ZKR stal stranou konania namiesto úpadcu (pôvodného žalobcu). Nakoľko v konkurze na majetok úpadcu došlo k speňaženiu pohľadávky uplatnenej voči žalovanému v tomto súdnom konaní, na základe čoho úpadca, v mene ktorého koná správca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 03. 2022 ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na obchodnú spoločnosť NOMA CONSULTING, s.r.o., so sídlom Nobelova 16, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 806 338 ako postupníka, Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 64Cb/80/2017-181 zo dňa 28.10.2022, právoplatným dňa 14.11.2022, rozhodol o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu tak, že žalobcom sa stala obchodná spoločnosť označená ako žalobca v záhalví tohto rozsudku.
9) Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.02.2023, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
10) Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, pričom výslovne uviedol, že nárok na náhradu trov konania si v konaní neuplatňuje.
11) Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12) Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
13) Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14) Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
15) Podľa § 194 ods. 6, prvá veta, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ), členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
16) Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
17) Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18) Nakoľko žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti v tomto konaní neuplatnil v súlade s § 41 CSP pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, t.j. už pri prvom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.12.2017, súd postupoval v zmysle § 42 CSP tak, že na námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného, ktorá nebola uplatnená včas, neprihliadol, daný spor prejednal a vo veci rozhodol.
19) Predmetom konania v prejednávanej veci bola pohľadávka, ktorá mala vzniknúť spoločnosti T SILVER, a. s. „v likvidácii“ Košice, IČO: 36 458 911 voči žalovanému ako bývalému predsedovi predstavenstva titulom nároku na náhradu škody, pohľadávka ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť konaním žalovaného tak, že tento v mene spoločnosti T SILVER, a. s. „v likvidácii“ mal vystaviť fiktívne faktúry trom ďalším spoločnostiam, a to za poskytnutie služieb, ktoré podľa žalobcu nikdy spoločnosť neposkytla. V súvislosti s vystavenými faktúrami bol následne v rámci daňovej kontroly zistený nedoplatok na DPH a dani z príjmov právnických osôb, ktorý mal podľa žalobcu predstavovať škodu na strane spoločnosti T SILVER, a. s. „v likvidácii“, kde pohľadávka na náhradu škody bola podľa tvrdenia žalobcu postúpená zmluvou o postúpenípohľadávky pôvodnému žalobcovi - „Nadácia Republika Východ“, so sídlom Popradská 64/I, 040 11 Košice-Západ, IČO: 50 397 605.
20) Súd v danom prípade z hľadiska právneho posúdenia veci konštatoval, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody a preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Existencia škody ani porušenie právnej povinnosti samy o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen domnelá, teda len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní zaťažuje poškodeného, t. j. žalobcu.
21) Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.
22) V prejednávanej veci bola sporná samotná existencia pohľadávky spoločnosti T SILVER, a. s. voči žalovanému, keď žalovaný sa bránil tým, že spoločnosť T SILVER, a. s. si v minulosti voči jeho osobe neuplatnila žiaden nárok z titulu náhrady škody, ktorá by jej mala vzniknúť konaním žalovaného ako štatutára. Ako už bolo vyššie konaštatované, na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázanie všetkých troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu súčasne. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi preloženými zo strany žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca základné zákonné atribúty vzniku nároku spoločnosti T SILVER, a. s. na náhradu škody nepreukázal. Žalobca neuviedol podstatné skutkové tvrdenie a nepreukázal, či tvrdený daňový nedoplatok bol zo strany spoločnosti T SILVER, a. s. skutočne aj zaplatený, teda žalobca nepreukázal tvrdený vznik škody. V konaní bola tiež sporná aj samotná výška škody, keď daňový nedoplatok podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobe predstavoval celkovú sumu 5.935,98 Eur a žalobcom uplatnená pohľadávka predstavovala sumu 8.923,98 Eur. Pokiaľ žalobca tvrdil, že suma 2.988,- Eur prevyšujúca daňový nedoplatok predstavuje vyrubené úroky z omeškania prislúchajúce predmetným pohľadávkam, nevysvetlil z akej konkrétnej sumy bol tento úrok z omeškania vyrubený, v akej výške a za aké konkrétne obdobie. Zo žiadnych žalobcom predložených dôkazov táto skutočnosť nevyplýva.
