Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13S-112-2021.pdf
PDF · 115.22 KB
Case nature
Subarea
13S/112/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: I. K., s.r.o., so sídlom M. S. XX, A., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: L.. T. L., advokát, so sídlom Ul. X. L. XXXX, U., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. úrad A., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom W. X, A., IČO: XX XXX XXX, za účasti ďalšieho účastníka: A. D., spol. s r.o., so sídlom Y. XX/XXX, Q., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. T. C., advokát, so sídlom M.. sv. J. XX, A. a za účasti prokurátorky Krajskej prokuratúry v A., so sídlom C. XXXX/X, A., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TN-G.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX. septembra XXXX, takto
rozhodol:
Správny súd konanie v časti o žalobe opomenutého účastníka z a s t a v u j e .
Správny súd žalobu vo zvyšnej časti o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e má právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví označeného opatrenia žalovaného, ktorým žalovaný vedľajšiemu účastníkovi podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. oznámil, že nemá námietky s uskutočnením stavebných úprav počas realizácie stavebného objektu: SO XX H. okružnej križovatky na ceste I/XX, stavby: H. okružnej križovatky na ceste I/XX, cca v km XXX,XXX, na pozemkoch parc. č.: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. A. s tým, že stavebnými úpravami jestvujúcej okružnej križovatky: a) sa nemení jej spôsob užívania a sa nemení ani jej vzhľad, b) budú dodržané jej vonkajšie pôdorysné a výškové parametre. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca zmenil žalobu a domáhal sa vydania uznesenia, ktorým by súd žalovanému nariadil doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi Oznámenie žalovaného č. OU-TN-G.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, eventuálne, aby súd uvedené oznámenie žalovaného zrušil podľa § § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP.
2. Žalobca mal za to, že mu malo byť doručené rozhodnutie, ktorého predmetom malo byť stavebné povolenie stavebných prác na kruhovom objazde. V súdnom konaní sa snažil postupovať hospodárne a efektívne, nakoľko doručením oznámenia by sa len vytvoril právny stav, prostredníctvom ktorého by vznikol priestor na podanie všeobecnej správnej žaloby proti oznámeniu. Mal za to, že v danom prípade nie je možné postupovať formálne, ale je na mieste aplikácia materiálneho prístupu s tým, že nemá inú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Žalobu opomenutého účastníka tak podával s poukazom na argumentáciu ďalšieho účastníka pre prípad vyčerpania skutočne všetkých možností právnej ochrany žalobcu.
2.1. Eventuálnym petitom žiadal, aby súd napadnuté oznámenie zrušil z dôvodov, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.
2.2. Žalobca namietal, že napadnutým opatrením umožnil žalovaný ďalšiemu účastníkovi realizovať stavebné úpravy na stavbe a na pozemkoch, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca bez toho, aby ďalší účastník preukázal, že má iné právo k pozemkom, ktoré by ho oprávňovalo realizovať stavbu. Z uvedenej skutočnosti žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, keďže napadnutým opatrením došlo k ukráteniu jeho práv. Namietal, že uvedené opatrenie mu žalovaný nedoručil, hoci mal byť s poukazom na § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom administratívneho konania. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca je vlastníkom dotknutých pozemkov, a napriek tomu mu neposkytol možnosť účinne a riadne hájiť svoje práva. Podkladom pre opatrenie žalovaného tak nemohol byť spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Podľa žalobcu, ohlásením stavby došlo k ohrozeniu záujmov spoločnosti, a to záujmu na ochrane vlastníckeho práva žalobcu, čo žalovaný neskúmal. Mal za to, že výsledkom stavebných prác bola zmena vzhľadu stavby a zmena spôsobu jej využitia, nakoľko malo dôjsť k zmene organizácie dopravy. Opatrenie považoval za nepreskúmateľné pre absentujúcu správnu úvahu žalovaného v ňom. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že nemohlo ísť o drobnú stavbu, nakoľko stavebné práce neplnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, stavebné práce presahujú zastavanú plochu XX m2 a stavebnými prácami sa bude zasahovať do nosnej konštrukcie vozovky. V podanej replike žalobca poukázal na rozdielnosť v znení ustanovenia § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona a § 16 ods. 2 písm. c) cestného zákona s tým, že nepostačuje v danom prípade ohlásenie stavebníka, keď dochádza k akejkoľvek zmene vzhľadu stavby, nielen k podstatnej zmene. V priebehu súdneho konania sa žalobca stotožnil s argumentáciou prokurátorky Krajskej prokuratúry A. a dodal, že stavebník vykonal nepovolenú stavbu vybudovaním novej vetvy v okružnej križovatke. