Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20S-85-2014.pdf
PDF · 108.02 KB
Case nature
Subarea
20S/85/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Jozef Maretta, IČO: 40631770, Dolná Štubňa - Kračiny 154/15, 039 01 Turčianske Teplice, právne zastúpený: AK JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, Jesenského 23, 036 32 Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1462089/2014/ Cab2 zo dňa 22.04.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
I. Zmenu žalobného návrhu, aby súd postupom podľa § 250t O.s.p. uložil povinnosť žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v prípade, ak súd v prvom navrhovanom výroku žalobcovi nevyhovie, aby alternatívne uložil žalovanému, aby o odvolaní žalobcu zo dňa 12.05.2014 proti rozhodnutiu žalovaného č. 9514401/5/1462089/2014Cab2 zo dňa 22.04.2014 rozhodol sám do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo, aby ho v tej istej lehote spolu so stanoviskom k podanému odvolaniu a s ostaným spisovým materiálom, ktorý sa týka napadnutého rozhodnutia, predložil orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaní, n e p r i p ú š ť a .
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 08.07.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 a postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. žalovanému uložiť povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 220.4.2014. Žalobca žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a tiež si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 v sume 3.744,18 €. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo žalobcovi doručené, žalobca žiadal, aby súd postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi predmetné rozhodnutie. Žalovaný napadnuté rozhodnutie doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.04.2014. Samotnému žalobcovi napadnuté rozhodnutie do dnešného dňa nebolo doručené. Ako je uvedené v poučení napadnutého rozhodnutia proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, a to písomne alebo ústne do zápisnice v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca v súlade s týmto poučením, ako aj v súlade s § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne odvolanie zo dňa 12.05.2014, ktoré žalovanému bolo doručené dňa 14.05.2014. Žalovaný oznámením zo dňa 22.05.2014 oznámil žalobcovi, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podľa názoru žalovaného nezakladá právne účinky,
lebo nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom, a to elektronicky, z ktorého dôvodu žalovaný uviedol, že nakoľko podanie nebolo správcovi dane doručené elektronickými prostriedkami, nezakladá právne účinky a napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie. K uvedenému oznámeniu žalovaného zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému vyjadrenie zo dňa 04.06.2014, v ktorom žalovaného upozorňuje na nezákonnosť takéhoto postupu. Právny zástupca žalobcu zároveň podal v tento deň aj elektronické podanie, prílohou ktorého bol obsah vyjadrenia zo dňa 04.06.2014, pričom súčasťou tohto elektronického podania bolo ako príloha označené aj odvolanie žalobcu zo dňa 12.05.2014, a to z dôvodu, aby bola podľa názoru žalovaného zachovaná elektronická forma podaného odvolania. Samotné odvolanie zo dňa 12.05.2014 bolo však žalovanému doručené písomne v listinnej podobe už dňa 14.05.2014, teda v zákonnej lehote na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu. Žalovaný ďalším podaním zo dňa 01.07.2014 oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zamieta z dôvodu, že toto je podané po určenej lehote. Podľa žalovaného lehota na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu uplynula dňa 13.05.2014, pričom odvolanie žalobcu bolo doručené správcovi dane elektronicky dňa 04.06.2014, čo je po určenej lehote. K písomnej prílohe tohto elektronického podania sa však žalovaný vôbec nevyjadril. Oznámením žalovaného zo dňa 02.07.2014 žalovaný uvádza svoje závery k vyjadreniu žalobcu, pričom podstatným v tejto veci je záver žalovaného, že pod pojmom „podáva sa písomne“ je potrebné rozumieť doručovanie v listinnej podobe, buď poštou alebo elektronicky. Tie subjekty, ktoré sú povinné správcovi dane doručovať podania elektronicky (§ 14 Daňového poriadku), musia tak urobiť elektronicky, nie v listinnej podobe. Uvedené nie je taxatívne napísané v Daňovom poriadku, ale vyplýva z § 13 Daňového poriadku. Takýto právny názor považoval žalobca za absolútne nesprávny. Žalovaný okamžite začal proti žalobcovi daňové exekučné konanie, zablokoval všetky bankové účty, čím mu prakticky znemožnil ďalšie podnikanie a dňa 20.06.2014 vydal daňovú exekučnú výzvu, na základe ktorej vyzýva žalobcu, aby pod hrozbou exekúcie zaplatil 28.852,10 €.
Žalobca k nároku, ktorým sa domáha s poukazom na § 250b ods. 2 O.s.p., aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie, uviedol, že žalovaný doručil rozhodnutie výlučne právnemu zástupcovi žalobcu, a to dňa 28.04.2014, pričom samotnému žalobcovi nebolo do dnešného dňa doručené. K predmetnému nároku poukázal na § 30 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Ako vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť vyrubenú daň v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Je teda nepochybné, že žalobca mal osobne niečo vykonať, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti zaplatiť splatnú daň. Žalovaný toto ustanovenie Daňového poriadku nerešpektoval a nedodržal.
