Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-65-2014.pdf
PDF · 103.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa : Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou Korytár s. r. o. so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO 47 243 279 proti odporcovi: A. C., H.. XX.XX.XXXX, C. N. R. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie 1 680,69 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 416,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 416,26 eur od 13.08.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi 33,74 eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 123,97 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi odporcu a vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 24.10.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1 680,69 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2010 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Touto zmluvou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úver vo výške 2 000,- eur za účelom kúpy veci alebo úhradu ceny za službu. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach určených v zmluve. Odporca nedodržal platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 28.06.2011 preto vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 2 428,23 eur, ktorú do dnešného dňa neuhradil. V reakcii na výzvu tunajšieho súdu navrhovateľ vo svojej odpovedi ( došlá súdu dňa 29.05.2014) doplnil svoj pôvodný návrh o presnú špecifikáciu jednotlivých položiek žalovanej sumy (čo do dôvodu aj výšky ) a súčasne uviedol, že predmetná úverová zmluva bol uzavretá v súlade s platnou legislatívou účinnou ku dňa podpisu zmluvy a obsahuje všetky podstatné náležitosti, preto nie je možné použiť ust. § 4 ods. 3 Zák.č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zákone uvedené náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Do konania dňa 20.11.2013 vstúpil na strane odporcu v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. vedľajší účastník : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5 , Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A
Súd výzvou zo dňa 17.03.2014, č.k. 13C/65/2014-28 doručil odporcovi návrh spolu s prílohami na vyjadrenie. Odporca sa podaním zo dňa 26.3.2014 k doručenému návrhu navrhovateľa vyjadril v tom zmysle, že uhradil v dvoch splátkach celú dlhovanú sumu 1 056,14 eur (k uvedenému neskôr na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že odporca mal u navrhovateľa viacero úverov a jedným z nich bol aj úver s N. XXXXXXXXXX, ku ktorému predmetné platby smerovali) a tým považoval dlh za vyrovnaný. Vedľajší účastník výzvu spolu s doručovaným návrhom a prílohami prevzal, dňa 10.04.2014, k návrhu sa vyjadril v tom zmysle, že predmetná zmluva vykazuje nedostatky v tom smere, že v nej absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výška RPMN je uvedená neurčito. V dôsledku absencie podstatných náležitostí zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zák.č. 258/2001 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne konštatoval, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu v celkovej výške 1 583,74 eur, pričom reálne čerpal 2 000,- eur a preto žiadal, aby súd návrh navrhovateľa s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti v časti 1 264,43 eur zamietol.
Na pojednávanie dňa 16.09.2014 sa neustanovil právny zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané, pričom sa neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Ustanovil sa odporca ako aj zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka. Preto potom súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho doplnením zo dňa 29.05.2014, s úverovou zmluvou zo dňa 08.02.2010, s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., so splátkovým kalendárom, s výzvou na splatenie celého úveru zo dňa 28.06.2011 spolu s výpisom z poštového podacieho hárku a vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 15.04.2014
Na základe predložených dôkazov súd skutkovo a právne posúdil vec takto:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 08.02.2010 uzavreli úverovú zmluvu ( ďalej len ÚZ ) č. 4002024012, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver, vo výške 2 000,- € (60 252,- Sk), tak ako je uvedené v bode 41 úverovej zmluvy a odporca sa zaviazal tento úver uhradiť v 84-roch mesačných splátkach po 52,86 € (1 592,46 Sk). Odporca zmluvne dohodnuté splátky úveru prestal splácať, následkom čoho navrhovateľ v súlade so zmluvnými podmienkami pristúpil k zosplatneniu celého zostatku čerpaného úveru a to listom zo dňa 28.06.2011, ktorým oznámil odporcovi, že si
uplatňuje voči nemu svoje právo na splatenie celého zostatku čerpaného úveru a súčasne ho vyzval k jeho úhrade v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacieho hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola odporcovi zasielaná ako doporučená zásielka dňa 30. 06. 2011. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola odporcovi doručená v 3. deň od jej odoslania, t. j. 03. 07. 2011. Prvý deň lehoty pripadol na nedeľu 03.07.2011, čím sa v zmysle ust. § 122 ods. 3 Obč. zák. súd posunul prvý deň lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 04.07.2011. Dňom doručenia 04. 07. 2011 začala preto odporcovi plynúť 15. dňová lehota na splnenie povinnosti. Posledný deň lehoty pripadol na 19.07.2011. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 20. 07. 2011. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej navrhovateľ začal počítať plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa spísania listu, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho, že by sa o nej mohol odporca dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jeho postavenie (aj u ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.
Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči odporcovi ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je odporca ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), písm. b.) a § 3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom k 08.02.2010, t.j. k dátumu uzavretia zmluvy). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona ). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v bode 52 a je označená ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami
premietol do konkrétneho (jedného ) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil navrhovateľ nie je v súlade s vyššie cit. závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z.) za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva, že navrhovateľ bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému ( slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Predtým ako súd rozhodne o nároku navrhovateľa považuje za potrebné poukázať na niektoré časti zmluvy, od ktorých sa odvíja dlžná suma. Jedným zo základných termínov je výška úveru. Výškou úveru sa rozumie suma, ktorá bola odporcovi poskytnutá v zmysle Hlavy 4 § 1 ÚZP. V danom prípade sa jednalo o sumu 2 000, - eur. Ďalším podstatným pojmom je konečná výška úveru. Tou je suma, ktorú mal odporca uhradiť v jednotlivých splátkach pri ich stanovenom počte. V danom prípade sa jedná o sumu 4 440,24 eur (84 x 52,86 eur). Posledným termínom je mesačná splátka, v ktorej je s odkazom na Hlavu 5 § 1 ÚZP zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrok , poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie. Z uvedeného sa dá jednoznačne ustáliť, že istinou úveru bola v danom prípade suma 2 000,- eur.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1 680,69 eur nie je v časti žalovanej sumy - 1 264,43 eur ( 1 680,69 eur mínus 416,26 eur ) dôvodný. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej navrhovateľom vo výške 2 000,- eur odpočítal všetky úhrady, ktoré vykonal odporca v prospech účtu navrhovateľa (stĺpec označený v splátkovom kalendári ako úhrada klienta) vo výške 1 583,74 eur v dôsledku čoho potom považoval návrh za dôvodný len v časti sumy 416,26 eur ( 2 000,- eur mínus 1 583,74 eur ) a v prevyšujúcej časti návrh ako neodôvodnený zamietol.
Súd na záver poznamenáva, že vzhľadom na to, že absencia čo i len jednej z namietaných podstatných náležitostí úverovej zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, súd sa ostatnými námietkami ( výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) obsiahnutými vo vyjadrení vedľajšieho účastníka, vo svojom odôvodnení, bližšie nezaoberal.
Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania vo výške 348,81 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 13.08.2011 do 13.09.2013, jeho dopočet ku dňu podania návrhu za obdobie od 14.09.2013 do 25.09.2013 vo výške 3,65 eur a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 0,0250 % denne zo žalovanej sumy 1 328,23 eur od 26.09.2013 do zaplatenia súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej výšky dlhu vo výzve navrhovateľa zo dňa 28.06.2011 sa odporca dostal do omeškania dňom 20.07.2011. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 1,50 %, ktorá po zvýšení o 8 percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01.02.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi
podľa predpisov účinných k 31.01.2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 9,50 % p.a.. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,0250 % denne, čo ročne predstavuje 9,125 % (čiže úrok nižší ako by správne patril k prvému dňu omeškania určenému súdom), preto potom súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške tak, ako to žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu, t.j. vo výške 0,0250 % denne zo sumy priznanej súdom vo výške 416,26 eur a to odo dňa 13.08.2011, t.j. od neskoršieho dňa, t.j. dňa, od ktorého si navrhovateľ uplatnil kapitalizovaný úrok z omeškania (viď splátkový kalendár), keďže podľa názoru súdu počiatok omeškania odporcu nastal už skôr sa to dňa 20.07.2011 a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh ako neodôvodnený zamietol.
O trovách konania odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., pretože odporca mal v konaní úspech len čiastočný. Z uplatneného nároku 1 680,69 eur bolo navrhovateľovi rozhodnutím priznaných 416,26 eur. Úspech navrhovateľa predstavuje 24,76 % a neúspech predstavuje 75,24 %, z čoho plynie, že v konaní bol v prevažnej miere úspešnejším účastníkom odporca, jeho úspech predstavuje 75,24 % a neúspech predstavuje 24,76 %, teda má nárok na náhradu trov konania a to vo výške čistého úspechu, ktorý predstavuje 50,48 % ( 75,24 % - 24,76 % ). Pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby potom súd vychádzal z celkom žalovanej sumy vo výške 1 680,69 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon predstavuje sumu 81,33 eur.
Zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu podal návrh na náhradu trov konania a tieto trovy vyčíslil za tri úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 11.04.2014 a účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014), pričom za úkon účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 si uplatnil odmenu vo výške 50 % + 3 x 8,04 eur režijný paušál + 20 % DPH len z úkonu účasť na pojednávaní. Súčasne si vyčíslil náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času . Pri výpočte odmeny za jeden úkon vychádzal zo žalovanej sumy 1 680,69 eur a takto určil odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eur, pričom spolu si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 312,43 eur.