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ďalej uviedol, že ďalší účastník majetkovoprávne neusporiadal užívacie právo k pozemkom pod kruhovým objazdom. Mal za to, že prokurátorka Krajskej prokuratúry je kompetentná usúdiť, či došlo k zmene vzhľadu stavby, keď ďalší účastník konania ako stavebník odstránil by-passy na kruhovom objazde, zrušil ostrovček a vytvoril nový ostrovček a nový by-pass, zmenil vnútornú plochu kruhového objazdu až o XXX m2 a zmenil aj vpusty. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ak by nemalo mať správne konanie žiadnych účastníkov, znamenalo by to, že by sa nemohla priamo dotknutá osoba na právach a právom chránených záujmoch žiadnym spôsobom domáhať ochrany proti vydaniu opatrenia správneho orgánu, a teda by došlo k stavu denegatio justitiae. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby o prešetrenie usmernenia týkajúceho sa napadnutého oznámenia a z jeho odpovede vyplýva, že mu mohla byť predložená neúplná projektová dokumentácia a Ministerstvo dopravy a výstavby tak nevychádzalo z úplných predložených podkladov. Žalobca v podaní zo dňa XX.XX.XXXX vzal žalobu v časti návrhu na zmenu žaloby späť. Pred otvorením pojednávania dňa XX.XX.XXXX uviedol, že netrvá na žalobe opomenutého účastníka a žiada, aby súd rozhodoval len o žalobe na zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobca nebol účastníkom konania pre povolenie stavebných úprav. Uviedol, že oznámenie nebolo žalobcovi doručované, nakoľko v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona sa písomné oznámenie, že stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy, oznamuje len stavebníkovi a nie je v ňom stanovený okruh iných účastníkov konania, ktorým by sa oznámenie malo doručiť. Napadnuté oznámenie malo formu listu a nie rozhodnutia podľa § 46 správneho poriadku. Poukázal na § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona k ohláseniu stavebných úprav, podľa ktorého stavebník nemá povinnosť preukazovať vlastníctvo pozemkov alebo iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, na ktorých sa majú stavebné úpravy realizovať. Poukázal na usmernenie nadriadený Ministerstva dopravy a výstavby zo dňa 26.08.2021, ktoré odporučilo postupovať podľa § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona s tým, že na realizáciu stavebných úprav postačuje ohlásenie príslušnému stavebnému úradu. Ako špeciálny stavebný úrad vyhodnotil, že navrhovanými stavebnými úpravami sa nemení vzhľad ani spôsob užívania okružnej križovatky. Nakoľko sa jedná o stavebné
úpravy a nie drobnú stavbu, považoval za irelevantné vyjadrovať sa k námietkam týkajúcim sa drobnej stavby a v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona rozhodujúcim bolo posúdenie, či sa nemení vzhľad stavby alebo jej spôsob užívania.
4. Prokurátorka Krajskej prokuratúry A. podaním zo dňa XX.XX.XXXX vstúpila do konania a k podanej žalobe uviedla, že zo spisového materiálu a technickej správy vyplynulo, že je možné z nich vyvodiť, že úpravou okružnej križovatky mohlo dôjsť k zmene jej vzhľadu. Bola toho názoru, že v danom prípade došlo k zmene vzhľadu stavby, a to najmä z dôvodu zrušenia by - passov, zrušením ostrovčekov a vytvorením nových ostrovčekov a by - passov, úpravou vnútornej plochy (zmenšenie o XXX m2) ako aj zmenou vpustov, a preto v danom prípade nebolo postačujúce iba ohlásenie stavebných úprav. Na základe uvedeného navrhla, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 SSP zrušil žalobou napadnuté opatrenie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že úpravou okružnej križovatky na ceste I/XX na F. ulici v A. došlo k zmene jej vzhľadu, v dôsledku ktorej v danom prípade nepostačuje iba ohlásenie stavby a je potrebné stavebné povolenie. Poukázala na to, že na posudzovanie toho, či v danom prípade postačuje ohlásenie stavby alebo stavebné povolenie, je potrebné vychádzať z ustanovení § 16 cestného zákona. Ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje iba v prípade, ak stavebnými úpravami cestného telesa sa nemení vzhľad stavby, ani spôsob užívania, čo ale nie je daný prípad. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že vo veci bolo potrebné stavebné povolenie, poukázala na § 59 stavebného zákona. Žalobca je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza predmetná okružná križovatka. Ak by prebehlo riadne stavebné konanie, bol by žalobca účastníkom administratívneho stavebného konania v súlade s § 59 zákona č. 50/1976 Zb. a ako účastník stavebného konania by mal žalobca možnosť v predmetnom stavebnom konaní podávať návrhy, vyjadrenia vo veci, podávať námietky, prípadne odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej, čo sa ale nestalo. Podľa prokurátorky bol žalobca zároveň ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, čo preukázal v podanej žalobe, a teda by spĺňal zákonné predpoklady na podanie žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP.
