Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1 st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. H., A. XXXX/XXX, štátna občianka SR , v konaní o zaplatenie 772,30 eur s prísl. , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2014 žiadal aby súd zaviazal žalovanú k úhrade istiny 772,30 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 07.01.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 20.04.2006 uzatvorila s Všeobecnou úverovou bankou a.s. (pôvodný veriteľ) zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej povolené prečerpanie k jej bežnému účtu, avšak žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, k 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 772,30 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.08.2012 sa vlastníkom pohľadávky a jej príslušenstva stal žalobca.

Súd uznesením poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach. Žalobcu podaniami ktoré prevzal dňa 20.01.2014 (čl. 48 spisu) a dňa 14.03.2014 (čl. 58 spisu) súd vyzval aby mu konkretizoval z čoho pozostáva žalovaná suma 772,30 eur, aby doložil konkrétny spôsob výpočtu jednotlivých položiek úrokov, t.j. sadzbu, sumu, obdobie, aby predložil listinný dôkaz preukazujúci zriadenie povoleného prečerpania na účte a tiež celý priebeh trvania povoleného prečerpania, dôkaz o tom v akej výške bolo žalovanej povolené prečerpanie, prehľad úrokových sadzieb.

.

Podaním doručeným súdu dňa 07.02.2014 žalobca oznámil súdu, že povolené prečerpanie na účte bolo žalovanej poskytnuté vo výške maximálneho denného limitu 15 000,- Sk. ďalej uviedol, že pohľadávka bola generovaná bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzický ovplyvniť, ani zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonaných operácií, je certifikovaný, podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

V prípade vzniku nepovoleného prečerpania VÚB, a.s. pošle upomienku s požiadavkou o vyrovnanie nepovoleného prečerpania, za poslanie tejto upomienky si účtuje poplatok, podľa cenníka vo výške 400 Sk/13,28 eur.

Suma 772,30 eur, ktorú si uplatňuje neobsahuje žiadne sankčné úroky, zmluvné pokuty.

Podaním doručeným súdu dňa 30.04.2014 žalobca oznámil, že úroková sadzba z omeškania, vyplýva z prílohy k zmluve o odstúpení pohľadávok, ktorá už bola súdu zaslaná a jeho výška bola 25 % p.a.

Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2014 žalobca oznámil, že žiada rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu písomne ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s pojednával v neprítomností žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania, uviedla, že účet nepoužíva od roku 2009, kedy jej karta bola odcudzená, odvtedy nezrealizovala žiadnu transakciu. V roku 2012 bola oslovená právnym predchodcom žalobcu na základe čoho uhradila sumu spolu 40 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (čl. 3 spisu), prehľadom histórie transakcií (čl. 4 až 7 spisu), oznámením o postúpení pohľadávky (čl. 9 spisu), zmluvou o postúpení pohľadávky, výzvou žalobcu k úhrade dlžnej sumy z 23.08.2012, všeobecnými obchodným podmienkami VÚB, a.s., výňatkom cenníka VÚB, a.s. na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 20.04.2006 žalovaná s právnym predchodcom žalobcu (VÚB a.s.) uzatvorila zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z obsahu tejto zmluvy (čl. 3 spisu) vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu dohodli denný limit platobnej karty 15 000 Sk, nevyplýva z nej tvrdenie žalobcu, že dohodli povolené prečerpanie na účte v sume 15 000,- Sk, to malo byť nastavená automatický po splnení kritérií stanovených bankou.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií (čl. 4. až 7. spisu) za obdobie od 20.04.2006 do 22.08.2012 vyplýva, že k 22.08.2012 bol zostatok účtu - 830,22 eur, pričom posledná tranzakcia žalovanou bola zrealizovaná dňa 18.02.2009 výber z bankomatu v sume 170 eur, následne už boli žalovanej účtované len poplatky dňa 25.02.2009 - blokácia PK,, následne úroky, poplatky za vedenie účtu, poplatok za upomienku, poslednou účtovanou

.položkou v roku 2009 je dňa 004.2009 vedenie konta, následne je až 04.05.2012 účtovaný debetný úrok v sume 330,64 eur a poslednou účtovanou položkou je dňa 22.08.2012 účtovaný debetný úrok 57,92 eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná najneskôr od 30.04.2009 účet nevyužívala.