Súd priznal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu uplatnených trov konania nasledovne:
- u odporcu za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 odmena vo výške 40,66 eur ( 50 % za použitia ust. § 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) + 4,02 eur režijný paušál ( 50% z výšky úkonu vykonaného v plnej výške) + 20 % DPH, náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu odporcu za cestu vykonanú dňa 16.09.2014 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť (50% za odporcu ) , pri počte prejazdených 60 km, cene 1,50 eur za liter PHM, spotrebe 7,0 litra na 100 km a základnej náhrade vo výške 0,183 eur, čo spolu s DPH predstavuje 17,28 eur, z ktorej sumy súd priznal odporcovi 25 % t.j. sumu vo výške 4,32 eur ( advokát si z dôvodu účasti aj na inom pojednávaní uplatnil náhradu cestovného iba vo výške 50%, preto podiel pripadajúci na odporcu je vo výške 25%) a náhradu za stratu času za cestu vykonanú dňa 16.09.2014 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť (50% za odporcu) za 2 polhodiny čo spolu s DPH predstavuje 26,80 eur, z ktorej sumy súd priznal odporcovi 25 % t.j. sumu 6,70 eur
( advokát si z dôvodu účasti aj na inom pojednávaní uplatnil náhradu za stratu času iba vo výške 50%, preto podiel pripadajúci na odporcu je vo výške 25%),
spolu trovy konania odporcu predstavujú sumu 66,84 eur vrátane DPH (DPH si právny zástupca uplatnil iba za úkon - účasť na pojednávaní, cestovné a stratu času), z ktorej sumy súd priznal odporcovi náhradu trov konania v pomere jeho čistého úspechu v konaní t.j. vo výške 50,48 %, čo predstavuje sumu 33,74 eur.
- u vedľajšieho účastníka za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia odmena vo výške 81,33 eur + 8,04 eur režijný paušál, za úkon právnej služby podanie písomného vyjadrenia vo veci zo dňa 11.04.2014 odmena vo výške 81,33 eur + 8,04 eur režijný paušál, za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 odmena vo výške 40,66 eur ( 50 % za použitia ust. § 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) + 4,02 eur režijný paušál + 20 % DPH, náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za cestu vykonanú dňa 16.09.2014 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť ( 50% za vedľajšieho účastníka), pri počte prejazdených 60 km, cene 1,50 eur za liter PHM, spotrebe 7,0 litra na 100 km a základnej náhrade vo výške 0,183 eur, čo spolu s DPH predstavuje 17,28 eur, z ktorej sumy súd priznal vedľajšiemu účastníkovi 25 % t.j. sumu vo výške 4,32 eur ( advokát si z dôvodu účasti aj na inom pojednávaní uplatnil náhradu cestovného iba vo výške 50%, preto podiel pripadajúci na vedľajšieho účastníka je vo výške 25%) a náhradu za stratu času za cestu vykonanú dňa 16.09.2014 ( 50% za vedľajšieho účastníka) z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť za 2 polhodiny, čo spolu s DPH predstavuje 26,80 eur, z ktorej sumy súd priznal vedľajšiemu účastníkovi 25 % t.j. sumu 6,70 eur ( advokát si z dôvodu účasti aj na inom pojednávaní uplatnil náhradu za stratu času iba vo výške 50%, preto podiel pripadajúci na vedľajšieho účastníka je vo výške 25%), spolu trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 245,58 eur vrátane DPH (DPH si právny zástupca uplatnil iba za úkon
- účasť na pojednávaní, cestovné a stratu času), z ktorej sumy súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v pomere jej čistého úspechu v konaní t.j. vo výške 50,48 %, čo predstavuje sumu 123,97 eur.
Odporca je v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povinný prisúdenú sumu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je povinný prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ju zaplatí právnemu zástupcovi odporcu a vedľajšieho účastníka.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný uhradiť trovy konania zástupcovi vedľajšieho účastníka.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1 680,69 eur nie je v časti žalovanej sumy - 1 264,43 eur ( 1 680,69 eur mínus 416,26 eur ) dôvodný. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej navrhovateľom vo výške 2 000,- eur odpočítal všetky úhrady, ktoré vykonal odporca v prospech účtu navrhovateľa (stĺpec označený v splátkovom kalendári ako úhrada klienta) vo výške 1 583,74 eur v dôsledku čoho potom považoval návrh za dôvodný len v časti sumy 416,26 eur ( 2 000,- eur mínus 1 583,74 eur ) a v prevyšujúcej časti návrh ako neodôvodnený zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.