5. Ďalší účastník v podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca nespĺňa podmienky aktívnej žalobnej legitimácie pre podanie žaloby, pretože nebol a ani nemal byť účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté oznámenie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/6/2018, podľa ktorého ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou ani podaním na začatie konania podľa § 18 správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči vykonaniu jednoduchej stavby, jej zmeny, drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác reklamného zariadenia (§ 56 písm. j), nemá formu rozhodnutia. Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym rozhodnutím, nemožno sa proti nemu odvolať, nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo povinnosti. Žalovaný oznámením ďalšiemu účastníkovi potvrdil, že na vykonanie stavebných úprav nie je potrebné stavebné povolenie a postačuje dodržanie podmienok uvedených v oznámení. Oznámenie nebolo vydané v správnom konaní a žalobca nebol a ani nemal byť účastníkom žiadneho takéhoto „konania“. Zároveň mal za to, že žalobca nemá ani postavenie opomenutého účastníka administratívneho konania podľa § 179 SSP. Ďalší účastník poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe namietal nesprávnu aplikáciu § 55 ods. 2 písm. c ) stavebného zákona, ktorú ale žalovaný v oznámení neaplikoval. Výnimky, na základe ktorých postačuje ohlásenie stavebných prác, sú v cestnom zákone vymedzené podstatne širšie ako v stavebnom zákone a cestný zákon nevyžaduje, aby sa nezasahovalo do nosných konštrukcií stavby, resp., aby sa neohrozovali záujmy spoločnosti. Stavebnými úpravami nedošlo k zmene vzhľadu stavby, pretože nimi nedošlo k rozšíreniu okružnej križovatky nad rámec doterajších hraníc, naopak, stavebné úpravy spočívali v zmenšení plochy okružnej križovatky. Stavebnými úpravami zároveň nedošlo k zmene spôsobu užívania stavby, pretože okružná križovatka funkčne naďalej zostáva okružnou križovatkou v jej pôvodnom pôdoryse. Podľa ďalšieho účastníka žalobca nemohol byť nijako ukrátený na svojich právach alebo právnych záujmoch aj z dôvodu, že už v čase nadobudnutia príslušných pozemkov vedel alebo mal vedieť, že je na nich umiestnená skolaudovaná okružná križovatka. Vo vzťahu k vyjadreniu prokurátorky Krajskej prokuratúry uviedol, že jej vyjadrenie presahuje rozsah a dôvody prieskumu oznámenia v správnom súdnictve, ako ich vymedzil žalobca v žalobe a na kvalifikované posúdenie splnenia (skutkových) podmienok podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, resp. § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona je príslušný výlučne stavebný úrad, resp. špecializovaný stavebný úrad. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, nakoľko nebol účastníkom administratívneho konania, čo je základná podmienka pre žalobnú legitimáciu v konaní o správnej žalobe. Takisto nedošlo
k ukráteniu na jeho právach a právom chránených záujmoch z titulu jeho vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod jestvujúcou inžinierskou stavbou - okružnou križovatkou. Žalobca v roku XXXX nadobudol kúpnou zmluvou predmetné pozemky do svojho vlastníctva a v čase ich nadobudnutia boli tieto zaťažené zrealizovanou inžinierskou stavbou, zapísanou v evidencii katastra na výpise z listu vlastníctva. Úpravou skolaudovanej okružnej križovatky na základe oznámenia nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k stavu ukrátenia, zhoršenia alebo obmedzenia na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Ďalší účastník ako stavebník nevybudoval žiadnu „novú vetvu" okružnej križovatky, ale vykonal výlučne stavebné úpravy, ktorých realizáciu ukončil v súlade s projektovou dokumentáciou. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX ďalší účastník uviedol, že žalobca nie je opomenutým účastníkom konania, nebol a nemal byť ani účastníkom takého konania. Poukázal na to, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov podľa § 18 ods. 3 cestného zákona nie je nevyhnutným pre vydanie napadnutého oznámenia a jeho prípadné nesplnenie nezakladá dôvod, aby bolo oznámenie zrušené. Uvedená podmienka nie je uvedená ani ako podmienka výkonu stavebných úprav v zmysle oznámenia, ktorým žalovaný vyslovil, že nemá námietky k ohláseniu stavebných úprav okružnej križovatky. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX ďalší účastník uviedol, že stavebnými úpravami sa nezmenil vzhľad stavby, nakoľko nešlo o rozšírenie cestného telesa nad rámec jeho doterajších hraníc alebo jeho zmenu z okružnej križovatky na styčnú alebo priesečnú križovatku, a nezmenil sa ani spôsob jej užívania, nakoľko naďalej ostala okružnou križovatkou v jej pôvodnom pôdoryse. Poukázal aj na zmenu znenia § 16 ods. 2 cestného zákona s účinnosťou od XX.XX.XXXX, kedy novela cestného zákona rozšírila okruh výnimiek, v ktorých namiesto vydania stavebného povolenia postačuje ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu. Touto novelou sa procesný postup aprobovania stavebných úprav podstatne zjednodušil. Poukázal na to, že pri stavebných úpravách boli zachované vonkajšie pôdorysné a výškové ohraničenia stavby, typ križovatky zostal po úpravách okružný, do križovatky vstupuje rovnaký počet ramien, križovatka mala aj má stredový ostrovčeka deliace ostrovčeky. Došlo k úprave jazdných pruhov, nahradeniu ostrovčekov a upravilo sa jej usporiadanie, asfaltové plochy nevyužitej dopravnej plochy nahradila zeleň, pričom tieto úpravy nemajú vplyv na vzhľad križovatky úpravou plôch sa nemení spôsob užívania a plocha križovatky po úprave asfaltu za zeleň zostáva nezmenenou.
6. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že ďalší účastník ako stavebník podaním zo dňa XX.XX.XXXX ohlásil žalovanému stavebné úpravy v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. na okružnej križovatke na ceste I/XX v km XXX,XXX v k. ú. A., obec A.. K ohláseniu stavebník pripojil vyjadrenie k dokumentácii na zmenu dokončenej stavby zo dňa XX.XX.XXXX vydané OÚ A., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, stanovisko k DSP zo dňa 02.02.2021 vydané P. správou ciest, záväzné stanovisko k projektu pre stavebné konanie - zmena dokončenej stavby zo dňa XX.XX.XXXX vydané OR PZ V TN, G. v TN, projektovú dokumentáciu. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR o zaslanie usmernenia, či na predloženú projektovú dokumentáciu stavebných úprav stavebného objektu vzhľadom na rozsah stavebných úprav je postačujúce, aby stavebník ich uskutočnenie písomne ohlásil špeciálnemu stavebnému úradu, alebo je potrebné, aby podal žiadosť o stavebné povolenie. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX ministerstvo žalovanému oznámilo, že má za to, že v tomto prípade je vhodné postupovať podľa § 16 ods. 2 písm. a) cestného zákona, t. j. na realizáciu stavebných úprav postačuje ohlásenie príslušnému stavebnému úradu. Stavebník e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil pracovníkovi žalovaného zoznam parciel k okružnej križovatke na F. ulici v TN. R. XX.XX.XXXX vydal žalovaný napadnuté oznámenie, ktorým ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 a 3 a § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. a špeciálny stavebný úrad pre cesty I. triedy podľa § 3a ods. 2 a § 16 ods. 2 cestného zákona v nadväznosti na § 120 stavebného zákona po usmernení Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa XX.XX.XXXX na základe ohlásenia stavebníka zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona oznámil stavebníkovi, že nemá námietky s uskutočnením stavebných úprav počas realizácie stavebného objektu: SO XX H. okružnej križovatky na ceste I/XX na uvedených pozemkoch s tým, že stavebnými úpravami jestvujúcej okružnej križovatky sa nemení jej spôsob užívania a nemení sa ani jej vzhľad s budú dodržané jej vonkajšie pôdorysné aj výškové parametre, budú zrušené jestvujúce by-passy a tvarovo zmenené a doplnené deliace ostrovčeky, dôjde k zmene organizácie dopravy a bude umožnené na všetkých vetvách odbočenie na všetky smery. Uvedené oznámenie bolo doručované stavebníkovi a na vedomie Slovenskej správe ciest, G. úradu A., OR PZ v TN, L. A., J. U. s.r.o., F.-V. a.s.. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX stavebník ohlásil žalovanému začatie stavebných prác dňom XX.XX.XXXX. Žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámil svoje prihlásenie sa do konania o úprave okružnej križovatky na ceste I/XX v TN a požiadal o nahliadnutie do spisu. Žalovaný podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámil, že dňa XX.XX.XXXX oznámil
stavebníkovi, že nemá námietky s uskutočnením stavebných úprav na základe ohlásenia stavebníka zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žalobcovi oznámil, že povoľovacie konanie stavebných úprav bolo ukončené vydaním oznámenia špeciálnym stavebným úradom zo dňa XX.XX.XXXX, preto nie je možné sa prihlásiť do konania ako účastník. Nahliadnutie do administratívneho spisu bolo žalobcovi umožnené dňa XX.XX.XXXX.
7. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
8. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
8.1. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
9. Žalobca v podaní zo dňa XX.XX.XXXX vzal žalobu v časti návrhu na zmenu žaloby späť. Pred otvorením pojednávania dňa XX.XX.XXXX uviedol, že netrvá na žalobe opomenutého účastníka a žiada, aby súd rozhodoval len o žalobe na zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného. Vzhľadom na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom pred rozhodnutím vo veci samej, súd konanie v časti o žalobe opomenutého účastníka podľa § 63 v spojení s § 99 písm. a) SSP zastavil.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
10.1. Podľa § 46 SSP, prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.
10.2. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
11. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
11.1. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
11.2. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu, pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako X m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.
12. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX, ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na stavebné úpravy cestného telesa
a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje do ich nosnej konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob užívania.
12.1. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona v znení účinnom od XX.XX.XXXX, ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nemení vzhľad stavby, ani spôsob užívania.
13. Aktívnu žalobnú legitimáciu ako jednu zo základných podmienok konania súd skúma ex offo počas celého konania. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie má za následok rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. SSP vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej alebo právnickej osoby ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené preto, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú: 1) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované opatrenie orgánu verejnej správy, 2) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného opatrenia orgánu verejnej správy.
14. V prípade ohlásenia stavebných úprav cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie nejde o stavebné konanie, ktorého výsledkom má byť vydanie stavebného povolenia, ale ide len o postup špeciálneho stavebného úradu v prípadoch, v ktorých to predpokladal zákonodarca a v ktorých nie je potrebné, aby prebehlo stavebné konanie, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia
- stavebného povolenia a konanie na správnom orgáne sa skončilo doručením oznámenia stavebníkovi, že voči ohláseným stavebným úpravám nemá námietky. Stavebný úrad v tomto postupe nemá inú možnosť ako postupovať, a to buď stavebné úpravy vziať na vedomie a formálne s nimi súhlasiť, alebo oznámiť stavebníkovi, že na uvedené stavebné úpravy je potrebné začať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/16/2011). Postup pri ohlásení stavebných úprav podľa ustanovení § 57 stavebného zákona nie je stavebným konaním, a teda na postup pri ohlásení stavebných úprav sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, vrátane ustanovení o práve podať proti rozhodnutiam správneho orgánu (riadny) opravný prostriedok. Proti uvedenému oznámeniu preto opravný prostriedok nie je prípustný (uznesenie Ústavného súdu č. k. II ÚS 504/2012-16).