23) Protiprávne konanie žalovaného malo podľa žalobcu spočívať vo vystavení fiktívnych faktúr. Žalobca protiprávnosť konania žalovaného nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca na preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného, spočívajúcim vo vystavení faktúr a vzniknutým daňovým nedoplatkom, predložil ako dôkaz jednu faktúru vystavenú spoločnosťou T SILVER, a. s., IČO: 36 458 911 dňa 08.06.2011 pre odberateľa GMI, s.r.o. IČO: 36 463 833 za služby v zmysle Mandátnej a komisionárskej zmluvy v celkovej sume 12.000,- Eur s dátumom splatnosti dňa 18.06.2011 a len prvú stranu rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 104460210/2016 zo dňa 12.12.2016, pričom uvedený listinný dôkaz neobsahuje úplné znenie výrokovej vety rozhodnutia daňového orgánu. Je z neho zrejmá len tá skutočnosť, že daňový nedoplatok sa vo výške 2.280,- Eur na DPH sa týka zdaňovacieho obdobia decemember 2010, nedoplatok vo výške 1.055,98 Eur na dani z príjmov právnickej osoby zdaňovacieho obdobia 2011, nedoplatok vo výške 600,- Eur na DPH vznikol za zdaňovacie obdobie júl 2011 a na DPH vo výške 2.000,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2011.
24) Hoci žalobca v žalobe uvádzal, že daňovaný nedoplatok mal okrem vyššie uvedenej faktúry vystavenej pre odberateľa GMI, s.r.o. IČO: 36 463 833 vzniknúť aj v súvislosti s faktúrou č. 1100002 zo dňa 31.07.2011 vo výške 3.600,- Eur vystavenej spoločnosti GMI Trade, s.r.o., IČO: 36 505 70 a faktúrou č. 1100003 zo dňa 30.06.2011 vo výške 12.000,- Eur vystavenej spoločnosti COM, s.r.o., IČO: 36 475 068, žalobca tietofaktúry nepredložil. Súd preto nemal preukázané tvrdenie žalobcu o existecii týchto faktúr, a teda ani o akomkoľvek konaní zo strany žalovaný, ktorého výsledkom by boli tvrdené faktúry. Navyše súd konštatuje, že nedoplatok v sume 2.280,- Eur sa týka zdaňovacieho obdobia december 2010, pričom všetky žalobcom označené sporné faktúry boli splatné v mesiacoch jún/júl 2011. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné na preukázanie príčinnej súvislosti medzi uvedenými faktúrami a vzniknutým daňovým nedoplatkom a rovnako nepreukázal, že na strane žalovaného došlo k akémukoľvek protiprávnemu konaniu, teda nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného ako štatutára spoločnosti T SILVER, a. s. a vznikom škody.
25) Zároveň súd považoval za spornú aj aktívnu vecnú legitimácia pôvodného žalobcu na podanie žaloby v tomto konaní, ktorú tento odvodzoval od údajnej zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v zmysle § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku voči dlžníkovi postúpiť písomnou zmluvou inému subjektu. Zároveň v zmysle § 526 ods. 2 OZ platí, že ak postupca oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi, dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. V danom prípade žalobca súdu nepredložil žiadnu písomne uzavretú zmluvu, na základe ktorej by malo dôjsť k postúpeniu akejkoľvek pohľadávky spoločnosti T SILVER, a. s. pôvodnému žalobcovi - „Nadácia Republika Východ“. V konaní bolo ako dôkaz predložené len písomné oznámenie spoločnosti T SILVER, a. s. zo dňa 10.11.2016 adresované žalovanému, v ktorom je len
všeobecne uvedené, že: „Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 8.923,958 Eur na Nadácia Republika Východ, so sídlom Popradská 64/1, 040 11 Košice.“ Súd mal za to, že takýto listinný dôkaz neobstojí, nakoľko postúpená pohľadávka nebola v uvedenom oznámení dostatočne identifikovaná, preto tento úkon nespĺňa podstatnú náležitosť platnosti právneho úkonu, spočívajúcu v určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Je potrebné tiež dať do pozornosti skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky je datované dňom 10.11.2016, pričom rozhodnutie príslušného daňovaného orgánu týkajúce sa daňových nedoplatkov spoločnosti T SILVER, a. s. bolo vydané neskôr, t.j. dňa 12.12.2016. Aj na základe tejto skutočnosti má súd pochybnosti o existencii akejkoľvek zmluvy, predmetom ktorej by mal byť prevod pohľadávky spoločnosti T SILVER, a. s. ako postupcu pôvodnému žalobcovi ako postupníkovi, ktorej právnym dôvodom vzniku mala byť škoda vzniknutá práve pre daňovým úradom zistený nedoplatok na DPH a nedoplatok na dani z príjmu právnickej osoby.
26) Súd vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav, predovšetkým z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu o existencii pohľadávky spoločnosti T SILVER, a. s. voči žalovanému z titulu náhrady škody, ako aj pre pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
27) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28) Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29) Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, pričom konštatoval, že v zmysle zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pnom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalovaný na pojednávaní výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov tohto konania, súd z uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol v zmysle s § 257 CSP tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.