Zmluvou o postúpení pohľadávky žalobca nadobudol od Všeobecnej úverovej banky, a.s. pohľadávky v celkovom objeme 19 961 602 eur.

Listom zo dňa 23.08.2012 VÚB, a.s. oznámila žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o bežnom účte a teda, že je povinná svoj záväzok plniť žalobcovi.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o bežnom účte () a zo zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , Zmluvou o bežnom účte sa zväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia. (ďalej len Obch.zák.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Táto zmluva však obsahuje aj prvky tzv. spotrebiteľského úveru, pretože podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Vychádzajúc z európskej legislatívy vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy súd má za to, že na tento záväzkovo právny vzťah je nutné aplikovať aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvu t. j. ku dňu 20.04.2006, na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu

.osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa účinného od 01. 04. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa účinného od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa.

Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania súd v súlade s vyššie citovanými stanoviskami, na túto námietku, aj keď zmluvné strany dohodli, že sa ich zmluvný vzťah bude riadiť ustanoveniami , resp. ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, aplikoval kogentné ustanovenia (viď rozhodnutia KS Prešov sp. zn. -181 zo dňa 29.10.2013).

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Obč. zák. zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ods 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z citovaných zákonných ustanovenia vyplýva, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdna vymáhateľnosť ) možno odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje, a to v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak sa žalovaný premlčania dovolá, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľne splnenie zo strany povinného subjektu. Ak ale povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodného obohatenie.

Právne posúdenie veci

Na základe uvedeného súd má za to že právny predchodca žalobcu ako veriteľ, a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorá svojím charakterom patrí medzi spotrebiteľské zmluvy.

Z dokladov doložených žabcom (čl. 7 spisu) vyplýva, že žalovaná prestala riadne využívať účet v mesiaci február 2009, právny predchodca žalobcu na uvedenom účte poslednú účtovnú operáciu zrealizoval v mesiaci apríl 2009, potom až v máji 2012, kedy

.naúčtoval debetný úrok v sume 330,64 eur a v mesiaci august 2012 debetný úrok v sume 57,92 eur.

Využijúc ustanovenie § 506 Obch. zák. a ustanovenia obchodných podmienok právny predchodca žalobcu bol oprávnený od zmluvy odstúpiť (keďže žalovaná bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace) čím by došlo k zosplatneniu celého úveru. Nasledujúci deň po zosplatnení úveru právny predchodca žalobcu si mohol právo na zaplatenie úveru uplatniť prvý raz. Súd má za to, že od nasledujúceho dňa po splatnosti tretej splátky od splátky zaplatenej v mesiaci február 2009 (po poslednej úhrade) , t.j. najneskôr od 01.06.2009 začala plynúť premlčacia doba.

Žalobca doručil žalobu na súd dňa 13.01.2014, z uvedeného potom možno ustáliť, že nárok žalobcu bol uplatnený na súde po zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá uplynula 01.06.2012, t.j. zákonom stanovená všeobecná trojročná premlčacia lehote vyplývajúca z kogentných ustanovení , pred podaním žaloby na súd sú premlčané.

Vo vzťahu k úrokom z úveru a k úrokom z omeškania súd zdôrazňuje, že sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd konštatoval premlčanie hlavného záväzku (istín), nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov z úveru a úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , zo dňa 08. 02. 2007).

Uvedené sa vzťahuje aj na úroky základné a sankčné, ktoré boli žalobcom resp. jeho právnym predchodcom účtované za obdobie od apríla 2009 do 22.08. 2012.

Vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovanou, na ktorú je však od 01.05.2014 povinný prihliadnuť ex offo, súd nárok uplatnený žalobcom zamietol ako premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu, v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p tak, že žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov konania, žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, z obsahu spisu nevyplýva aby jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že jej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej

.moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).