K nároku, aby súd vyslovil, že rozhodnutím a postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach, poukázal na čl. 2 Ústavy SR, taktiež na § 73 zákona č. 563/2009 Z. z. a v zmysle ustanovení Daňového poriadku nie je zrejmé, na akom základe žalovaný považuje písomne podané odvolanie, ktoré mu bolo riadne doručené za také, ktoré nezakladá právne účinky, keďže zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva, že by pre nedodržanie formy podaného odvolania toto nezakladalo právne účinky, pričom ani žiadne ustanovenie Daňového poriadku, z ktorého by mal vyplývať tento záver žalovaný neuviedol, pretože takéto ustanovenie neexistuje. S poukazom na § 13 Daňového poriadku uviedol, že z neho vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie formy ako to urobil žalovaný v rozpore so zákonom. Ďalej poukázal na § 13 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak podanie nebolo podané spôsobom podľa ods. 5 - elektronickými prostriedkami, je toto potrebné doručiť aj v listinnej forme, inak sa považuje za nedoručené, čo v danom prípade bolo dodržané a keďže podľa názoru žalovaného nebol dodržaný spôsob podania elektronicky, tento bol nahradený v zmysle uvedeného ustanovenia ods. 6 písomne v listinnej forme. Ďalej poukazuje na § 13 ods. 1, 2 Daňového poriadku a § 2 Daňového poriadku. Advokát má povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronicky v prípade, ak ho zastupuje pri správe daní, ktorou je podľa zákona postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. V danom prípade však bolo udelené plnomocenstvo nie pri správe daní, ale v daňovom konaní, teda v konaní, v ktorom podľa zákona rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, t. j. žalobcu a nie pri správe daní ako to má na mysli Daňový poriadok. Z uvedeného vyplýva, že písomne podané odvolanie proti rozhodnutiu o dodatočnom vyrubení dane vo vyrubovacom konaní právny zástupca nemal povinnosť podávať správcovi dane elektronicky. Ak
by tomu tak aj bolo poukázal na § 13 ods. 2, podľa ktorého príloha môže byť doručovaná aj inak ako elektronickými prostriedkami. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že pod správou daní sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, pretože zákonodarca by tak vôbec nemusel v Daňovom poriadku definovať osobitne pojem správa daní a osobitne daňové konanie. O zámere zákonodarcu stanoviť povinnosť advokátom doručovať podania elektronicky len pri správe daní a nie pri daňovom konaní svedčí aj to, že elektronické podania možno podávať pri formulároch vydaných správcom dane na podávanie rôznych daňových priznaní, prehľadov, hlásení a podobne, prípadne jednoduchých podaní týkajúcich sa správy daní. Ďalej poukázal aj na § 72 ods. 2, 3, 5 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z., z ktorých ustanovení vyplýva, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne, t. j. elektronické podanie nie je podľa zákona pri odvolaní ani uvedené ako spôsob podania. Rovnako poukázal aj na to, že spôsob podania odvolania je uvedený aj v poučení napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, že sa podáva písomne alebo ústne. Tu možno konštatovať, že ustanovenia týkajúce sa odvolania sú špeciálnymi vo vzťahu k § 13 Daňového poriadku, pričom špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou podania § 13 Daňového poriadku. Žalovaný v podstate tvrdí, že forma podania písomne predstavuje buď podanie v listinnej podobe napr. poštou, alebo elektronické podanie podané elektrickou poštou. Takýto záver je absolútne nelogický a nesprávny, pričom z § 13 Daňového poriadku toto vôbec nevyplýva ako to uvádza účelovo žalovaný, keďže v § 13 je v ods. 1 upravené podanie písomnou a ústnou formou a v ods. 5 je osobitne upravené podanie elektronickou formou. Poukázal aj na § 42 ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že forma podania písomne a elektronicky vôbec nie je to isté ako sa to snaží vykladať žalovaný, ale že sa jedná o dve rôzne formy podania. Žalovaný bol v zmysle § 72 ods. 5 Daňového poriadku povinný postupovať podľa § 13 ods. 8 a 9, teda ak mal za to, že nebola dodržaná forma podania, mal vyzvať žalobcu, aby tento nedostatok v primeranej lehote nie kratšej ako 15 dní odstránil, k čomu nedošlo.