15. V danej veci postup pred správnym orgánom začal dňa XX.XX.XXXX doručením ohlásenia stavebných úprav ďalším účastníkom žalovanému a bol ukončený dňa XX.XX.XXXX doručením oznámenia žalovaného ďalšiemu účastníkovi o tom, že nemá námietky s uskutočnením oznámených stavebných úprav. Žalobca v predmetnom postupe nebol účastníkom a nebol ani dotknutým orgánom ani dotknutým subjektom, ktorého by sa týkali podmienky uvedené v napadnutom oznámení. Postup žalovaného v prípade ohlásenia uskutočnenia stavebných úprav stavebnému úradu upravuje § 57 stavebného zákona s tým, že v prípade, ak stavebný úrad nemá námietky proti ich uskutočneniu, uvedené oznámi písomne stavebníkovi. Uvedené zákonné ustanovenie presne stanovuje, kto má nárok na oznámenie vydaného meritórneho opatrenia, t. j. stavebník. Vzhľadom k tomu, že postup správneho orgánu nie je v prípade ohlásenia stavebných úprav stavebným konaním, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 59 stavebného zákona o účastníkoch stavebného konania. V danom prípade žalobca nebol vôbec zúčastnený na postupe správneho orgánu, vstupu do tohto postupu sa domáhal až po jeho skončení. S poukazom na to, že § 57 stavebného zákona ukladá správnemu orgánu doručovať opatrenie
- oznámenie o tom, že stavebný úrad nemá námietky k stavebným úpravám len stavebníkovi, nemožno žalobcovi prisvedčiť účastníctvo v postupe správneho orgánu. V predmetnej veci nebol žalobca ani dotknutým uvedeným opatrením, nakoľko ním nebola stavebníkovi uložená žiadna povinnosť vo vzťahu k žalobcovi a majetkoprávnemu vysporiadaniu sa s ním. Pokiaľ teda správny orgán v uvedenom postupe konal len so stavebníkom a doručoval uvedené oznámenie stavebníkovi a na vedomie dotknutým orgánom, jeho postup bol vo veci správny.
16. V konaní pred správnym súdom svedčí v zmysle § 178 ods. 1 SSP aktívna vecná legitimácia tomu, kto bol účastníkom administratívneho konania a kto bol v spojení s vydaným opatrením ukrátený na svojich právach. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby od tvrdenia, že bol napadnutým opatrením ukrátený na svojich subjektívnych právach. V danom prípade súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola splnená ani jedna z kumulatívnych podmienok aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby, nakoľko žalobca nebol účastníkom postupu správneho orgánu (ako už súd uviedol) a predmetným opatrením ani nedošlo k ukráteniu na jeho právach. Uvedený
záver súdu vychádza z toho, že predmetným opatrením nebolo nijak zasiahnuté do právneho postavenia žalobcu, ktorý je v nezmenenom rozsahu vlastníkom pozemkov pod pozemnou komunikáciou, ktoré sú naďalej zaťažené tým, že je na nich postavená cestná komunikácia, ktorú skutočnosť je žalobca povinný naďalej strpieť. Predmetnými stavebnými úpravami okružnej križovatky nedošlo k zmene čo do rozsahu doposiaľ užívanej okružnej križovatky, t. j. nedošlo k zmene spôsobu užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca preto nepreukázal žiadnym spôsobom, že by bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
17. V danom prípade na postavenie žalobcu a vyhodnotenie jeho aktívnej vecnej legitimácie nemal žiaden vplyv vstup prokurátorky Krajskej prokuratúry do konania, nakoľko táto v postupe správneho orgánu nepodala protest a ani nepodala vo veci správnu žalobu v zmysle § 178 ods. 2 SSP. Prokurátorka Krajskej prokuratúry do konania vstúpila a súdom nebolo možné s poukazom na jej účastníctvo v konaní preskúmavať napadnuté oznámenie v rozsahu, v akom by to bolo možné, ak by podala žalobu v zmysle § 178 ods. 2 SSP, nakoľko podľa § 46 SSP je jej vyjadrenie v konaní viazané rozsahom a dôvodmi žaloby. Pokiaľ prokurátorka Krajskej prokuratúry mala za to, že napadnutým opatrením žalovaného bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, zákon o prokuratúre jej v ustanoveniach § 23 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre umožňuje postupovať cestou podania protestu proti takému opatreniu a v prípade jeho nevyhoveniu má možnosť postupovať podľa § 178 ods. 2 SSP. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobcovi v konaní nesvedčala aktívna vecná legitimácia na podanie správnej žaloby pre nesplnenie ani jednej z podmienok stanovených v § 178 ods. 1 SSP a bolo na mieste žalobu podľa § 98 ods.1 písm. e) SSP odmietnuť, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
18. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
19. Podľa § 170 písm. a), písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 169 a 170 písm. a), písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie v časti o žalobe opomenutého účastníka bolo zastavené, vo zvyšnej časti bola žaloba odmietnutá a ďalšiemu účastníkovi v konaní nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu správny súd uložil.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).