Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-10-2014.pdf
PDF · 81.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5P/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Helena Loduhová vo veci starostlivosti o maloletého J. L., nar. XX. X. XXXX, dieťa matky Y. L., nar. X. X. XXXX, bytom I. G., U. XXX, právne zast. JUDr. Jozefom Plačkom, advokátom AK JUDr. Jozef Plačko s.r.o. v Považskej Bystrici, Námestie Andreja Hlinku 29/34 a otca T. L., nar. X. X. XXXX, trvale X. O., D.. T. X. XXXX/XX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému J. L., nar. XX. X. XXXX stanovenú rozsudkom tunajšieho súdu 7C 98/2004 zo dňa 26. 9. 2005 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 5Co 353/2005 zo dňa 25. 1. 2006 zo sumy 82,98 € na 110,- € mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 5. 3. 2014.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Zameškané výživné od 5. 3. 2014 do 16. 9. 2014 vo výške 135,14 € je otec povinný poukázať k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu zo sumy 82,98 € na 200,- € mesačne od 1. 9. 2013. Otec so zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pretože má prerušenú živnosť, pracuje v Rakúsku a jeho pomery mu nedovoľujú, aby vyššie výživné platil.
Po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 22. 4. 2014 súd rozhodol, že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje zo sumy 82,98 € na 110,- € mesačne od 1. 5. 2014 a vo zvyšku súd návrh zamietol.
Proti rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa, ktorá sa domáhala zmeny tak, že súd jej návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovie, prípadne, aby vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd uznesením 17Cop 68/2014 zo dňa 6. 8. 2014 prvostupňový rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z právneho názoru krajského súdu súd zistil, že pokiaľ ide o vykonané dokazovanie sa odvolací súd stotožnil, že zvýšené výživné na sumu 110,- € zohľadňuje potreby dieťaťa a možnosti rodičov. Poukazoval však na to, že nie je zrejmé ako bol stanovený počiatok zvýšenia výživného, keď ho súd určil od 1. 5. 2014 a matka podala návrh 5. 3. 2014 a žiadala ho spätne.
Zároveň v odôvodnení poukazoval na to, že pri určovaní výživného spätne sa musí súd vysporiadať s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pričom to nebude neznalosť možností uplatniť si výživné.
Súd opätovne predvolal účastníkov konania, vypočul matku, oboznámil sa s písomným stanoviskom otca, s jeho mzdovým listom a s prihliadnutím na už predtým vykonané dokazovanie zistil nasledovné:
Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 7C 98/2004 zo dňa 26. 9. 2005. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný výživným na mal. B. po 4 000,- Sk mesačne a na mal. J. 2 500,- Sk. Rozsudkom tunajšieho súdu 11P 33/2008-23 bola otcovi znížená vyživovacia povinnosť na mal. B. zo sumy 4 000,- Sk na 3 000,- Sk mesačne a jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. J. bol zamietnutý. V čase rozhodovania bol mal. J. v materskej škôlke, matka pracovala v spoločnosti Yura Corporation Slovakia s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 11 200,- Sk (371,77 €) a mala dve vyživovacie povinnosti. Otec bol živnostník, pracoval pre spoločnosť RKS s.r.o., kde súd ustálil, že jeho priemerný mesačný príjem bol v rozpätí 919,31 € až 992,50 €. Otec mal okrem J. a B. ešte vyživovaciu povinnosť k H..
V súčasnosti je J. žiakom 4. ročníka základnej školy, kde z dôvodu potreby stabilného sociálneho prostredia dochádza do Lednických Rovní. Trpí špecifickou neurobiologickou porucho - poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou a je v dispenzári detského psychológa, ktorého navštevuje 1-krát mesačne v Trenčíne. Matka pracuje v spoločnosti Púchovský mäsový priemysel a.s. s priemerným mesačným príjmom 293,- €, s dieťaťom býva v ubytovni, kde platí 240,- €. Okrem bežných výdavkov na domácnosť, hygienické potreby a ošatenie si platí 25,- € cestovné do práce a do školy, 30,- € mesačne na lieky mesačne a 19,- € na stravu v školskej jedálni. Okrem J. má vyživovaciu povinnosť k B., ktorá študuje na vysokej škole a býva u starých rodičov.
Otec dieťaťa pracuje v Rakúsku, kde jeho príjem je okolo 1 500,- €, platí si cestovné 1-krát týždenne a 200,- € za ubytovanie. Býva s manželkou a 3 deťmi v byte, za ktorý spláca hypotéku vo výške 270,- €, náklady na bývanie - záloha na plyn a elektriku 50,- € a platí leasing na auto 104,- € mesačne. Tiež platí štvrťročne poistku pre celú rodinu 192,- €. Jeho manželka je na materskej dovolenke a okrem detí z tohto manželstva má vyživovaciu povinnosť ešte k dcére B. vo výške 70,- €.
V priebehu konania otec dieťaťa poukazoval na tú skutočnosť, že dcéru B. mal v r. 2009 až 2012 v opatere, keď si však podal návrh na jej zverenie, musel ho stiahnuť. Tvrdil, že matka sa vzdala vlastného bývania v byte, ktorý spoločne odkúpili a že zo spoločného majetku si nezobral nič. Poukazoval na to, že doplatenie výživného neprichádza do úvahy, pretože dieťa až teraz nastúpilo na 2. stupeň, lebo syn mal odklad.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že výživné možno zvýšiť alebo znížiť ak sa zmenia pomery, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takáto zmena pomerov nastala na strane dieťaťa tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 10 rokov, dieťa z materskej škôlky prešlo na základnú školu a túto navštevuje mimo miesta bydliska. Tým samozrejme podstatne vzrástli náklady na jeho výchovu a výživu a to aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Zmenili sa aj pomery na strane matky, ktorej sa znížil príjem a tým nemôže zabezpečiť potreby dieťaťa. Príjem otca sa zvýšil a pribudli mu 2 vyživovacie povinnosti. Po vyhodnotení takejto zmeny pomerov súd dospel k záveru, že je dôvod zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť na 110,- € mesačne tak, ako to už bolo určené, pričom s takouto výškou sa stotožnil aj krajský súd. V súlade s rozhodnutím krajského súdu súd vymedzil dobu, od ktorej je potrebné výživné zvýšiť a urobil tak od podania návrhu. Súd opätovne nevyhovel návrhu matky, aby vyživovacia povinnosť bola zvýšená od r. 2013, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa neboli v tomto konaní preukázané. Matka si mohla vzhľadom na svoj zdravotný stav a vzhľadom na okolnosti uplatniť nárok na zvýšenie výživného už v r. 2013, pretože žiadna okolnosť, či už zdravotný stav alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu jej v tom nebránili. Preto súd priznal matke zvýšené výživné od podania návrhu. Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože v tejto časti návrh späťvzatý nebol. Tým, že súd určil výživné od podania návrhu, t. j. od 5. 3. 2014 do dňa rozhodnutia, t. j. do 16. 9. 2014, vzniklo otcovi zameškané výživné ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným na 110,- €, pričom tento rozdiel predstavuje 135,14 € a je v tom zahrnuté aj výživné za mesiac september, nakoľko podľa pôvodného rozhodnutia ho mal otec zaplatiť do 15. 9. 2014 a súd rozhodoval 16. 9. 2014. Takto zameškané výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.