Podaním zo dňa 28.07.2014 doručeným súdu dňa 30.07.2014 žalovaný predložil administratívny spis týkajúci sa daňovej kontroly žalobcu dane z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok 2011, ako aj vyrubovacieho konania vrátane vydania napadnutého rozhodnutia a následne podaného odvolania a jeho vybavenia žalovaným správnym orgánom.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.08.2014 zmenil žalobu s tým, že mení právnu kvalifikáciu skutkového stavu popísaného v žalobnom návrhu, pričom poukázal na to, že žalobný návrh je návrhom na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa piatej časti štvrtej hlavy, t. j. § 250t O.s.p., pričom predmetom nečinnosti žalovaného správneho orgánu je daňové konanie, a to daňová kontrola a následné vyrubovanie konanie vedené žalovaným správnym orgánom. Poukázal na to, že žalobca napáda nečinnosť žalovaného v dvoch smeroch:
1. Žalovaný bol nečinný a nepostupoval podľa zákona, konkrétne podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014, v zmysle ktorého bol zaviazaný na zaplatenie rozdielu dane DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 mal žalovaný doručiť aj žalobcovi, ktorú zákonnú povinnosť nedodržal.
2. Nečinnosť žalovaného napáda z dôvodu, že žalovaný v súvislosti s odvolaním právneho zástupcu žalobcu nekonal pri rozhodovaní o tomto odvolaní zákonom stanoveným postupom upraveným v ust. § 73 Daňového poriadku, pričom predmetné odvolanie nepostúpil odvolaciemu orgánu, ale ani o ňom sám nerozhodol.
Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o vyčerpanie prostriedkov proti nečinnosti orgánov verejnej správy v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. uviedol, že niet žiadneho osobitného predpisu, ktorý by určoval prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ani Občiansky súdny poriadok takýto nešpecifikuje. Všeobecne použiteľným by prichádzal do úvahy len Zákon o sťažnostiach č. 9/2010 Z. z.. Použitie tohto prostriedku a jeho vecne a časové vybavenie sťažnosti s neurčitým výsledkom pre sťažovateľa by znamenalo pre žalobcu ukrátenie, resp. ohrozenie jeho práv ohľadom na právoplatnosť daného rozhodnutia. Za takéhoto stavu by sťažnosť nebola efektívna. Vzhľadom na uvedené zmenil petit žalobného návrhu a navrhol súdu, aby po preskúmaní veci uložil žalovanému povinnosť postupom podľa § 250t O.s.p. žalobcovi doručiť rozhodnutie č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, ak súd v prvom navrhovanom výroku žalobcovi
nevyhovie, aby alternatívne uložil žalovanému, aby o odvolaní žalobcu zo dňa 12.05.2014 proti rozhodnutiu žalovaného č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 rozhodol sám do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo aby ho v tej istej lehote spolu so stanoviskom k podanému odvolaniu a s ostatným spisovým materiálom, ktorý sa týka napadnutého rozhodnutia, predložil orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaní. Zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Je zrejmé z obsahu žaloby, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti doručiť špecifikované napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a zároveň žiadal preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného správneho orgánu postupom podľa § 247 O.s.p. a nasl.. Žiadal rozhodnutie zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p.. Podaním doručeným súdu dňa 04.08.2014 podľa obsahu podania zmenil predmet žaloby a domáhal sa postupom podľa ust. § 250t O.s.p. a nasl. konania podľa piatej časti štvrtej hlavy O.s.p. označeného ako konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
S poukazom na § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Rozhodovanie o zmene žaloby je upravené v tretej časti O.s.p. v § 95 O.s.p. Ust. § 95 O.s.p. upravuje dispozitívny úkon účastníka spočívajúci v zmene návrhu na začatie konania. Zmena môže spočívať v tom, že žiada viac, než požadoval v návrhu, že požaduje iné plnenie ako v petite návrhu, že požaduje vydanie typovo iného výroku rozsudku ako v petite návrhu alebo v zmene skutkových okolností. Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť návrhy je obmedzená súhlasom súdu. Súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí so zmenou návrhu súhlasiť. O pripustení alebo nepripustení zmeny súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f) O.s.p.).
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný k pôvodnej žalobe v predmetnej veci pripojil kompletný administratívny spis, s ktorým sa súd v medziach žalobných bodov pôvodnej žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250h ods. 1 O.s.p.) oboznámil. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (podľa ktorého žalobca sa proti žalovanému domáha konania proti nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t a nasl. O.s.p.), preto súd nepripustil zmenu návrhu pri aplikácii ust. § 95 ods. 2 O.s.p.. Súd poukazuje na to, že žalobca sa týmto zmeneným návrhom domáha vo vzťahu k žalovanému odlišného konania, a to konania podľa § 250t O.s.p., t. j. podľa piatej časti štvrtej O.s.p. označené ako konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy na rozdiel od konania, ktoré je upravené v druhej hlave piatej časti O.s.p. - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podmienky na procesný postup sú v týchto konaniach odlišné, napr. iné náležitosti návrhu (žaloby), prieskum iných skutkových či právnych skutočností a vyúsťujú do iných výrokov rozhodnutia.
Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p, t. j. podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Žalobcom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže byť len účastník správneho konania alebo fyzická, právnická osoba, ktorá tvrdí, že sa s ňou v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konania konať malo (tzv. opomenutý účastník) (§ 250b ods. 2 O.s.p.).
V uznesení NS SR sp. zn. 5Sžf/8/2011 zo dňa 26.1.2012 súd vyslovil názor, že účelom inštitútu tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Pozitívne zistenie súdu, že skutočne došlo zo strany konajúceho správneho orgánu k pochybeniu v podobe opomenutia niektorého z účastníkov konania spôsobuje, že takéto rozhodnutie správneho orgánu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania a nekonalo sa s ním, uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení má povinnosť predložiť súdu administratívne spisy na rozhodnutie o žalobe. V prípade, že súd zistí, že žalobca nebol v správnom konaní opomenutý, konanie o žalobe zastaví.
Krajský súd v Žiline z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume 3.744,18 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2011, toto rozhodnutie bolo doručené podľa doručenky v pripojenom administratívnom spise JUDr. Ing. Martinovi Chlapíkovi, S. XX, Y. dňa 28.04.2014. V pripojenom administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo udelené zo strany žalobcu vo vzťahu k advokátovi JUDr. Ing. Martinovi Chlapíkovi, advokátovi, so sídlom v Y. k zastupovaniu vo veci daňovej kontroly č. 9514401/5/3016010/2012 a č. 9514401/5/3014588/2012 začatej v oboch prípadoch na základe oznámenia z 18.10.2012 vedenej Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin ako aj následného daňového konania. Splnomocnenie je udelené ku všetkým právnym úkonom v tejto veci, ako aj k právnym úkonom bezprostredne súvisiacich, a to aj pre prípad, ak by bolo podľa platných právnych predpisov osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie je zo dňa 9.10.2013, pričom JUDr. Ing. Martin Chlapík, advokát toto splnomocnenie prijal. Na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin bolo doručené dňa 23.10.2013.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom.
Podľa § 9 ods. 2 predmetného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.
Podľa § 9 ods. 3 predmetného zákona ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.
Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.
Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 250b ods. 2 O.s.p., nakoľko z obsahu administratívneho spisu mal preukázané doručenie napadnutého rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi - právnemu zástupcovi žalobcu, a to v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku. V danom prípade žalobca v rámci daňového konania nebol tzv. opomenutým účastníkom konania. Na konanie a rozhodovanie žalovaného v predmetnej veci sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov - Daňový poriadok.
Podľa § 9 ods. 2 predmetného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa ods. 3 § 9 predmetného zákona, ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu. Pokiaľ ide o doručovanie v daňovom konaní s poukazom na § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Žalobca vo svojej žalobe argumentuje, že v danom prípade v daňovom konaní mal niečo osobne vykonať, preto s poukazom na § 30 ods. 3 Daňového poriadku bolo potrebné samotné napadnuté rozhodnutie doručiť aj priamo žalobcovi. S týmto názorom sa súd nestotožňuje, nakoľko v danom prípade s poukazom na § 30 ods. 3 Daňového poriadku a s poukazom na predložené plnomocenstvo postačovalo, keď predmetné rozhodnutie bolo doručené advokátovi daňového subjektu, t. j. JUDr. Ing. Martinovi Chlapíkovi. Rozhodnutie o uložení daňovej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi neznamená, že žalobca má pri správe daní niečo vykonať, a to osobne, čiže nezastupiteľne. Súd poukazuje na to, že pri správe daní osobne niečo vykonať nezastupiteľne znamená napr. predvolanie k svedeckej výpovedi, kde je nevyhnutná osobná účasť nejakého svedka alebo aj pokiaľ daňový subjekt, resp. správca dane požaduje v rámci správy daní osobne od daňového subjektu niečo vykonať ( Uznesenie NS SR č.k. 5 Sžf /20/2007 zo dňa 6.6.2007 ). V danom prípade bolo teda napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 9 ods. 2 a 3 Daňového poriadku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade žalobca nebol opomenutým účastníkom daňového konania, správca dane so žalobcom konal prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu
- označeného advokáta, ktorému aj doručil napadnuté rozhodnutie, uvedená skutočnosť spôsobuje, že žalobca je neoprávnenou osobou na podanie správnej žaloby, nakoľko v správnom konaní nebol opomenutým účastníkom konania a konanie na súde sa z tohto dôvodu musí podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.
Zároveň je ďalej potrebné konštatovať, čo sa týka preskúmania napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému bolo prípustné odvolanie, toto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a poukazom na § 247 ods. 2 O.s.p. nemôže byť predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a preto rovnako s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. bolo konanie zastavené.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné (§ 202 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Proti výroku II. uznesenia a proti výroku III. uznesenia j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.